V relácii Správy a komentáre na Televíznej stanici STV 2 dňa 20. marca 2009 o 21.30 hod. odznela informácia, ktorej súčasťou bol aj rozhovor s riaditeľom Ekonomického ústavu SAV prof. Ing. Milanom Šikulom, DrSc. Informáciu a rozhovor prinášame v úplnom znení.
M. JANČKÁROVÁ, moderátorka: Európska únia vyčlení na boj s krízou celkovo 100 miliárd eur. Okrem iného prispeje na energetické projekty, v rámci ktorých bude môcť napríklad Slovensko investovať do plynových prepojení so susedmi. Aj na tom sa dohodli lídri Európskej únie na summite v Bruseli. Viac už naša spravodajkyňa Soňa MIHÁLIKOVÁ. Od Európskej únie, ako vieme, dostaneme desiatky miliónov eur v rámci energetického balíka. Je to súčasť projektu, ktorý má pomôcť predísť problémom, aké sa vyskytli v čase plynovej krízy. Ktoré konkrétne opatrenia bude môcť Slovensko za tieto prostriedky realizovať?
S. MIHÁLIKOVÁ, spravodajkyňa STV, Brusel: Takže Slovensko môže profitovať z 30 miliónov eur, ktoré pôjdu na projekt lepšieho prepojenia, prepojenia na plynovodné zásobníky s Maďarskom. Tento projekt si vyžaduje ale spolufinancovanie vo výške približne 15 miliónov eur. Takisto Slovensko môže profitovať z 80-miliónového balíka, ktorý je síce určený pre všetky členské štáty, ale je určený na podporu reverzného toku, čiže opačného toku plynu a tieto projekty by mohli spojiť Slovensko s Českom a Rakúskom. No a do tretice, je to 20 miliónov eur na prepojenie Slovenska s Poľskom, ale tento projekt premiér spochybňuje, pretože si vyžaduje pomerne vysokú mieru spolufinancovania, na ktorú zrejme Slovensko momentálne nemá k dispozícii prostriedky. No a okrem energetiky si Slovensko o čosi polepší aj v poľnohospodárstve. Dostane 25 miliónov eur, ktoré už premiér avizoval, že by chcel použiť na podporu výrobcov mlieka.
M. JANČKÁROVÁ: Ako vieme, summit samozrejme hovoril aj o hospodárskej kríze. Na akých nových opatreniach sa dvadsaťsedmička dohodla?
S. MIHÁLIKOVÁ: Dvadsaťsedmička sa dohodla, že neplánuje zatiaľ ďalšie žiadne miliardové injekcie na povzbudenie svojich ekonomík. Ale plánuje zvýšiť rozpočet pre krajiny, ktoré táto kríza postihla najviac. To znamená, že krízový fond Európskej únie, ktorý je určený pre členov, respektíve krajiny, ktoré sú členskými krajinami, ale nie sú v eurozóne, sa zvýši z 25-tich na 50 miliárd eur. Z tohto krízového fondu už čerpali Maďarsko a Lotyšsko a momentálne je na stole žiadosť Rumunska. Únia chce mať k dispozícii dostatok prostriedkov pre prípad, že by o pomoc požiadala aj ďalšia krajina. No a v celosvetovom meradle sa únia rozhodla podporiť taký podobný krízový fond Medzinárodného menového fondu vo výške 75 miliárd eur.
M. JANČKÁROVÁ: Do tretice ešte zaujímavosť, európski lídri nehovorili iba o opatreniach proti kríze. Prekvapila ich tiež správa z Francúzska. Automobilka Renault totiž oznámila, že presúva časť svojej výroby zo Slovinska, aby vytvorila 400 nových pracovných miest vo Francúzsku. Aké sú na to ohlasy v Bruseli? Bude Európska únia skúmať, či nejde o tzv. protekcionizmus?
S. MIHÁLIKOVÁ: Takže podľa dostupných správ, ktoré sú tu k dispozícii, Renault oznámil, že vytvorí 400 nových pracovných miest vo Francúzsku presunom časti výroby zo Slovinska, ale francúzsky prezident argumentoval tým, že to nebude Slovinsko stáť ani jedno pracovné miesto a že de facto ide o to, že tá fabrika, ktorá je v Slovinsku, nestíha vyrábať dostatok modelov, ktoré by bolo potrebné dodávať na trh. Dostatok takých lacnejších modelov, ktoré sú žiadané. Napriek tomu komisia tvrdí, že preskúma tento krok a pozrie sa na to, či je v súvislosti s vládnou pomocou, ktorú Francúzsko prednedávnom avizovalo svojim automobilkám vo forme výhodných úverov.
M. JANČKÁROVÁ: To bola Soňa MIHÁLIKOVÁ z Bruselu, ďakujeme. A na výsledky summitu sa pozrieme podrobnejšie v štúdiu, rozoberieme ich s riaditeľom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Milanom ŠIKULOM, dobrý večer. Ako sme počuli, Slovensko teda získa z Bruselu desiatky miliónov eur na plynové prepojenia so susedmi. Podľa výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána KLEPÁČA však ide iba o zlomok nákladov na realizáciu týchto projektov. No a problém je napríklad aj v prípade 20 miliónov eur na prepojenie s Poľskom, ktoré by sme mali získať. Sám premiér sa vyjadril, že tá spoluúčasť je taká vysoká, že bude musieť požiadať o odloženie tohto projektu. Myslíte si, že hrozí v tomto prípade až to, že tie peniaze nevyčerpáme?
M. ŠIKULA: Treba si uvedomiť, že keď ide ozaj o zlomok oproti celkovým nevyhnutným nákladom, vychádzame z toho, že v dôsledku tej predchádzajúcej plynovej krízy zrejme sa explicitne vysvetlili, pochopili tie najužšie miesta, riziká, čo by bolo treba najskôr robiť, kde sa najviac zníži to riziko. Z tohto hľadiska by sa mali opatrenia, ktoré zamýšľame už aj bez tej pomoci z Európskej únie robiť, a tie zdroje z Európskej únie k tomu pridať, aby ten efekt bol účinnejší.
M. JANČKÁROVÁ: Slovensko si prilepší aj v poľnohospodárstve. Z 25-miliónového balíka chce pomôcť najmä producentom mlieka, ktoré sú v strate pre príliš nízke nákupné ceny. Je toto systémové opatrenie, alebo skôr by si to vyžiadalo zmenu systému a toto je iba krátkodobá pomoc?
M. ŠIKULA: No ozaj je to také jemné zmiernenie situácie tých poľnohospodárov, len z toho dôvodu, že sú vlastne v istom zmysle znevýhodnení oproti poľnohospodárom v Európskej únii, aj keď, pravda, treba vidieť podmienky, za ktorých sa dohodovali tie prístupové rokovania, keď boli, aby ten postup bol taký, by som povedal, postupný. Len dnešná situácia práve vyostrila práve tú nevyrovnanosť podmienok, avšak zásadnou otázkou je zásadná zmena poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá už je veľmi zastaraná a nezodpovedá potrebám ďalšieho rozvoja Európskej únie.
M. JANČKÁROVÁ: Poďme k ďalšej finančnej injekcii, na ktorej sa dohodli bruselskí lídri. Odsúhlasili navýšenie fondu pre krajiny postihnuté krízou na dvojnásobok, čiže namiesto 25-tich miliárd pôjde o 50 miliárd a ide vlastne o pomoc, ktorú môžu použiť nečlenovia eurozóny. Vieme, že doteraz čerpalo peniaze napríklad Maďarsko, na zoznam čakateľov je momentálne už pripísané aj Rumunsko a ďalšie krajiny majú záujem. Takže, podľa vášho názoru, na čo by mohli byť prednostne použité tieto peniaze, aby opatrenia naozaj mali zmysel, aby boli efektívne.
M. ŠIKULA: V prvom rade by mali zohľadňovať konkrétne podmienky jednotlivých krajín, lebo tá situácia je rozdielna. Napríklad Maďarsko tu má vyhranene veľmi zlú situáciu, zadlženosť zahraničnú atď. Čiže každá krajina by mala zvážiť a zrejme to bude aj veľmi konkrétne posudzovať Európska únia účelovosť poskytnutých prostriedkov. Mala by v zásade zmierniť dopady tej krízy a, podľa môjho názoru, mala by sa zároveň venovať pozornosť už vytváraniu podmienok po kríze. Skrátka na tie štruktúrne rôzne zmeny, ktoré bude musieť prakticky každá krajina urobiť.
M. JANČKÁROVÁ: Ďalším opatrením je dvojnásobné navýšenie prostriedkov Medzinárodného menového fondu. Opäť ide o určitú záťaž na európsky rozpočet. Od čoho závisí, či práve toto opatrenie bude efektívne?
M. ŠIKULA: Medzinárodný menový fond, myslím si, v súčasnosti sa bude hlavne orientovať na pomoc rozvojovým krajinám. Lebo je všeobecne známe, že tie dopady súčasnej krízy sa najtvrdšie prejavujú práve v rozvojových krajinách. Samozrejme poskytovanie zdrojov z Medzinárodného menového fondu je veľmi striktne viazané na rôzne podmienky, čo sa týka štátneho rozpočtu, fiškálnej politiky atď. Takže tu bude veľmi záležať aj na tom, aby nešlo len o nejakú pomoc, ale myslím si, že rozvojovým krajinám by omnoho viac možno pomohlo zrovnoprávnenie povedzme podmienok WTO, pretože tam je celý rad faktorov, ktoré zo strany vyspelých krajín v istom zmysle diskriminujú rozvojové krajiny, aby mali možnosť vyvážať na trhy vyspelých krajín.
M. JANČKÁROVÁ: Európski lídri sa okrem iného zhodli aj na tom, že je potrebné prísnejšie kontrolovať finančný sektor. Dokonca v tejto súvislosti uvažujú o zriadení dvoch úradov. Jeden napríklad na tej národnej úrovni, druhý na centrálnej úrovni. Sú takéto inštitúcie potrebné?
M. ŠIKULA: Myslím si, že nielen v Európskej únii, ale aj globálne je mimoriadne dôležité, aby sa ozdravili a sfunkčnili všetky tieto kontrolné a regulačné inštitúcie a mechanizmy, pretože jednou z hlavných príčin, ktoré bezprostredne spustili súčasnú finančnú a potom hospodársku krízu, bola práve prehnaná liberalizácia, deregulácia v tom zmysle, že sa prakticky vytvoril obrovský priestor pre tzv. finančné inovácie, ktoré vlastne boli produkty, ktorými sa obchádzali priamo, alebo nepriamo rôzne regulatívy, ktoré ešte ostali.Takže tá kontrola nad finančnými trhmi je nesporne dôležitá, okrem iného aj preto, že tie sa nesmierne rozrástli a sú obrovské v pomere k reálnej ekonomike a to je, okrem iného, zo zdrojov kríz.
M. JANČKÁROVÁ: Ďakujem za rozhovor, dovidenia.
Z monitoringu STORIN, s. r. o., publikovala Marta Bartošovičová