01.04.2023
Čo nájdete v Quarku 4/2023
V hlavnej téme aprílového vydania časopisu Quark Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV opisuje príbeh technécia, málo známeho, no veľmi dôležitého prvku, ktorý pomáha lekárom ročne vyšetriť desiatky miliónov pacientov po celom svete.
Sólo pre technécium
Príbeh technécia-99 je jedným z najúžasnejších príkladov toho, ako môže základný výskum meniť a výrazne zlepšovať náš život. Na úplnom začiatku nebolo technécium nič iné ako vedecká kuriozita. V súčasnosti vyšetrenie pomocou neho ročne podstupujú desiatky miliónov pacientov po celom svete.
Technécium je chemický prvok s protónovým číslom 43. Ide o rádioaktívny kov, ktorý kryštalizuje v hexagonálnej sústave. Rozpúšťa sa iba v koncentrovanej kyseline dusičnej a sírovej za vzniku kyseliny technecistej. V prírode sa takmer nevyskytuje a jeho príbeh sa začal písať už v roku 1869, keď Dmitrij Ivanovič Mendelejev publikoval svoju prvú periodickú sústavu chemických prvkov.
I. Mendelejev ešte nevedel nič o protónovom čísle, prvky boli v tabuľke zoradené podľa atómových hmotností. Všimol si biele miesta v tabuľke a správne predpokladal, že sa v nich ukrývajú doposiaľ neznáme prvky, ktoré čakajú na svoje objavenie. A skutočne, čoskoro na to boli v prírode objavené gálium, skandium a germánium. Štvrtý chýbajúci prvok, ktorý pomenoval eka-mangán, naďalej unikal.
Na konci 19. storočia došlo k niekoľkým zásadným objavom. Najprv v roku 1895 objavil Wilhelm Conrad Röntgen žiarenie, ktoré doteraz nesie jeho meno. Za tento objav sa v roku 1901 stal vôbec prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziku.
O rok neskôr, v roku 1896 objavil Francúz Henri Becquerel rádioaktivitu uránu. Identifikoval tri typy žiarenia: alfa, beta a gama a popísal niektoré ich vlastnosti. Ich podstata, ako aj podstata samotnej rádioaktivity zatiaľ ostávali zahalené rúškom tajomstva.
V roku 1897 identifikovali Joseph John Thomson, John Sealy Townsend a Harold Albert Wilson časticu elektrón. J. J. Thomson následne preukázal, že beta žiarenie, ktoré krátko predtým objavil a popísal H. Becquerel, je prúdom nových častíc.
V roku 1898 manželia Curieovci objavili nové chemické prvky rádium a polónium. Tento objav ich priviedol k správnej interpretácii rádioaktivity: je to samovoľná premena jedného chemického prvku na druhý. Prirodzene to prinieslo otázku, či môžu v prírode existovať ďalšie rádioaktívne chemické prvky.
Ako spíte?
Hoci spánok je nevyhnutný na regeneráciu, len málo lekárov sa pacientov pýta na jeho kvalitu. O výskume spánku a diagnostike porúch sme sa rozprávali s Martinom Kucharíkom z Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby v Bratislave.
Nočný samotár
V našej prírode sa s ježom môžeme stretnúť všade – v parkoch, záhradách a občas aj na ulici, predovšetkým však v noci. Cez deň ho vidíme len vtedy, keď ho vyplašíme či nechtiac vyženieme z úkrytu.
Ubytovanie pre idey
Pre antických Grékov bola univerzita skôr ideou než stavbou. V stredoveku zasa univerzity pripomínali kláštory, z ktorých vznikli. Súčasní architekti hľadajú nové ubytovanie pre idey.
Včely sa učia tancovať, Lukostreľba v Európe, Odpočinok posilňuje imunitu, Schopnosť skladania listov, Srdce ovplyvňuje myseľ, Prví jazdci v dejinách, Databáza v holograme, Roboty inšpirované mravcami, Nástroje vyrobené opicami, Ako sa rodia hviezdy, Mozog polyglotov, Citróny proti kameňom, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v aprílovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. apríla 2023, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark