19.06.2026
Európska komisia 3. júna 2026 predstavila jarný balík európskeho semestra, ktorý zahŕňa návrhy odporúčaní pre jednotlivé členské štáty. Oblasť výskumu a inovácií sa tento rok objavila v odporúčaniach pre 26 z 27 krajín EÚ, čo potvrdzuje rastúci dôraz Únie na posilňovanie znalostnej ekonomiky a technologickej konkurencieschopnosti.
Výskum a inovácie ako strategická priorita
Odporúčania upozorňujú na pretrvávajúce výzvy, ktoré brzdia inovačný potenciál Európy. Medzi najčastejšie patria nízke investície do výskumu a vývoja, nedostatočná spolupráca medzi akademickou sférou a podnikmi, slabšie regionálne inovačné ekosystémy či administratívne bariéry ovplyvňujúce výskumníkov a inovatívne firmy.
Správy o jednotlivých krajinách zároveň poskytujú podrobný pohľad na hospodársky a sociálny vývoj členských štátov a hodnotia pokrok pri plnení odporúčaní prijatých v predchádzajúcom roku.
Európa stále zaostáva za globálnymi lídrami
Napriek viacerým reformám a podporným opatreniam zostáva pokrok v oblasti výskumu a inovácií v EÚ nerovnomerný. Výdavky na výskum a vývoj sa v roku 2024 pohybovali na úrovni 2,2 % HDP, čo je menej ako v USA (3,4 %), Japonsku (3,4 %), Južnej Kórei (5,0 %) či Číne (2,6 %).
Pozitívne výsledky však zaznamenali viaceré krajiny. Rakúsko a Grécko zlepšili podmienky financovania pre startupy a rastúce podniky, Česko a Nemecko posilnili transfer technológií a podporu inovácií, zatiaľ čo Írsko a Estónsko investovali do rozvoja vedeckej excelentnosti a aplikovaného výskumu.
Slovensko: pokrok, ale pretrvávajú systémové problémy
V prípade Slovenska Komisia konštatuje, že krajina prijala účinné opatrenia na plnenie fiškálnych odporúčaní a očakáva sa, že bude pokračovať v dodržiavaní stanovených limitov rastu verejných výdavkov.
V oblasti výskumu a inovácií však naďalej pretrvávajú viaceré štrukturálne nedostatky. Slovenský výskumno-inovačný systém zostáva podľa hodnotenia fragmentovaný, pričom spolupráca medzi podnikateľským a výskumným sektorom napreduje len pomaly. K problémom patrí aj nedostatočne rozvinutý inštitucionálny rámec, nejasné rozdelenie kompetencií a nízka predvídateľnosť prostredia.
Komisia zároveň upozorňuje, že malé a stredné podniky majú stále obmedzené možnosti investovať do výskumu a vývoja, keďže súčasný systém daňových stimulov je nastavený prevažne v prospech väčších spoločností.
Početné iniciatívy na úrovni EÚ majú za cieľ ďalej podporovať úsilie o prekonanie inovačnej priepasti. Ide napríklad o Stratégiu pre startupy a scaleupy, vrátane spustenia Fondu Scaleup Europe s objemom 5 miliárd EUR, a pripravovaný Akt o európskom výskumnom priestore, ktorého cieľom je posilniť voľný pohyb vedomostí, výskumných pracovníkov a technológií, ako aj pripravovaný európsky o inováciách, ktorého cieľom je podporiť zavádzanie a komercializáciu inovácií. V rámci nasledujúceho Viacročného finančného rámca navrhovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť zmobilizuje súkromný kapitál vo veľkom meradle. Prostredníctvom úzkeho prepojenia s programom Horizont Európa bude podporovať investície vo všetkých fázach od výskumu a inovácií cez rozširovanie a priemyselné zavádzanie až po výrobu.
Členské štáty by mali urýchliť zavádzanie umelej inteligencie a ďalších špičkových technológií, ako sú kvantové technológie, cloud a vysokovýkonné výpočty, v súlade s iniciatívou Apply AI a Akčným plánom AI Continent. Spolu so zavádzaním AI Factories a AI Gigafactories, nadchádzajúci Akt o čipoch 2.0 a Akt o rozvoji cloudu a umelej inteligencie zmobilizujú kritické výpočtové, dátové a infraštruktúrne kapacity a talenty s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti umelej inteligencie a špičkových technológií. Rovnako dôležitými sú projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) sú mocným nástrojom štátnej pomoci pre cezhraničné projekty, ktoré podporujú inovácie a posilňujú európsku konkurencieschopnosť.
Odporúčania pre členské štáty v oblasti výskumu a inovácií zameriavajú na päť kľúčových priorít:
- zvýšenie úrovne a efektívnosti verejných investícií do výskumu a vývoja a podpora súkromných investícií do výskumu a vývoja
- posilnenie verejných výskumných systémov
- podpora užšej spolupráce medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a súkromným sektorom
- podpora komercializácie výsledkov výskumu
- posilnenie ekosystémov pre začínajúce a rastúce podniky
Ďalšie kroky
Návrhy Komisie týkajúce sa programov reforiem na rok 2026 má prerokovať a prijať Rada. Komisia sleduje pokrok v rámci prebiehajúceho cyklu európskeho semestra a v nasledujúcich týždňoch bude aktívne a kooperatívne spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, Európskym parlamentom a zainteresovanými stranami s cieľom spoločne premeniť ambície na konkrétne kroky.
Kontext
Cieľom jarného balíka európskeho semestra na rok 2026 je využiť silné stránky EÚ prostredníctvom koordinovaných opatrení zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti, zabezpečenie strategickej autonómie, zvýšenie odolnosti a posilnenie pripravenosti pri zachovaní fiškálnej udržateľnosti.
Uvedený balík je v súlade s Kompasom konkurencieschopnosti, pričom poskytuje usmernenia na zameranie opatrení na kľúčové priority EÚ. Zameriava sa na plné využitie potenciálu jednotného trhu, odstránenie inovačnej priepasti, urýchlenie dekarbonizácie a zníženie strategickej závislosti, pričom podporuje zamestnanosť a kvalifikáciu, rieši krízu v oblasti bývania a zabezpečuje sociálnu spravodlivosť a súdržnosť. Európsky semester zároveň pomáha členským štátom pri riešení štrukturálnych výziev, ako aj pri udržiavaní makroekonomickej stability a zdravých verejných financií.
Zdroj: SLORD