(23. 2. 2010; Televízna stanica STV 1; Ranný magazín; 05.55; 6 min.; NIKODÝM Martin)

Martin NIKODÝM, moderátor: Milí televízni diváci, ja som vám ráno avizoval, že dnes máme v Rannom magazíne pomerne náročnú úlohu v priebehu piatich až siedmich minút, vám vysvetliť, čo to je a ako funguje urýchľovač CERN a pokúsime sa to prostredníctvom odpovedí pána profesora Branislava SITÁRA. Dobré ráno vám prajem.

Branislav SITÁR, viceprezident rady CERN: Dobré ráno.

M. NIKODÝM: Vy ste totiž viceprezidentom, viceprezident Európskej organizácie pre jadrový výskum, to je teda ten CERN.

B. SITÁR: Áno.

M. NIKODÝM: Je to možné, že my máme v takomto najväčšom svetovom laboratóriu také kapacity, že Slováci sú tak významní pre tento svet?

B. SITÁR: No ja som veľmi rád, že sa to podarilo ako pre Slovensko urobiť. Ja som v tejto organizácii vlastne od samého začiatku ako Slovensko do nej vstúpilo a to bolo v roku 1993. Ja som bol jeden z tých takpovediac zakladajúcich členov ako účastník Slovenska v tejto organizácii, no a pretože som tam tak dlho, tak skrátka po čase tí moji kolegovia ma zvolili za viceprezidenta.

M. NIKODÝM: Pán profesor, skúsme si teraz tak v jednoduchosti a naozaj nie na vedeckej báze vysvetliť, čo to ten urýchľovač vlastne je, čo tam vlastne robíte, kde sa on nachádza konkrétne, povedzme to?

B. SITÁR: CERN sa nachádza, je to také veľmi zaujímavé, práve na hranici medzi Švajčiarskom a Francúzskom. A bolo to zámerne ako z nejakých politických dôvodov, hneď po druhej svetovej vojne postavené práve na hranici medzi dvoma štátmi práve za to, aby sa zvýraznilo, že je to medzinárodná organizácia. Je to Medzinárodná európska organizácia, ktorá združuje 20 členských štátov a je to vlastne laboratórium a ja sa nehanbím povedať, že je to asi najlepšie a najväčšie laboratórium na svete, ktoré...

M. NIKODÝM: To sa nemusíte hanbiť, ono aj rozmermi naozaj je asi najväčšie a je tam asi najviac tímov vedcov z celej planéty.

B. SITÁR: Tak teraz momentálne to má okolo 2300 zamestnancov, ale fakticky sa podieľa na činnosti CERN okolo 10 tisíc ľudí prakticky z celého sveta. Je možné povedať, že je to naozaj globálne laboratórium a na najvyššej úrovni a jeho srdcom, dalo by sa povedať, sú práve tie urýchľovače a je tam taký urýchľovač, ktorý sa volá veľký hadrónový Collider alebo LHC ako my tomu hovoríme. A to je práve zariadenie, ktoré sa teraz spúšťa a ktoré by malo byť najväčšie na svete a mali by sa tam urýchľovať častice, teda konkrétne protóny na najvyššej energii ako sú.

M. NIKODÝM: Najväčšie zariadenie na svete. Povedzte nemáte ten údaj, že ako je vlastne dlhý tento urýchľovač?

B. SITÁR: No ono je to vlastne jeden jediný stroj, ktorý je riadený z jedného centra a má 27 kilometrov. Je to v tuneli pod zemou 100 metrov a má to 27 kilometrov, má to štyri takzvané interakčné body, to znamená, že tam lietajú protóny proti sebe. Oni lietajú rýchlosťou svetla prakticky akože veľmi máličko, menej ako je rýchlosť svetla a v tých štyroch bodoch sa zrážajú a okolo tých štyroch bodov sú potom postavené štyri obrovské experimenty. My sme, ako Slováci, v dvoch z nich, v experimente ATLAS a v experimente ALICE Slovak...

M. NIKODÝM: Nie ste tam jediný Slovák?

B. SITÁR: Určite nie. Momentálne tam je 23 Slovákov na dlhodobý pobyt, ale inak celkovo zo Slovenska sa tohto programu zúčastňuje najmenej 60 ľudí.

M. NIKODÝM: Bežný televízny divák, ja dokonca si myslím, že už trošku odborne znalý človek nemusí byť celkom v obraze, že čo to tam vlastne robí, že prečo sa snažíte pozorovať ako sa zrážajú protóny. Má zmysel niečo urýchľovať? Však žijeme teraz nie, načo niečo urýchľovať?

B. SITÁR: No má zmysel urýchľovať práve kvôli tomu, aby sme vytvorili niečo, čo, tak by som povedal, že bežne na svete nie je, ale je len v nejakých extrémnych podmienkach. To čo my chceme tam vlastne vytvoriť, je poznať štruktúru hmoty. Inak sa dá povedať, že tento obrovský urýchľovač je niečo ako obrovský mikroskop. Ale v normálnom mikroskope sa používajú vlastne fotóny na to, aby sme niečo videli, alebo dokonca sú takzvané elektrónové mikroskopy, ktoré, tiež už asi ľudia o tom niečo počuli, ale tu my používame protóny, to znamená, že my tie protóny vlastne zrážame na to, aby sme videli štruktúru hmoty. Ale ešte treba povedať, že my ani nezrážame protóny, ale my zrážame to, z čoho sa protóny skladajú, a to sú kvarky.

M. NIKODÝM: Čiže vám sa teraz ale pokojne, lebo stále sa to zmenšuje, zmenšuje a ideme stále viac dovnútra, dovnútra, takže vy pokojne počas tohto výskumu ešte môžete prísť na to, že aj kvarky sa skladajú z niečoho ďalej, alebo sa mýlim?

B. SITÁR: No vylúčiť sa to nedá, pretože vidíme, že stále ideme k menším, k menším, menším objektom. A v dnešnej dobe dokonca je veľmi populárne alebo voľne sa rozvíja takzvaná teória super strún a je možné, že vlastne všetko to, čo je okolo nás, skladá sa práve z tých super strún. A teraz napríklad už aj my hovoríme o tom, že kvarky sú tam malé, že ich považujeme za bodové, to znamená, že my ani nevieme povedať aké veľké sú, ale sú veľmi, veľmi malé. A práve kvôli tomu ich je potrebné miliardy a miliardy, aby sme ich zrážali, čo aj robíme, aby sme niekedy našli také častice, ktoré sú veľmi exotické.

M. NIKODÝM: Pán profesor, jedna taká dôležitá vec ešte. Je mi jasné, že to sleduje nejaký cieľ, snažíte sa niečo objaviť, ale aké vidíte nejaké konkrétne využitie toho, čo sa vlastne v CERN-e deje pre budúcnosť planéty?

B. SITÁR: No cieľom je skutočne poznať štruktúru hmoty a čo je veľmi zaujímavé, že práve to strašne malé sa veľmi skladá s tým veľmi veľkým, a to je vesmír. Ako my do dnešnej doby vlastne nevieme z čoho sa skladá vesmír, vieme len to, že tá hmota, ktorú vidíme okolo seba, teda hviezdy, Slnka, proste planéty tvoria len štyri percentá ako z celkovej hmotnosti vesmíru, to ostatné je takzvaná temná hmota, temná energia a to ešte my ani my nevieme, že čo je, ale to práve chceme nájsť.

M. NIKODÝM: Ale časom na to určite prídete vy, lebo vidím, že máte tú chuť sa do toho pustiť, toto by bola debata pán profesor naozaj ešte na hodinu alebo dve. Vy budete mať vedeckú kaviareň v Slovenskej akadémii vied, skúsme pozvať našich televíznych divákov, kedy to bude?

B. SITÁR: No bude to vo štvrtok večer o piatej hodine a bude to v Centre vedecko-technických informácií neďaleko Patrónky, to je vlastne na Patrónke.

M. NIKODÝM: Výborne. Ďakujem...

Z monitoringu STORIN, s. r. o., publikovala Marta Bartošovičová