Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000 bol stanovený pre úniu nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie - vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Bola prijatá komplexná stratégia zameraná na dosiahnutie nasledujúcich cieľov:
- prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach (proces štrukturálnej reformy a dokončenie budovania vnútorného trhu)
- modernizáciu európskeho sociálneho modelu, najmä investovaním do ľudí a bojom proti sociálnej izolácii
- udržanie zdravého ekonomického prostredia a ekonomického rastu aplikáciou vhodnej makroekonomickej politiky.
Göteborský summit v marci 2001 doplnil do Lisabonského procesu ďalší cieľ zameraný na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane dimenzie životného prostredia.
Barcelonský summit v marci 2002 zhodnotil pokrok dosiahnutý v Lisabonskom procese a prijal ďalšie konkrétne rozhodnutia o opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov.
Lisabonská stratégia vzhľadom na svoj široký záber predstavuje určitý „dáždnik“ nad mnohými parciálnymi stratégiami a iniciatívami únie v rôznych oblastiach. Nadväzuje zároveň na procesy a politiky únie začaté v predchádzajúcom období – Európska stratégia zamestnanosti (Luxemburg 1997), makroekonomická reforma (Kolín 1999). Politickým motívom presadzovania Lisabonskej stratégie je zároveň snaha EÚ vyrovnať sa v uvedených oblastiach USA a tým sa stať rovnocenným partnerom Spojených štátov v celosvetovom meradle.
Myšlienku hľadať cestu pokroku v EÚ „vytvorením Európskej oblasti výskumu“ postupne zdôraznili závery Komisie zo septembra 2002 (Viac výskumu pre Európu), rokovanie Európskej rady v Bruseli v marci 2003 , kde sa najmä zdôraznil záväzok členských krajín voči barcelonským cieľom nastolením požiadavky - vypracovať konkrétne akčné plány členských krajín na dosiahnutie 3-percentnej hranice investícií do výskumu a inovácií. Druhú rovnakú výzvu zdôraznila Komisia 30. apríla 2003 v správe: „Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“, kde sa navrhujú konkrétne kroky na posilnenie verejnej podpory výskumu a prilákania súkromných investícií do tejto oblasti.
Z výsledkov rokovania Európskej rady v Bruseli (september 2004) bola prezentovaná Správa „skupiny na vysokej úrovni“ (HLG) vedenej W. Kokom, ktorá odporúčala v roku 2005 vypracovať „polčasové hodnotenie Lisabonskej stratégie“. Na jarnom summite v marci 2005 bol Komisiou v rámci predloženej revízie Lisabonskej stratégie konštatovaný všeobecný nárast investícií do výskumu a vývoja a bola zdôraznená potreba vypracovania krátkodobých akčných plánov pre túto sledovanú oblasť. Pre zatraktívnenie postavenia výskumníka a jeho pracovnej kariéry prijala EK na tomto samite: „Európsku chartu výskumných pracovníkov“ a „Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov“. Na ich základe sa upravujú rovnaké práva a povinnosti pre výskumných pracovníkov v rámci celej EÚ. Zohľadňujú sa všetky oblasti výskumu, tak vo verejnom ako aj súkromnom sektore, nezávisle na charaktere postu alebo zamestnaneckého vzťahu, právneho statusu zamestnávateľa, alebo typu organizácie a zariadenia v ktorom výskumník prácu vykonáva. Cieľom „Kódexu...“ je, okrem iného, zlepšiť nábor výskumných pracovníkov a urobiť celý výberový proces spravodlivejším a transparentnejším.
Slovenská republika, ako nový člen EÚ, sa stala neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu. Ak však EÚ vo všeobecnosti zaostáva za najvyspelejšími krajinami sveta v investíciách do výskumu a vývoja, pre Slovensko to platí dvojnásobne.
Lisabonská stratégia obsahuje rôzne ciele, ktoré boli prijaté nielen na samotnom zasadnutí Rady EÚ v Lisabone v marci 2000, ale taktiež v Štokholme v marci 2001, Göteborgu v júni 2001 a v Barcelone v marci 2002. Nie všetky ciele sú kvantifikovateľné, alebo s presne určeným termínom – nasledovný prehľad uvádza najdôležitejšie kvantifikovateľné ciele s presne určeným termínom ich dosiahnutia. Vybrané ciele sú rozdelené do tematických celkov.
Zamestnanosť:
- dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti v roku 2005 na úrovni 67% (cieľ prijatý v Štokholme) a na úrovni 70% v roku 2010 (cieľ prijatý v Lisabone),
- dosiahnuť mieru zamestnanosti žien v roku 2005 na úrovni 57% (cieľ prijatý v Štokholme) a na úrovni 60% v roku 2010 (cieľ prijatý v Lisabone),
- dosiahnuť mieru zamestnanosti pre pracujúcich vo veku 55-64 rokov na úrovni 50% (cieľ prijatý v Štokholme),
- zvýšiť priemerný vek odchodu do dôchodku o 5 rokov do roku 2010 (cieľ prijatý v Lisabone),
- dosiahnuť, aby do roku 2010 malo 90% detí v predškolskom veku zabezpečenú možnosť navštevovať príslušné predškolské zariadenia; súčasne dosiahnuť, aby obdobnú možnosť malo 33% detí vo veku menej ako 3 rokov (cieľ prijatý v Lisabone).
Výskum a inovácie:
- dosiahnuť, aby do roku 2010 predstavovali výdavky na vedu a výskum hodnotu 3% z HDP, pričom 2/3 týchto výdavkov by mali pochádzať z súkromného sektora (cieľ prijatý v Barcelone),
- 100% školských zariadení by malo byť do konca roku 2002 pripojených na internet,
- všetci učitelia by mali absolvovať kurzy týkajúce sa „digitálnych“ zručností do konca roku 2003.
Ekonomické reformy:
- do konca roku 2003 plne implementovať Akčný plán pre rizikový kapitál a do konca roku 2005 plne implementovať Akčný plán pre finančné služby (cieľ prijatý v Lisabone),
- dosiahnuť, aby percento transpozície smerníc v oblasti vnútorného trhu do národnej legislatívy predstavovalo 98,5% (cieľ prijatý v Štokholme),
- dosiahnuť, aby sa v praxi nevyskytovalo viac ako 2-ročné oneskorenie v transpozícii smerníc z oblasti vnútorného trhu (cieľ prijatý v Barcelone),
- liberalizovať trhy s energiou pre podnikateľské subjekty do konca roku 2004 a následne liberalizovať túto oblasť aj pre domácnosti (cieľ prijatý v Barcelone),
- kapacita v oblasti cezhraničného prenosu energie by mala predstavovať do konca roku 2005 aspoň 10% z existujúcej prenosovej kapacity (cieľ prijatý v Barcelone),
- ukončiť projekt „jednotný Európsky letecký priestor“ do konca roku 2004 (cieľ prijatý v Barcelone).
Sociálna súdržnosť:
- zredukovať do roku na polovicu počet študentov (vek: 18 – 24) končiacich predčasne vzdelávanie bez pokračovania v ďalšom vzdelávaní (cieľ prijatý v Lisabone),
- do roku 2010 znížiť počet osôb žijúcich v chudobe a ohrozených chudobou.
Životné prostredie/udržateľný rozvoj
- do konca roku 2005 dosiahnuť viditeľný pokrok v oblasti redukcie emisií skleníkových plynov,
- indikatívny cieľ pre energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov – do roku 2010 by mala takto vyrobená energia predstavovať 22% z celkovej spotreby energie (cieľ prijatý v Göteborgu).
Strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie
Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000 bol stanovený pre úniu nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti.
Od roku 2000 sú venované tzv. jarné summity Európskej rady (2. polovica marca) najmä hodnoteniu a rozvíjaniu Lisabonskej stratégie. Úloha Európskej komisie doteraz spočívala v analýze a monitoringu pokroku uplatňovania stratégie a v navrhovaní iniciatív na úrovni únie, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov. Komisia pripravuje každoročne jarnú správu, v ktorej sú okrem hodnotenia dosiahnutého pokroku naznačené priority na nadchádzajúce obdobie.
Aj po niekoľkých rokoch od stanoveného cieľa bolo nutné konštatovať, že Európska únia je na míle vzdialená od vytýčeného cieľa.
Európska komisia preto na jarnom zasadaní Európskej rady v marci 2004 poverila bývalého holandského premiéra Wima Koka vedením expertnej skupiny, ktorej úlohou bolo vypracovať podklad pre strednodobé hodnotenie Lisabonského procesu (tzv. Kokova správa – Prijať výzvy – Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti, november 2004).
Už tento dokument konštatoval, že výsledky plnenia cieľov Lisabonskej stratégie sa nedajú považovať za príliš uspokojujúce, pretože prijaté opatrenia na európskej, ale hlavne na národných úrovniach členských krajín EÚ bez získavania podpory širokej verejnosti pre uskutočňovanie nevyhnutných štrukturálnych reforiem neprivedú úniu ako celok k vytýčeným cieľom. Kokova správa preto doporučila zamerať Lisabonskú stratégiu na konkrétne opatrenia s časovou špecifikáciou a na stanovenie zodpovednosti za ich plnenie na komunitárnej, ale i národných úrovniach. Z hľadiska obsahovej náplne vyzdvihla tie ciele a opatrenia, ktoré smerujú k podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti členských krajín EÚ pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja. Hospodársky rast a vyššia zamestnanosť sú teda v EÚ vnímané ako predpoklad pre zabezpečenie sociálnej súdržnosti a udržateľného rozvoja.
To bol najvážnejší dôvod, prečo Európska komisia začiatkom februára 2005 prehodnotila pre marcové zasadanie Európskej rady 2005 účinnosť doteraz používaných nástrojov a metód implementácie lisabonskej stratégie a pre marcové zasadanie Európskej rady 2005 v rámci jej strednodobého hodnotenia navrhla lepšie zacielenie pre lisabonskú stratégiu, definované v troch dokumentoch:
A, Oznámenie jarnej Európskej rade: Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti. Nový začiatok lisabonskej stratégie.
Viď: Commission Staff Working Document in support of the report from the Commission to the Spring European Council - SEC(2005)160 (1.2Mb)
Brussels, 3 February 2005
B, Prínos k rastu a zamestnanosti: Nový a integrovaný koordinačný cyklus hospodárstva a zamestnanosti v EU (Sprievodný dokument).
Viď: Delivering on growth and jobs: a new and integrated economic and Employment co-ordination cycle in the EU - SEC(2005)193 (226Kb)
Brussels, 4 February 2005
C, Lisabonský akčný program zahrnujúci Lisabonský program EÚ a odporúčané kroky pre členské štáty, ktoré by mali začleniť do svojich národných lisabonských plánov.
Viď: Lisbon Action Plan incorporating EU Lisbon Programme and Recommendations for Actions to Member States for Inclusion in their National Lisbon Programmes - SEC(2005) 192 (297Kb)
Companion document to the Communication to the Spring European Council 2005
Brussels, 3 February 2005
Zrevidovaná Lisabonská stratégia prijatá na marcovom summite 2005 sa teda primárne zameriava na dosiahnutie vyššieho dlhodobého hospodárskeho rastu a zamestnanosti (Partnerstvo pre rast a zamestnanosť), čiže na ekonomický pilier. Je to súbor menšieho množstva a navyše jasne definovaných priorít, podstatných pre dosiahnutie úspešnej a dynamickej ekonomiky Európskej únie.
Myšlienka znovuoživenia Lisabonskej stratégie je založená na troch ústredných pilieroch:
- potreba lepšieho zacielenia európskej činnosti
- mobilizácia a podpora zmeny
- zjednodušenie a zefektívnenie lisabonskej stratégie
Európska komisia vytýčila v redefinovanej Lisabonskej stratégii tri základné prioritné ciele:
- aby sa Európa stala miestom príťažlivým pre investície a prácu,
- aby sa poznatky a inovácie stali bijúcim srdcom európskeho hospodárskeho rastu,
- aby sme prispôsobením politík umožnili podnikateľom vytvárať viac a kvalitnejšie pracovné miesta.
Slovenská republika vyjadrila podporu redefinícii lisabonskej stratégie prerokovávanej na jarnom summite Európskej rady v roku 2005 vo svojej Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady – schválená vo vláde 9. 3. 2005 – link www.vlada.gov.sk
Jednou z dôležitých zmien, ktoré priniesla revízia lisabonskej stratégie je zvýšenie zodpovednosti samotných členských štátov za implementáciu jej cieľov a zavedenie nového mechanizmu riadenia lisabonskej stratégie, pričom ústredným motívom je vypracovanie Národných akčných programov členských štátov do jesene roku 2005 na obdobie troch rokov a ich každoročné monitorovanie. Slovenská republika predložila svoj Národný program reforiem na roky 2006 – 2008 včas.
Lisabonská stratégia a trvaloudržateľný rozvoj
Lisabonská stratégie v Európskej únii nie je jediným dokumentom svojho druhu. Veľmi úzko s ňou súvisí Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie. Obe tieto stratégie sa vzájomne dopĺňajú. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie sa zaoberá prevažne kvalitou života, rovnosťou v rámci generácií a medzi nimi a súvislosťou medzi všetkými oblasťami politík vrátane vonkajších hľadísk. Uznáva úlohu hospodárskeho rozvoja pri uľahčovaní prechodu na udržateľnejšiu spoločnosť. Lisabonská stratégia predstavuje podstatný príspevok k celkovému cieľu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa sústreďuje najmä na činnosti a opatrenia zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu a zlepšenia tvorby pracovných miest.
Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie tvorí celkový rámec, v ktorom lisabonská stratégia so svojim obnoveným sústredením na rast a zamestnanosť poskytuje motor pre dynamickejšie hospodárstvo. Tieto dve stratégie uznávajú, že hospodárske, sociálne a environmentálne ciele sa môžu navzájom posiľňovať, a preto by mali napredovať spoločne. Cieľom oboch stratégií je podporovať nevyhnutné štrukturálne zmeny, ktoré umožnia hospodárstvam členských štátov vysporiadať sa s výzvami globalizácie vytvorením rovnakých podmienok, v ktorých môže dynamizmus, inovácia a kreatívne podnikanie prekvitať pri súčasnom zabezpečení sociálnej rovnosti a zdravého životného prostredia.
V tejto súvislosti Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie uznáva, že investície do ľudského, sociálneho a environmentálneho kapitálu, ako aj technologickej inovácie sú predpokladmi dlhodobejšej konkurencieschopnosti a ekonomickej prosperity, sociálnej súdržnosti, kvalitných pracovných miest a lepšej ochrany životného prostredia.
Podobne, ako Lisabonská stratégia, aj Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie prešla v poslednom období istým revitalizačným procesom. Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu (2001) prijala prvú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (STUR) EÚ. Tú v roku 2002 s výhľadom Svetového samitu o trvalo udržateľom rozvoji v Johannesburgu (2002) doplnila o vonkajší rozmer Európska rada v Barcelone. Neudržateľné trendy, pokiaľ ide o zmenu klímy a využívanie energie, hrozby pre verejné zdravie, chudobu a sociálne vylúčenie, demografický tlak a starnutie, hospodárenie s prírodnými zdrojmi, stratu biodiverzity, využívanie pôdy a dopravu, však stále pretrvávajú a nové výzvy vznikajú. Keďže tieto negatívne trendy nadobudli naliehavý charakter, vyžadujú sa zásahy v krátkej dobe, pričom sa zachová dlhodobejšia perspektíva. Hlavnou výzvou bude postupná zmena našich súčasne neudržateľných modelov spotreby a výroby a neintegrovaný prístup k tvorbe politík.
Na tomto pozadí, v závere preskúmania STUR EÚ, ktoré začala Komisia v roku 2004, a na základe oznámenia Komisie O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja - platforma činnosti z decembra 2005, ako aj príspevkov Rady, Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a ďalších, prijala Európska rada ambicióznu a komplexnú obnovenú STUR pre rozšírenú EÚ, ktorá vychádza zo stratégie prijatej v roku 2001.
Slovenská republika – podobne, ako v prípade Lisabonskej stratégie – má svoje národné dokumenty v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Okrem Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja vláda SR schválila aj Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja SR na roky 2005-2010. Akčný plán TUR na roky 2005 - 2010 konkretizuje ciele v oblasti TUR vzhľadom na vonkajšie podnety a vnútorné potreby. Akčný plán spĺňa požiadavky Európskej komisie na jasné formulovanie cieľov TUR, ich efektívnejšie vyhodnocovanie a využívanie súčinnosti medzi doplnkovými činnosťami a politikami. Akčnosť cieľov je merateľná prostredníctvom stanovených ukazovateľov, pričom plnenie cieľov akčného plánu má byť zabezpečené vyhodnocovaním stanovených ukazovateľov. Akčný plán nadväzuje na Národnú stratégiu TUR, prijatú v roku 2001, ako i Východiská akčného plánu TUR, prijaté v roku 2005, a bližšie špecifikuje ich ciele a spôsob financovania. Problematika TUR je obsahovo prierezovou oblasťou, a aj preto sú v predloženom materiáli zohľadnené pripomienky relevantných rezortov.
Viac informácií o problematike trvaloudržateľného rozvoja v Európskej únii, vrátane súvisiacich dokumentov, nájdete na https://ec.europa.eu/environment/sustainable-development/
Viac informácií o problematike trvaloudržateľného rozvoja na Slovensku, ktorá je v kompetencii podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, nájdete na http://www.tur.vlada.gov.sk .
Národná lisabonská stratégia
Slovenská reakcia na Lisabonskú stratégiu sa premietla do vládou schválenej Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Národná lisabonská stratégia) a do vzniku projektu „Minerva“ v ktorom sú výskum, inovácie a vzdelávanie základnou prioritou. Rovnako na úrovni ústredných organov štátnej správy boli vypracované Akčné plány príslušných štátnych inštitúcií za nimi sledovanú oblasť.
Ambicióznou víziou Slovenska po vstupe do EÚ je čo najrýchlejšie dosiahnuť životnú úroveň najrozvinutejších západoeurópskych štátov. Takýto cieľ však môže Slovenská republika dosiahnuť iba cieleným a koncepčným vytváraním priaznivých podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky, čiže strategickou podporou a investíciami do vzdelávania, vedy, výskumu, informačných a komunikačných technológií a inovácií. Primárnym cieľom Národnej lisabonskej stratégie je vykonať všetko preto, aby sme naplno využili talent, znalosti slovenských ľudí a rozvinuli ich schopnosť ustavične pracovať s novými informáciami, produkovať nové poznatky a dokázali ich využiť v praxi.
Na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska prostredníctvom mobilizácie inovácií v národnej ekonomike a rozvoja vedecko-vzdelávacích aktivít vypracovala a vo februári 2005 schválila vláda SR Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 s podtitulom Národná lisabonská stratégia. Tento základný dokument vychádza z cieľov a princípov lisabonskej stratégie Európskej únie a stal sa oficiálnym vládnym programom rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku. Táto ekonomická stratégia má byť základom pre politiku slovenskej vlády do roku 2010 a sústreďuje sa na tie „lisabonské“ ciele a priority, ktoré sú najdôležitejšie pre ďalší rozvoj Slovenska. Dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť iba uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky. Preto je táto stratégia postavená na dvoch hlavných pilieroch:
- na úspešnom dokončení štrukturálnych reforiem a udržanie výsledkov
- systematické zameranie sa na naplnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie v štyroch oblastiach:
- informačná spoločnosť (informačná gramotnosť, efektívna e-vláda a moderné verejné on-line služby, široká dostupnosť internetu)
- inovácie, veda a výskum (výchova a podpora kvalitných vedcov, výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru, účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie)
- investície do ľudí a vzdelávanie (moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti, vyrovnanie sa s demografickými zmenami)
- podnikateľské prostredie (vysoká vymožiteľnosť práva, verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno, efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky, kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach)
Ku každej z prioritných oblastí bol vypracovaný samostatný akčný plán, ktorý obsahuje zoznam úloh na najbližšie obdobie.
Koordinácia procesu prípravy a tvorby Národného programu reforiem SR na roky 2005 – 2008 je zabezpečovaná na základe vládou schváleného Návrh inštitucionálneho zabezpečenia koordinácie Lisabonskej agendy v Slovenskej republike. Hlavnú úlohu koordinátora v tomto procese zohrávajú dvaja členovia vlády SR: podpredseda vlády pre európske záležitosti (koordinácia a monitoring) a podpredseda vlády a minister financií (strategické zameranie). Obaja kľúčoví partneri sú zároveň i garantmi napĺňania vytýčených strategických priorít pri rozvoji slovenskej spoločnosti. Na pracovnej úrovni je koordinácia zabezpečovaná prostredníctvom medzirezortnej pracovnej skupiny pre lisabonskú stratégiu Zastúpenie v pracovnej skupine pre prípravu národných reformných programov má podľa požiadaviek Európskej rady i NR SR, sociálni partneri a akademická obec.
Keďže jednou z priorít Národnej lisabonskej stratégie pre Slovensko je podpora znalostnej ekonomiky, vedy, výskumu a inovácií, Sekcia pre európske záležitosti Úradu vlády SR sa už v roku 2004 úspešne uchádzala o finančné prostriedky z Fondu globálnych príležitostí (Global Opportunities Fund) Veľkej Británie na realizáciu série konferencií a seminárov zameraných na vytvorenie funkčnej siete medzi akademickou obcou, podnikateľskou sférou a samosprávami v oblasti vedy, výskumu a inovácií. V rámci schváleného projektu sa konala séria konferencií a seminárov s problematikou Lisabonskej stratégie vo februári až apríli 2005 na celoštátnej i regionálnej úrovni (v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Žiline, Nitre).
Národný program reforiem
V rámci hodnotenia pokroku a revízie lisabonskej stratégie začiatkom roka 2005 na úrovni Európskej únie sa na návrh Európskej komisie sa hlavy členských štátov dohodli na oživení jej zámerov a cieľov, pričom základným prvkom sa stávajú národné reformné programy. Slovenská republika vypracovala a predložila Európskej komisii vlastný Národný program reforiem pre Slovensko na roky 2006 – 2008 (anglická verzia) v súlade s odsúhlaseným termínom – do 15. októbra 2005. Vzhľadom na rozbehnutý proces „lisabonizácie“ v Slovenskej republike s určitým zjednodušením možno povedať, že národný program reforiem Slovenska predstavuje zhrnutie toho, čo už bolo naplánované v rámci Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010.
Cieľom Národného programu reforiem je, aby Slovensko prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ. Rovnako ako Národná lisabonská stratégia, aj Národný reformný program vychádza z dvoch pilierov: dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov a rozvoj znalostnej ekonomiky. Národný reformný program sa prioritne zameriava na rozvoj piatich oblastí, ktoré najlepšie podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky. Ide o: vzdelávanie, zamestnanosť, informačnú spoločnosť, vedu, výskum a inovácie a podnikateľské prostredie.
Implementácia Národného programu reforiem, ako jedného zo základných nástrojov pre oživenie Lisabonskej stratégie, sa na pravidelnej báze sleduje tak na Národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej komisie. Posledná Správa o pokroku v implementácii Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008 bola vypracovaná v októbri 2007.
Správa o pokroku v implementácii Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008 prezentuje ďalší pokrok Slovenskej republiky v plnení doteraz vytýčených lisabonských úloh a reaguje na závery jarného zasadania Európskej rady z marca 2007 resp. na špecifické odporúčania Európskej komisie, ktoré boli obsiahnuté v jej ročnej hodnotiacej správe (Annual Progress Report) z 12. decembra 2006. Vláda SR, stotožnená s hodnotením Európskej komisie, prezentuje v tejto správe svoje úsilie nadviazať na závery jarného zasadnutia Európskej rady a na odporúčania Európskej komisie prostredníctvom ďalších nových konkrétnych opatrení, týkajúcich sa všetkých hodnotených prioritných oblastí národnej lisabonskej stratégie. Dokumenty týkajúce sa Národného programu reforiem a správy o implementácii je možné nájsť na stránke Ministerstva financií, Inštitútu finančnej politiky, ktorý je za tento dokument zodpovedný: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197
Ďalšie vybrané dôležité súvisiace dokumenty na Národnej úrovni:
Návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015
Návrh Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 (6.12.2006)
Operačný program Vzdelávanie schválený Európskou komisiou 07.11.2007
Operačný program Výskum a vývoj schválený Európskou komisiou 28.11.2007
Správa o stave výskumu a vývoja v SR za rok 2006 s vyhodnotením úspešnosti a efektívnosti grantových schém na podporu výskumu a vývoja financovaných z verejných zdrojov (6.6.2007)
Výročná správa o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike (6.12.2006)
Správa o pokroku v interpretácii Národného programu reforiem SR na roky 2006 – 2008 (11.10.2006)
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky k vede a technike (2.8.2006)
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010(Národná lisabonská stratégia)
Strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie: Príspevok Slovenskej republiky pre skupinu na vysokej úrovni (september 2004)
Správa o napĺňaní Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, jej akčných plánov a Národného programu reforiem SR – nové znenie
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Akčné plány
Výber správ, hodnotení a záverov EK súvisiacich s Lisabonskou stratégiou:
Správa Európskej komisie Kľúčové čísla o vede, technológii a inováciách za rok 2007 (Key Figures 2007 on Science, Technology and Innovation), 12.6.2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výkonu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosť (spoločný postup)
Plnenie akčných plánov programu MINERVA (Podpredseda vlády a minister financií I. Mikloš) 15.11.2005
Výskum v EÚ – katastrofálne výsledky
(Stručná správa z prieskumu)
Stagnation of R§D intensity a major threat to the European knowledge –
based economy (19.7.2005) (angl.org.) (Stagnácia intenzity výskumu a vývoja je hlavnou hrozbou európskej poznatkovo orientovanej ekonomiky)
Oznámenie Komisie európskych spoločenstiev:
Mobilizácia vzdelanosti v Európe: ako môžu univerzity v plnej miere prispieť k Lisabonskej stratégii (Brusel 20. 4. 2005)
Správa skupiny expertov na vysokej úrovni (HLG) :
Frontier Research : The European Challenge (Februar 2005), (angl. jazyk) (Výskum na hranici – Európska výzva)
Závery Európskej rady z Lisabonu (marec 2000)
Lisbon European Council (23. - 24. 3. 2000) (angl. jazyk)
Základné užitočné linky
Lisabonská stratégia a stránka Európskej komisie:
http://ec.europa.eu/growthandjobs/index_en.htm
Európska stratégia trvaloudržateľného rozvoja a stránka Európskej komisie:
https://ec.europa.eu/environment/sustainable-development/
Lisabonská stratégia na Slovensku:
http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1479
Trvalo udržateľný rozvoj na Slovensku:
http://www.tur.vlada.gov.sk