01.09.2026
Hlavná téma septembrového čísla magazínu Quark je venovaná dvom vedkyniam, ktoré v polovici minulého storočia zabránili talidomidovej tragédii v USA a Československu. O ich odvahe v mene zdravia píšu Michal Dubovický a Eduard Ujházy z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, v. v. i.
Medicína: Odvaha v mene zdravia
Doktorka Frances Oldham Kelseyová a profesorka Helena Rašková sa významne zaslúžili o to, že sa v Spojených štátoch amerických a v Československu vo veľkej miere podarilo odvrátiť závažné následky užívania talidomidu, ktorý sa používal na liečbu tehotenskej nevoľnosti.
Dôkladné hodnotenie bezpečnosti liečiv určených na používanie počas tehotenstva je už neoddeliteľnou súčasťou ich predklinického výskumu. V polovici 20. storočia však takéto požiadavky ešte neboli samozrejmosťou. Dôsledkom toho bolo uvedenie talidomidu (predávaného pod obchodným názvom Contergan) na trh ako údajne bezpečného lieku proti tehotenskej nevoľnosti. To vyústilo do jednej z najväčších liekových katastrof v dejinách medicíny – talidomidovej tragédie. Po celom svete sa narodili tisíce detí so závažnými vrodenými vývinovými chybami.
Talidomid (α-N-ftalimidoglutarimid) bol vyvinutý v roku 1953 vo švajčiarskej spoločnosti CIBA AG a v nasledujúcom roku ho získala západonemecká farmaceutická firma Chemie Grünenthal GmbH. Klinické skúšania v tom čase nepreukázali nijaké závažné nežiaduce účinky tohto liečiva. V roku 1957 bol talidomid uvedený do klinickej praxe pod obchodným názvom Contergan (predával sa aj pod názvami Softenon a Kevadon). Používal sa predovšetkým ako sedatívum a odporúčal sa aj na liečbu nevoľnosti a vracania v raných štádiách tehotenstva.
Na príčinnú súvislosť medzi užívaním talidomidu počas tehotenstva a výskytom závažných redukčných deformít horných a dolných končatín, dovtedy považovaných za pomerne zriedkavé vrodené vývinové chyby, upozornil v roku 1961 austrálsky gynekológ a pôrodník William McBride.
BioBridge: Moderná biológia
Projekt BioBridge prepája svet biologického výskumu so stredoškolskou biológiou. V novej rubrike vám predstavíme zaujímavé výskumy, ktoré stredoškolákom približujú spôsob, akým pracujú vedci.
Rozhovor: Potraviny budúcnosti
Akú úlohu budú zohrávať funkčné potraviny v budúcnosti, ako môžu pomôcť seniorom a aké možnosti prináša ich vývoj? O týchto témach sme sa rozprávali s Melinou Korčok z Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre.
Príroda: Krehké krásky
Plávky patria k našim najpočetnejším druhom húb. Správne určiť jednotlivé druhy plávok je pre bežného hubára nesplniteľná úloha. Stačí však, ak sa naučí rozpoznať niektoré jedlé druhy.
Elektróny vo filme, Sofistikovaný čmeľ, Homér ako zaklínadlo, Načúvanie telu, Hmyzí vesmír Amazónie, Zvláštna supernova, Vlny na Slnku, Syntetické bunky, Rímsky tábor v Šuranoch, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v septembrovom čísle magazínu Quark
Žijem vedu: Mapovanie lymfatických ciev
Moderná mikroskopia a nové zobrazovacie techniky nám pomáhajú odkrývať potenciál lymfatických ciev v ľudskom tele pre medicínu.
Kvantový svet: Kvantové kopírovanie
Kopírovanie v kontexte kvantovej fyziky prvýkrát spomenul Stephen Wiesner, keď navrhol nekopírovateľné peniaze založené na nemožnosti zmerať vlastnosti kvantového systému bez ich narušenia. Naozaj nevieme kopírovať?
Veda v umení: Schránky umenia
Čo je hmatateľnou schránkou umeleckého diela? Odpovede sa budú viac či menej líšiť od umenia k umeniu a od teoretika k teoretikovi.
Klimatická zmena: Na ceste ku klimatickej neutralite?
Pred Slovenskom stoja výzvy spojené s dôsledkami zmeny klímy, nákladmi na plnenie klimatických cieľov EÚ a hľadaním rovnováhy medzi ochranou prírody, ekonomickým rozvojom a súčasnými vzorcami výroby a spotreby.
Doprava: Pohodlne naložené
Od školskej dopravy v 21. storočí očakávame to isté, ako v jej začiatkoch: aby bezpečne spojila miesto, kde deti bývajú, s miestom, kde sa učia. Čoraz viac detí a čoraz bezpečnejšie.
Veda v múzeu: Pod škrupinou
Pre biológov predstavuje vajce jeden z najdokonalejších evolučných vynálezov na našej planéte. Veda, ktorá ho skúma, sa nazýva oológia.
Technické stavby: Umelé, ale živé
Hoci autentickú prírodu nikdy celkom nenahradia, umelé vtáčie ostrovy sú dokladom, že ak sa chce, hospodárske záujmy môžu s prírodou aspoň do určitej miery koexistovať.
Vedeckí influenceri: Sciencer.v
Jakub Víglaský na Instagrame prináša vedecký pohľad na cvičenie, zdravý životný štýl a ich súvislosti s evolúciou a genetikou.
Chémia: Nástroj prežitia
Desiaty ročník Letnej školy mladých chemikov sa niesol v znamení survival – prežitia. Účastníkov premenil na členov expedície, ktorej výbavou boli zvedavosť, spolupráca a schopnosť premýšľať.
Vedátor: Trikrát o Enigme
V záverečnej časti série o legendárnom šifrovacom stroji rozoberieme, ako sa prelomenie Enigmy zmechanizovalo, keď sa proti šifrovaciemu stroju postavili dešifrovacie stroje nazývané bomby.
Archeológia: Dynastie v eurázijských stepiach
Genetické analýzy odhalili rodinné vzťahy medzi vládnucimi elitami dávnych skýtskych nomádov na pomedzí Európy a Ázie.
Astrobiológia: Pozemšťania o mimozemšťanoch
Náš pocit osamelosti po prieskume našej Slnečnej sústavy zosilnel. Zatiaľ sme nenašli život, ani len fosílne stopy. Hľadanie inteligentného mimozemského života je svätým grálom výskumu vesmíru.
Nové vydanie magazínu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. septembra 2026, prečítať na webovej stránke magazínu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK