Hosťami novej relácie boli dvaja významní slovenskí vedci ‑ fyzici prof. RNDr. Branislav SITÁR, DrSc. (408 publikácií a 2 200 citácií), a RNDr. Ladislav ŠÁNDOR, CSc. (250 publikácií, 1 200 citácií), ktorí pracujú v CERN-e, Európskej rade pre jadrový výskum.

Je to najväčšie laboratórium na svete, ktoré vzniklo v 50. rokoch ako reakcia na vážnu potrebu rozvoja vedy v Európe. Pracuje v ňom 10 000 fyzikov z celého sveta. Výskum, ktorý sa v súčasnosti realizuje, by mal objasniť základnú štruktúru hmoty na úroveň kvarkov. Dvaja uvedení vedci pracujú na jednom zo štyroch programov urýchľovača ‑ na programe ALICE, ktorý sa zaoberá výskumom protónov. Na budovaní urýchľovača LHC sa zúčastnili aj slovenské vedecké pracoviská, vyrobili časť jeho komôr.

Náročná technológia bola zverená Slovensku, ktorého vedecké pracoviská a úroveň vedcov boli ešte v roku 1991 CERN-om overené ako vhodné na vysokokvalifikovaný výskum. Krajina totiž musí poskytnúť najmä kvalitných ľudí, ktorí dokážu splniť veľmi náročné kritériá. V CERN má pri rozhodovaní každý štát ‑ člen EÚ ‑ rovnako silný hlas, dôkazom čoho je aj fakt, že jedným z dvoch prezidentov rady je profesor SITÁR, ktorý pracuje v CERN-e od roku 1996 a do funkcie bol zvolený už po druhýkrát. Ako pripomenul Ladislav ŠÁNDOR, viac ako desať slovenských vedcov je v tomto ústave v trvalom pracovnom pomere, asi 60 ich na projekte pracuje na svojich pracoviskách doma aj v CERN-e a na základe dohody majú možnosť absolvovať tam stáže aj fyzici doktorandi, ktorí pracujú v tímoch spolu s nositeľmi Nobelovej ceny.

Hostia relácie priblížili prácu urýchľovača a vysvetlili aj dôvod, pre ktorý sa v roku 2008 musel experiment prerušiť. Dôvodom bol výbuch, ktorý vznikol v urýchľovači ‑ umiestnenom 100 m pod zemou, dlhom 27 km ‑, keď sa plynné hélium neplánovane spojilo s héliom kvapalným. Priamou príčinou bolo zlyhanie jedného zo 40 000 spojov na supravodivých magnetoch. Kým sa magnety rozobrali a znovu poskladali, prešiel rok. V novembri 2009 sa urýchľovač opäť spustil, bežal 40 minút, na základe čoho sa mohla napísať prvá vedecká práca z realizácie tohto mimoriadneho projektu.

Ako pripomenul profesor SITÁR, Európska únia vynaložila na celý projekt urýchľovača 3 miliardy eur, čo však podmienila plnením dohodnutých podmienok rozpočtu. To znamená, že očakáva finančnú disciplínu. Aj preto sa niektoré termíny prekročili.

V druhej časti relácie o svojej práci na experimente v CERN‑e hovorili dvaja mladí fyzici doktor T. BLAŽEK a doktor P. ŠŤAVINA z MFF UK v Bratislave. Obaja pracujú na programe Atlas, ktorý sa zaoberá fyzikou elementárnych častíc s cieľom preskúmať vlastnosti tých častíc, ktoré ešte nepoznáme. Podľa ich vysvetlenia by si mohol laik priebeh pokusu predstaviť asi tak, že štyri trubice s priemerom ľudského vlasu, ktoré sa tiahnu tunelom urýchľovača, sa na štyroch miestach stretávajú. V bodoch stretu vznikajú zrážky zhlukov protónov, prípadne iných častíc, pričom sa môže objaviť aj častica, o ktorú im pri sledovaní ide. V podstate vedci z rôznych programov sledujú tie isté zrážky, len každá skupina z iného uhla pohľadu, s iným cieľom a s iným výsledkom.

Hostia vysvetlili, že v rôznych krajinách sú špecialisti na rôzne časti projektu. Naši vedci sa realizujú v technológiách a softvére.

V CERN-e ide predovšetkým o vedecké výsledky. Nič sa nesmie tajiť, štáty EÚ môžu využívať výsledky výskumu. Na projekte sa zúčastňuje viacero slovenských firiem.

Súčasne hostia vysvetlili zmysel základného výskumu, na ktorom pracujú ‑ chcú vedieť, z čoho sa skladajú tie častice hmoty, ktoré sú už známe. Zdôraznili, že nejde o simulovanie "veľkého tresku", ale o skúmanie štruktúry hmoty tu a teraz. Takisto sa dotkli niektorých pripomienok na tému možnej škodlivosti experimentu, v súvislosti s čím pripomenuli štatút CERN-u ‑ publikovať všetko, netajiť, nič neskrývať. Takisto sa zmienili o tom, že CERN nie je nijaký úplný začiatok tohto výskumu. Podobné pokusy sa už robili aj predtým, ale nie pri takých vysokých energiách ako v súčasnosti. V súvislosti s bezpečnosťou vysvetlili aj fámu o možných nebezpečných priestoroch v laboratóriu, pretože vstup konkrétnej osoby je podmienený snímaním sietnice oka. Toto bezpečnostné opatrenie zabraňuje vstupu do priestorov osobám, ktoré neprešli školením, ako sa v priestoroch v rôznych situáciách správať.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.
(AP)

LABORATÓRIUM je nová rozhlasová relácia, ktorú organizuje Národné centrum pre popularizáciu  vedy a techniky v spoločnosti, CVTI SR.