01.11.2026
Vedeli ste, že moč bol v minulosti cennou surovinou? V hlavnej téme novembrového čísla magazínu Quark profesor Karol Jesenák približuje jeho prekvapivé využitie a vysvetľuje, ako ho postupne nahradila moderná chémia.
Chémia: Od odpadu k surovine
Moč celé stáročia obťažoval ľudí svojím všadeprítomným zápachom v obydliach aj vo veľkých civilizovaných mestách. Pri obľúbenom nadávaní na chémiu si často neuvedomujeme, že iba vďaka nej už nie sme odkázaní na využívanie moču. Ten bol v minulosti cennou surovinou – na pranie, spracovanie kože, výrobu pušného prachu či hnojenie. Moč zohral svoju úlohu aj pri objave nového prvku – fosforu.
Na začiatku si pripomeňme, že moč slúži na vylučovanie odpadových látok z krvi obličkami, čím zásadným spôsobom prispieva k udržiavaniu zloženia krvi vo veľmi úzkych hraniciach zlučiteľných so životom. Preto sú odchýlky od normálnych hodnôt dôležitým indikátorom chorobného stavu. Kým v našej civilizovanej spoločnosti sa snažíme o to, aby náš telesný pach nevykazoval ani náznaky zápachu moču, pri zvieratách plní moč dôležitú komunikačnú funkciu.
Hlavnou zložkou moču je voda, ktorá tvorí 95 hmotnostných percent. Zostávajúcich 5 % pripadá na močovinu (CH4N2O), kyselinu močovú (C5H4N4O3) a rôzne anorganické soli. Z nášho pohľadu sú dôležité najmä prvé dve, ktoré v ňom zastupujú dusíkaté látky. Sú produktom rozkladu aminokyselín v bielkovinách, ktoré tvoria významnú zložku našej potravy. Podobne to majú aj iné cicavce, a preto ich z tohto príspevku úplne nevynecháme.
Klimatická zmena: Kam smerujeme?
O environmentálnej filozofii, ktorá kladie do centra vzťah človeka, spoločnosti a životného prostredia, možno hovoriť od 60. rokov 20. storočia. Práve vtedy sa naplno ukázala odvrátená strana idey industrializmu a neustáleho rastu.
Doprava: Múdrejší ustúpi
Búrky zasahujú do dopravy bez rozdielu, či ide o autá, plavidlá, lietadlá, alebo dokonca vesmírne lode. Otázka znie ako známa voľba: Čo je v danej situácii lepšie – útok či útek?
Geológia: Hraničná brána
V minulosti boli brány priestormi, cez ktoré viedli historické cesty, dnes sú to dôležité dopravné koridory. Tu sa venujeme geozaujímavostiam rakúskej časti Devínskej brány.
Mesiac za päť hodín, Kvantové skoky zvuku, Mimozemská polárna žiara, V šľapajach dinosaura T. rex, Nabitá voda robí hrdzu, Ohnivá améba, Modrá ruža, Škola Alexandra Veľkého, Cintorín upírov, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v novembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v novembrovom čísle magazínu Quark
BioBridge: Ako vzniká krása
Výučba genetiky na stredných školách sa sústreďuje na jednoduché kríženia a evolučná biológia sa zameriava na vysvetlenie prírodného výberu. V prírode a vo výskume sú však genetika a evolučná biológia úzko prepojené.
Žijem vedu: Rádiomika v onkológii
Základom rádiomiky je lekárska snímka. Rádiomika analyzuje snímky s cieľom nájsť vzory, ktoré môžu pomôcť diagnostikovať ochorenia a predpovedať ich vývoj.
Rozhovor: Čipy budúcnosti
Čipy sú súčasťou moderného priemyslu, no Európa je v tejto oblasti závislá od iných regiónov. O sieti čipových kompetenčných centier, z ktorých jedno pôsobí aj na Slovensku, hovoria jeho riaditeľ Michal Mičjan a technický riaditeľ Juraj Marek.
Príroda: Let do chladnej noci
Pri prechádzkach jesennou a zimnou prírodou si len málokto všimne motýľa ukrytého v lístí na zemi či na kmeni stromu. Väčšina z nich je aktívna v noci. Patria k viacerým čeľadiam, pričom medzi nimi prevažujú piadivky.
Kvantový svet: Hľadá sa meno
Čo majú spoločné antihmota, zátvorka, štatistika a krása? Spája ich meno z veľkej päťky architektov kvantovej teórie. Uhádnete, o koho ide?
Veda v umení: Pohľad z okna
Fotografiu od jej vzniku sprevádzala diskusia o tom, či môže byť nielen mechanickou kópiou skutočnosti, ale aj umením. Odporcovia pritom netušili, že prehrávajú od samotného začiatku.
Veda v múzeu: Príroda v laboratórnej skúmavke
Väčšina návštevníkov múzea si pozrie expozície a nenapadne im, že za stenami sa dejú tie najdôležitejšie veci. Prírodovedci múzea rozširujú zbierky, monitorujú prírodu, opisujú nové druhy a vykonávajú výskum. Využívajú pritom napríklad aj metódy molekulárnej biológie.
Technické stavby: Pamäť kameňa
Dokonalá budova je hotová. Ruina má však imaginatívnu silu, pretože v nás dokáže vyvolávať otázky.
Vedeckí influenceri: Výživa v malíčku
Tomáš Imbrea sa na Instagrame venuje vyvracaniu výživových mýtov a šíri odporúčania založené na vedeckých poznatkoch.
Architektúra: Odkaz v železe
Návrh Eiffelovej veže bol spočiatku kontroverzný a kritici ju označovali za obrovskú nevzhľadnú kostru alebo tragickú pouličnú lampu. Objavili sa aj obavy, že ako obrovský bleskozvod by mohla usmrtiť ryby v Seine.
Archeológia: Nové priestory Tutanchamonovej hrobky
Nové geofyzikálne merania v hrobke faraóna Tutanchamona a pri nej podporili existenciu dosiaľ neznámych chodieb a miestností.
Nové vydanie magazínu Quark si môžete kúpiť na rôznych predajných miestach od 1. novembra 2026, prečítať na webovej stránke magazínu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK