01.08.2026
Hlavná téma augustového čísla magazínu Quark patrí vážkam. O týchto dokonalých letcoch s pravekým pôvodom píšu Zuzana Šíblová z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., a Blanka Lehotská z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Ekológia: Fascinujúci svet vážok
Keď sa povie hmyz, veľa ľudí nepomyslí práve na krásu či estetiku. Vážky sú však spolu s motýľmi svetlou výnimkou. Vďaka nápadnému vzhľadu, podmanivým farbám a úplnej neškodnosti pre človeka si vyslúžili status druhej najobľúbenejšej skupiny hmyzu na planéte.
Tento blízky vzťah s ľuďmi nie je novinkou – v ekológii hovoríme o tzv. kultúrnych ekosystémových službách, teda o nehmotnom prínose prírody pre našu kultúru, umenie a duchovný život. Fascinujúcim príkladom tohto dávneho prepojenia je Japonsko. Tam boli vážky po stáročia uctievané ako symbol odvahy, sily a lojality – vlastností, ktoré im ľudia pripísali aj preto, že sa vytrvalo vracajú na to isté miesto počas striehnutia na potravu. Spojenie bolo také silné, že samotné Japonsko sa v dávnych časoch nazývalo Akicušima – Ostrov vážok.
Nemusíme však chodiť až do ďalekej Ázie. Stačí sa v čase preniesť na územie dnešného Slovenska na prelom 19. a 20. storočia. Vtedajší dominantný umelecký smer – secesia – bol priam očarený prírodou, jej organickými tvarmi a vlnitými líniami. Vážky sa stali múzou šperkárov, architektov a umelcov. Ich jemné sieťované krídla a predĺžené telá zdobili brošne, sklené vázy, hrebene do vlasov či ilustrácie v knihách, ktoré dodnes obdivujeme v našich galériách a múzeách.
Práve vďaka tejto obľúbenosti dnes vážky v ochrane prírody fungujú ako ideálne vlajkové druhy – prostredníctvom ich príbehu dokážeme verejnosť jednoduchšie nadchnúť pre ochranu vodných biotopov. Ich význam však nespočíva len v pútavom vzhľade. Ako regulátory iného hmyzu, napríklad komárov, slúžia človeku ako prirodzený biologický štít. Jediná dospelá vážka dokáže za deň skonzumovať stovky komárov, múch či pakomárov. Sú tiež nenahraditeľnými bioindikátormi. Ich larvy žijú pod hladinou dlhé mesiace až roky a spoľahlivo reagujú na výraznejšie zmeny prostredia. Bohaté spoločenstvá vážok sú preto jednou z najspoľahlivejších vizitiek zdravého a čistého prostredia.
Tento úspešný model evolúcie nevznikol zo dňa na deň. Aby sme pochopili ich súčasný vzhľad a schopnosti efektívnych predátorov vo vzduchu aj vo vode, musíme sa v čase vrátiť späť o stovky miliónov rokov, do čias, keď oblohe vládli ich obrí predkovia…
Doprava: Na vedľajšej koľaji
Nákladná železničná doprava v posledných desaťročiach prežíva nenápadnú technologickú revolúciu, ktorú niektorí odborníci prirovnávajú k niekdajšiemu príchodu pary či diesla.
Astronómia: Tmavé kométy
Vyzerajú ako asteroidy, no pohybujú sa ako kométy. Astronómovia objavili novú triedu telies, ktorá môže zmeniť naše predstavy o malých objektoch našej Slnečnej sústavy.
Technické stavby: Udržať rovnováhu
Dynamika sa zaoberá pohybujúcimi sa telesami, statika analyzuje, za akých podmienok zostáva teleso nehybné. Táto jednoduchá otázka rozhoduje o tom, či vydrží stáť výšková budova, most alebo priehrada.
Mliečny odpad čistí atmosféru, Srdce v meste trpí, Jadrové hodiny, Autogram horizontu udalostí, Stonehenge nanečisto, Gigantický škorpión z devónu, Z mozgu do počítača, Imunita, neurodivergencia, poruchy, Fúzia o krok bližšie, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v augustovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v augustovom čísle magazínu Quark
Umelá inteligencia: Nová tvár podvodov
Umelá inteligencia môže znamenať nielen lepšiu diagnostiku v zdravotníctve či zvýšenú produktivitu v práci. Produktívnejší sú aj kyberzločinci, najmä pri podvodoch s identitou.
Žijem vedu: Človek prepisuje správanie sa zvierat
Ako moderný svet formuje správanie sa živočíchov? Peter Mikula z Fakulty životného prostredia Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe skúma behaviorálnu a urbánnu ekológiu a biodiverzitu.
Rozhovor: Pamäť vesmíru
Čierne diery možno nikdy úplne nezaniknú. O teórii, podľa ktorej by relikty týchto objektov mohli v sedemrozmernom časopriestore uchovávať informácie vo forme geometrických vibrácií, nám porozprával Richard Pinčák z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.
Príroda: Krajina motýlieho kráľa
Biele Karpaty sú doslova rajom rôznych druhov pestrofarebných motýľov. Možno ich tu pozorovať od jari až do jesene, pričom najviac ich býva počas letných mesiacov.
Kvantový svet: O kvantovaní
Fyzikálne veličiny samy osebe nemajú prívlastok, či sú kvantové, alebo klasické. Kvantový svet sme odhalili tak, že sme pozorovali zvláštnosti pri zmenách energií a iných veličín.
Veda v umení: Forma v hmote
Ľudia od najstarších čias odhaľovali formy ukryté v hmote alebo z rôznych materiálov vytvárali nové. Každá doba si žiada svoj štýl, no pamätáme si najmä tých, ktorí ho prekračujú.
Klimatická zmena: Nejasná budúcnosť
Dôsledky zmeny klímy si vyžadujú nielen nové vedecké poznatky, ale aj účinné verejné politiky a schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam.
Veda v múzeu: Od herbárov k inváznym rastlinám
Mohlo by sa zdať, že zbieranie rastlín už v súčasnosti nemá význam, opak je však pravdou. Základnou náplňou práce botanika v múzeu je zber, preparácia a uchovávanie rastlinného materiálu. Je nevyhnutné dokumentovať stav biodiverzity.
Vedeckí influenceri: Čierne diery
Občianske združenie Čierne diery mapuje, popularizuje a pomáha obnovovať zabudnuté priemyselné a architektonické pamiatky na Slovensku.
Vedátor: Trikrát o Enigme
V druhej časti trojdielnej série o legendárnom šifrovacom stroji rozoberieme podrobne technickú stránku konštrukcie a princípy fungovania Enigmy.
Paleoantropológia: Oheň a smiech v hlbinách času
Nové dôkazy napovedajú, že praľudia využívali oheň dávnejšie, než sme sa domnievali. A smiech, ktorý máme spoločný s ľudoopmi, zrejme viedol k našej schopnosti jazyka a reči.
Astrobiológia: Astrobiológia a susedné planéty
Venuša je peklo s drvivým tlakom, Mars Arktída s extrémnym podtlakom. Na Venuši to život vylučuje, Mars mohol však v minulosti život hostiť. Možno tam existuje dodnes chránený pod povrchom.
Nové vydanie magazínu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. augusta 2026, prečítať na webovej stránke magazínu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK