01.07.2026
O tom, prečo je také ťažké dlhodobejšie predpovedať počasie, ako sa vo vede objavil pojem chaosu a kam sme zatiaľ dospeli v jeho chápaní, píše v hlavnej téme júlového Quarku Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Fyzika: Podivná príťažlivosť chaosu
Každý z nás to zažil. Blíži sa významný deň – svadba, hudobný festival alebo výlet do hôr – a človek opakovane pozerá predpoveď počasia. Najprv to vyzerá na pekné počasie, potom predpovedajú dážď, o chvíľu zasa slnečno. Od nervozity ide človeka rozdrapiť. Ako je možné, že sme dostali človeka na Mesiac, dokážeme pomerne dlho udržať jadrovú fúziu v reaktore, no nevieme jasne povedať, či bude o tri dni pršať?
Fyzika je založená na tvorbe predpovedí. Jedným z veľkých úspechov Newtonovej teórie gravitácie bolo, keď ju Edmond Halley použil na predpovedanie zatmenia Slnka, ktoré bolo pozorované 3. mája 1715. Dnes dokážeme predpovedať zatmenia na tisíce rokov dopredu, no vieme predpovedať aj iné rozmanité javy. Typický postup vo fyzike je takýto: zobrať rovnice, ktoré opisujú nejaký systém, opísať jeho stav zadaním počiatočných podmienok a získané rovnice vyriešiť.
Toto do istej miery funguje krásne. Niektoré rovnice vieme vyriešiť metódou pero – papier, v určitých prípadoch úplne presne, v iných aspoň približne. Už sme si zvykli, ale pôsobí to ako mágia. Mudrci kreslia čiary po papieri a na ich základe určujú, čo sa stane. Samozrejme, nie je to mágia, ale matematika a dôležitá vlastnosť nášho sveta – dá sa opísať rovnicami. Teda nie celý svet, ale jeho rôzne časti áno.
Ako sa ukázalo už pri Newtonovej teórii gravitácie, bežné postupy majú svoje limity. Napríklad Keplerovu úlohu gravitačného pohybu dvoch telies dokážeme vyriešiť úplne presne (ak prižmúrime oči a tvárime sa, že tieto objekty sú len hmotné body). Tá istá úloha pre tri telesá však odoláva všetkým bežným pokusom, ako ukázal už slávny francúzsky matematik Henri Poincaré. Pri troch telesách sa systém správa nestabilne, jeho správanie je veľmi citlivé na počiatočné podmienky. Ak jemne posunieme jednu z troch planét, stačí len o kúsok, výsledné správanie systému o niekoľko rokov neskôr bude úplne odlišné.
Umelá inteligencia: Človek či AI?
Množstvo ľudí má problém rozlíšiť, či obsah na internete vytvoril človek alebo umelá inteligencia. Umelá inteligencia nie je nepriateľ, je však dôležité vedieť, na čo si treba dať pozor.
Rozhovor: Ako zachytiť hviezdy
Chcete si toto leto odfotografovať Mliečnu cestu alebo hviezdnu oblohu? O tom, akú techniku zvoliť, kam vyraziť a na čo si dať pri fotografovaní pozor, sme sa rozprávali s astrofotografom Tomášom Slovinským.
Doprava: Presný bod v ničote
Vývoj navigačných prostriedkov sa neobmedzil iba na spresňovanie prístrojov a metód. Navigácia sa tiež postupne oslobodzovala od prostredia: terénu a počasia. Nikdy sa však neoslobodila úplne.
Splynutie obrích čiernych dier, Základný podpis života, Dokonalá neolitická búrka, Rastliny riadia svoj rast, Pýtajte sa atómov na čas, Na krídlach za týždeň, Tajfún a morská hladina, História napísaná na črepoch, Extragalaktická archeológia, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v júlovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v júlovom čísle magazínu Quark
Prírodovedné okienko: Dúha ukrytá v mineráli
Drahý opál (opál AG) je jediný slovenský drahokam. Nájdete ho aj v mineralogickej expozícii Prírodovedného múzea SNM spolu s viac ako 700 minerálnymi druhmi slovenského i svetového pôvodu.
Žijem vedu: Akvakultúra v rovnováhe s prírodou
Losos atlantický patrí medzi najobľúbenejšie ryby a Nórsko je jedným z jeho najväčších producentov. Viac lososa na tanieri však môže priniesť aj negatívne následky pre životné prostredie. Týmto otázkam sa venuje morská biologička Lucia Drábiková v nórskom Bergene.
Príroda: Pelikání podberák
Zástupcom čeľade pelikánovité sa vyvinul výnimočný spôsob lovu podobný ľudskému vynálezu – chytaniu rýb pomocou podberáka či saku. Umožňuje to unikátny zobák týchto vývojovo starobylých vtákov.
Kvantový svet: Deň Q
Správy z oblasti kvantového počítania často vyvolávajú predstavy blížiacich sa bombastických prielomov alebo, naopak, skazy. Podobné tvrdenia je potrebné brať s rezervou. Kvantové počítače majú potenciál zmeniť svet, no konkrétna forma môže byť prekvapením.
Veda v umení: Chvenie
Vibrovanie struny, elastického vlákna upevneného na oboch koncoch, sa stalo základom rodiny hudobných nástrojov a ovplyvnilo matematiku, fyziku i filozofiu.
Klimatická zmena: Pôda – vegetácia – atmosféra
Klimatický systém planéty pozostáva predovšetkým z atmosféry, hydrosféry, biosféry a litosféry s pedosférou. Tieto zložky sú prepojené neustálou výmenou látok a energie a tvoria jeden komplexný systém.
Veda v múzeu: Celoživotná vášeň
Väčšina ľudí si pod entomológom predstavuje človeka, ktorý behá po lúke so sieťkou v ruke. Ešte vždy je to jedna zo základných metód lovu hmyzu, no pribúdajú ďalšie, napríklad zemné pasce, feromónové lapače, nočné svietenie, nárazové siete, oklepy drevín či lepové platne.
Technické stavby: Emócia prítomnosti
Dejiny festivalovej architektúry sú dejinami potreby vytvárať priestor mimo každodennosti. Na rozdiel od inej úžitkovej architektúry je tu samotná prítomnosť ľudí cieľom, nie prostriedkom.
Chémia: Dvere zachraňujúce životy
Požiarne dvere sú dôležitými protipožiarnymi prvkami budov. Môžu byť z priehľadného skla alebo bez neho. Zaujímavé sú oboje.
Vedátor: Trikrát o Enigme
V trojdielnej sérii o legendárnom šifrovacom stroji sa dozviete, ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo zohrávala kľúčovú úlohu počas druhej svetovej vojny a ako sa ju podarilo prelomiť.
Geomorfológia: Eolická retuš
Termín retuš je podľa slovníka menšia dodatočná úprava fotografie alebo textu. V geomorfológii použil spojenie eolická retuš nestor slovenskej geomorfológie Michal Lukniš na pomenovanie úpravy krajiny Malých Karpát vetrom počas posledného glaciálu.
Archeológia: Šesťtisícročné spolužitie?
Archeologické, kostrové a genetické dôkazy podporujú teóriu o dávnejších počiatkoch využívania koní človekom, než sa doteraz predpokladalo.
Každodenné maličkosti: Nepozerať do zdroja
Módny doplnok, symbol statusu, pomôcka či medicínska nevyhnutnosť? Slnečné okuliare plnili vždy viacero účelov naraz. Predovšetkým však chránia náš zrak pred ultrafialovým žiarením.
Nové vydanie magazínu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. júla 2026, prečítať na webovej stránke magazínu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK