01.12.2021
Čo nájdete v Quarku 12/2021
V decembrovom čísle časopisu Quark si môžete prečítať hlavnú tému venovanú modrej farbe z pera profesora Karola Jesenáka. Dozviete sa v nej napríklad to, že mnohé národy kedysi nemali pomenovanie pre túto farbu. Modrý pigment sa získaval z minerálov alebo rastlín, hoci modré kvety sú v prírode v menšine. A syntetické farbivo známe ako berlínska modrá poznáme už 315 rokov.
Modré odhalenie
Poznáte modrú farbu? Banálnejšiu otázku je asi ťažké vymyslieť. Odpovedať na ňu vie predsa aj malé dieťa. Tak prečo sa na to pýtame? Napríklad aj preto, že mnohé národy v dávnej minulosti nemali na označenie modrej farby nijaké pomenovanie. A to je iba jedno z mnohých prekvapení.
Väčšina z nás si to asi neuvedomuje, ale na rozdiel od minulosti žijeme v skutočne farebnom svete. Na počiatku našej civilizácie zabezpečovala hlavnú časť farebných vnemov príroda. S rozvojom civilizácie sa človek čoraz viac vymaňoval z tejto závislosti. Zmena bola spočiatku pomalá a metódy, ktoré na to človek využíval, boli jednoduché. Prírode totiž iba niečo ukradol z jej krásy. Mohol to byť farebný kamienok, časť rastliny, prípadne aj živočích.
Ľuďom to však nestačilo. Vidina vyššieho zárobku veľmi rýchlo pomohla k rozvoju nových metód získavania vlastných farieb. Metódy sa stávali zložitejšími a náročnejšími. Objednávatelia farebných noviniek, napríklad vladári, cirkev alebo šľachta, mali na takéto výstrelky financií dostatok. Farebný svet bol v tom období zväčša exkluzívnou záležitosťou bohatej vrstvy. Rozmanitosť farieb sa prednostne sústreďovala v jej sídlach, sakrálnych stavbách, šperkoch, farebných vitrážach, odevoch, sklených nádobách, obrazoch a písomnostiach. Je dobré si to pripomenúť, pretože v súčasnosti to tak nie je. Farby si už môže dovoliť každý.
Aby sme ilustrovali obrovský historický posun farebného spestrenia mestského prostredia, skúsme si predstaviť, čo by asi povedal taký staviteľ egyptských pyramíd, keby sa ocitol počas letného dňa niekde v centre Bratislavy. Iste by v prvom rade žasol nad tými podivnými kočmi letiacimi veľkou rýchlosťou bez pomoci konských záprahov. Je však takmer isté, že hneď po tom by bol šokovaný z ich farieb a úžasnej pestrosti. Nič také totiž počas svojho života nikdy nemohol vidieť. Dokonca ani sám Tutanchamón, ktorý sa na farebnosť svojho bezprostredného okolia nemohol ponosovať, by bol určite veľmi prekvapený. A čo by napríklad povedal na tie obrovské papyrusy s krásnym vyobrazením rôznych vecí a pokrmov (nám známe ako reklamné bilbordy). Alebo urobme ten kontrast ešte väčší a zaveďme ho v našich predstavách do centra európskych miest počas vianočných sviatkov, prípadne aj do nákupných centier. To, čo tam predáva, je predovšetkým farba.
Fágová terapia zo Slovenska
Bakteriálny kmeň streptokokov GBS dokáže spôsobiť závažné ochorenia. O novom druhu liečby, s ktorým prichádzajú slovenskí vedci, sme sa rozprávali s Gabrielou Bukovskou z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Tiesňavy verzus kaňony
Tiesňavy aj kaňony sú výsledkom činnosti vodných tokov, je však nesprávne zamieňať si ich. Napriek nejasnostiam v názvosloví sú medzi nimi podstatné rozdiely.
Mendelovo Brno
V druhom najväčšom meste Česka sa nachádza niekoľko populárno-vedeckých centier, ktoré atraktívnou formou približujú vedu verejnosti. V Brne sídli Hvězdárna a planetárium Brno, zábavný vedecký park VIDA! či interaktívne múzeum Mendelianum.
Pytliaci menia evolúciu, Recyklované lepšie ako nové, Známka pozornosti, Hľadanie lepších chvostov, Svaly z hydrogélov, Pohreby hominidov, Ďalšie potvrdenie, Zmenšovanie vtákov, Pôvod líšky falklandskej, Covid-19 v črevách, Surovina budúcnosti, Vrtiaci sa trpaslík, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v decembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. decembra 2021, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark