V marci 2000 definovala Európska rada v Lisabone cieľ, aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta, schopnou (environmentálne) trvalo udržateľného rastu a vytvárania väčšieho počtu a lepších pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou. Jedným z kľúčových elementov Lisabonskej stratégie sa stala idea vytvorenia Európskej oblasti výskumu ktorú Komisia predložila vo svojom oznámení „Vytváranie Európskej oblasti výskumu“.
Na stretnutí v Barcelone v marci 2002 Európska rada rozhodla, že v záujme naplnenia lisabonského cieľa je do roku 2010 potrebné zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3% HDP, najmenej dve tretiny z týchto prostriedkov mali prichádzať zo súkromného sektora. Komisia a členské krajiny sú tak tlačené k reformám ktoré prinesú nie len vyššie, ale aj produktívnejšie súkromné investície.
V septembri 2002 prijala Komisia oznámenie „Viac výskumu pre Európu: k 3% HDP“, ktoré obsahovalo aj odporúčania pre členské krajiny, podnikateľskú sféru i ostatných aktérov.
Európska rada v Bruseli v marci 2003 posilnila záväzok členských krajín voči barcelonským cieľom a jej závery žiadajú konkrétne akčné plány na dosiahnutie 3-percentnej hranice investícií a posilnenie Európskej oblasti výskumu a inovácií, aby z nej mohli benefitovať všetci členovia rozšírenej únie.
30. apríla 2003 predložila Komisia druhé oznámenie „Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“, ktorý stanovuje kroky potrebné na európskej i národnej úrovni pre vytvorenie silnejšieho základu podpory výskumu vo verejnosti a prilákanie väčšieho množstva súkromných investícií do tejto oblasti.
Potreba investovania do výskumu a vývoja bola opäť akcentovaná aj počas „polčasového hodnotenia“ Lisabonskej stratégie v roku 2005. Hoci sa už od uverejnenia správu Wima Koka na jeseň 2004 diskusia točila hlavne okolo „rovnováhy“ troch pilierov stratégie, správa, Jarný summit v marci 2005 i revízia Lisabonskej stratégie vypracovaná Komisiou chápu všeobecný nárast investícií do výskumu a vývoja, a ich konsolidáciu v rámci EÚ, za nevyhnutné podmienky posilnenia konkurencieschopnosti. Revidovaná Lisabonská stratégia zároveň od členských krajín požaduje, aby vypracovali krátkodobé akčné plány, v ktorých by sa malo posilnenie výskumu a vývoja odraziť.
Ak EÚ vo všeobecnosti zaostáva v investíciách do výskumu a vývoja, pre Slovensko to platí dvojnásobne. Investície do výskumu a vývoja sa pohybujú pod hranicou jedného percenta (pričom mimoriadne nízke sú súkromné investície) a tak je prirodzené, že projekt Minerva, ktorý je akousi „Slovenskou Lisabonskou stratégiou“ si túto oblasť určil za jednu z priorít. Cieľom je dosiahnuť úroveň 2% HDP, pričom polovicu z verejných a druhú polovicu zo súkromných zdrojov.
Aktuálny stav zhŕňa napríklad Správa o výsledkoch pre oblasť vedy, technicky a priemyslu 2007, vypracovaná OECD. Vo všeobecnosti z nej vyplýva, že investície do výskumu a vývoja v krajinách OECD síce stúpajú, ale pomalšie ako na konci 90. rokov 20. storočia.
Na čele svetovej vedy si držia pevné postavenie Spojené štáty americké, Európa a Japonsko, rozvíjajúce sa ekonomiky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu najmä v odvetviach špičkových technológií.
Výdavky na výskum a vývoj v pomere k HDP vzrástli v roku 2005 po poklese v roku 2004 na 3,3% v Japonsku a 1,7% v EÚ. V USA klesli z najvyššej hodnoty 2,7% v roku 2001 na 2,6% v roku 2006, najmä v dôsledku silnejšieho rastu HDP než v ostatných hlavných regiónoch. V roku 2005 sa Čína dostala na tretie miesto v oblasti výdavkov na výskum a vývoj na svete (v zmysle parity kúpnej sily) za USA a Japonsko, pričom jej rast dosiahol v rokoch 2000–2005 hodnotu 18%.
Najväčší podiel na výskume a vývoji v krajinách OECD má podnikový sektor, a to rovnako v oblasti výkonnosti, ako aj financovania (na celkovej úrovni 63, resp. 68%). S výnimkou USA tento podiel za posledných pár rokov vzrástol. V porovnaní s rokom 1995 držia v roku 2005 najvyšší podiel komerčne financovaného výskumu a vývoja na HDP Japonsko (2,5%), USA (1,7%) a EÚ (0,9%).
OECD: Správa o výsledkoch pre oblasť vedy, technicky a priemyslu 2007