01.05.2026
V hlavnej téme májového vydania magazínu Quark Peter Bačík z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave približuje, ako sme sa naučili kresliť kryštálové štruktúry.
Kryštalografia: Mapy sveta atómov
Mapy sú najkrajším a najvýstižnejším vyobrazením našej zvedavosti a nášho záujmu o svet okolo nás. Mapy sveta a hviezdnej oblohy tvoríme už od staroveku. Prvú ozajstnú mapu Mesiaca vytvoril Galileo Galilei. Mapy mikrosveta sme však dokázali tvoriť až po objavení mikroskopu a na mapy sveta atómov sme si museli počkať až do 20. storočia. Čakanie však stálo za to.
Veľkým problémom pri mapovaní sveta atómov bolo to, že je naozaj malý. Nie je malý svojím rozsahom, veď celý známy vesmír je sčasti zložený z atómov. Je malý svojím rozlíšením. Atómy sú totiž veľmi malé, majú veľkosť približne 10–10 metra. To je desať miliárdkrát menej, ako sú rozmery v našom svete. Ak sa pozrieme na opačnú strany škály: keby sme my boli atómy, Slnko by bolo ako lopta na futbalovom ihrisku s veľkosťou o niečo menšou, ako je vzdialenosť od Slnka k Saturnu.
Z tohto problému škály vyplynul aj ten najväčší a najzásadnejší problém pre svet atómov – až do začiatku 20. storočia sme nevedeli naisto, či atómy vôbec existujú. Sú totiž také malé, že ani najsilnejšie optické mikroskopy ich nedokážu vidieť. Ich existenciu však predpovedali už antickí grécki filozofi Leukipos a Demokritos, ktorí logickou úvahou dovedenou do dôsledkov prišli na to, že ak môžeme hmotu deliť, napríklad rezať na čoraz menšie časti, nakoniec narazíme na čiastočky, ktoré sa už deliť nedajú. Sú teda nedeliteľné (z gréc. atomos), odtiaľ pochádza aj názov atómy, ktorý používame dodnes. Túto fintu s delením použil asi o 2 200 rokov istý francúzsky vedec, no k tomu sa ešte dostaneme.
Doprava: Približná dokonalosť
Cestovný poriadok vyzerá ako jednoduchá tabuľka s časmi odchodov a príchodov určená cestujúcim. V skutočnosti je to riadiaci dokument celého dopravného systému.
Klimatická zmena: Prečo neveríme?
Väčšina Európanov sa stotožňuje s tým, že klimatická zmena je reálna a spôsobená činnosťou človeka. Napriek tomu má obavy z následkov klimatických zmien len približne tretina z nich.
Umelá inteligencia: AI hľadá práve vás
O tom, že umelá inteligencia (AI) preberá ľuďom pracovné miesta, sa toho popísalo už veľa. Medzitým však začala výrazne meniť aj samotné základy náborového procesu.
Praveká DNA v rastlinách, Otepľovanie predlžuje dni, Čučoriedka v palacinke, Priklincovaní v hrobe, Podoba nedokazuje príbuznosť, Nová častica v CERN-e, Materiál na premenu CO2, Kto nám pridáva roky?, Halucinačné nakupovanie, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v májovom čísle magazínu Quark
Žijem vedu: Evolúcia enzýmov
V laboratóriu inštitútu ITQB NOVA v Lisabone, kde pracuje biochemička Elena Karnišová Potocká, sa snažia pripravovať modifikované antibiotiká metódou riadenej evolúcie enzýmov.
Rozhovor: Desať rokov objavovania
Zážitkové centrum vedy Aurelium oslavuje 10 rokov. O jeho budúcnosti sme sa rozprávali s riaditeľkou NCP VaT pri CVTI SR Štefániou Bartošovou.
Príroda: Jeden víkend, tisíce objavov
Pilotný ročník podujatia BioBranie organizuje v máji inštitút DAPHNE v najľudnatejšej bratislavskej mestskej časti – v Petržalke. Jeho cieľom je zaznamenať na tomto území čo najviac druhov organizmov.
Príroda: Tichý prisťahovalec
Málokomu napadne, že by sa mohol bežne stretávať priamo v meste s hadom. Napriek tomu náš najväčší had užovka stromová vykazuje silnú väzbu na ľudí a ich obydlia.
Kvantový svet: Počítame kvantové (ne)rovnice
Zo školy fyziku vnímame ako predmet, v ktorom dominujú vzorce. Ako však vyzerajú tie týkajúce sa kvantového sveta?
Veda v umení: Obísť krokodíla
Od najstarších čias inšpirovala umenie láska. Jej viacznačnosť ovplyvňuje dejiny umenia i človeka, či už v podobe súkromného citu, alebo potreby prežitia rodu, prípadne dokonca vesmíru.
Veda v múzeu: Ľudia z pradávnej minulosti
Posledné, čo po nás obyčajne zostáva, je kostra. Kosti môžu za určitých okolností pretrvať až milióny rokov. A tie zachované si potom môžeme pozrieť napríklad v expozíciách múzeí.
Technické stavby: Brány pevniny
Prístavy sú uzly, v ktorých sa stretávajú kultúry, obchod, moc a technologická vyspelosť. Ich tvár sa v dejinách menila, ich podstata však zostala rovnaká až do súčasnosti.
Vedeckí influenceri: Meteorológia pre každého
Na YouTube kanáli meteorológa Cyrila Simana nájdete zaujímavosti zo sveta meteorológie a klimatológie aj predpovede počasia na najbližšie dni.
Geografia: Vpred do neznáma
Múzeum Fram v nórskom Osle ukrýva polárnu výskumnú loď, ktorá odolala drvivej sile ľadu a preslávila sa rekordnými výpravami k najsevernejším aj najjužnejším oblastiam Zeme.
Vedátor: Plus, mínus a rovná sa
Písmená a číslice existujú v súčasnej forme už mnoho storočí. Matematické symboly ako +, − a = sú mladším vynálezom a k niektorým sa viaže celkom zaujímavá história.
Astrobiológia: O čom je astrobiológia?
Astrobiológiu možno zúžene chápať ako pátranie po mimozemskom živote. Správnejšie je však chápať ju ako náuku o živote vo vesmíre.
Nové vydanie magazínu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. mája 2026, prečítať na webovej stránke magazínu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK