(17.09.2012; Rozhlasová stanica Regina; Magnet plus; 08.05; 15 min.; BABINSKÁ Mária)

Moderátorka: "Príroda ho opantala už ako malého chlapca. Zvieratá a najmä hmyz obdivoval už od ranného detstva. Milan KOZÁNEK študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor zoológia. Už 35 rokov pracuje v Slovenskej akadémii vied."

Redaktorka: "Už od malička ste mali záujem niečo skúmať, objavovať?"

Milan KOZÁNEK, riaditeľ Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied: "Myslím, že tie počiatky boli podobné ako u väčšiny vedeckých pracovníkov v mojom odbore, že človek v podstate k tomu inklinoval od ranného detstva a ten záujem postupne narastal, človek získavala čoraz viacej informácií, záujem sa stále viac prehlboval, nakoniec to prerástlo do štúdia konkrétne toho odboru na vysokej škole, no a už potom človek bol chytený a už sa nedalo vystúpiť."

Redaktorka: "Ako dieťa ste často chodievali do prírody a obdivovali ste krásy našej prírody?"

M. KOZÁNEK: "Ako dieťa som bol takmer stále v prírode, jednak aj z toho dôvodu, že stará mama mala rodinný domček so záhradkou a s prírodou okolo, takže to bolo také eldorádo pre mňa, no a postupne ako som sa stretával s tým hmyzom v prírode, ten záujem stále viac a viac narastal a nakoniec som sa stal entomológom."

Redaktorka: "Mali ste aj také zbierky motýľov?"

M. KOZÁNEK: "Motýľov konkrétne nie, ja som bol ten, ktorý mal tú zbierku tých chrobákov, ktorá potom, keď som začal študovať na vysokej škole, tak tie chrobáky už nejak ustúpili a začal som sa venovať muchám, a potom už som sa venoval muchám po každej stránke aj z hľadiska tej tzv. taxonómie, ktorá študuje tie muchy, aj potom už takej tej biológie ich a prípadne potenciálneho využitia pre rozličné účely."

Redaktorka: "Keď sa ešte vrátime do toho detstva, tak ktoré chrobáky vás fascinovali, ktoré boli v tej vašej zbierke?"

M. KOZÁNEK: "Pamätám sa na úplne prvého chrobáka, vtedy som získal takú knižočku o chrobákoch, veľmi ma to zaujalo a bola tam jedna bystruška, ktorá je veľmi krásna, má taký metalizujúci povrch, zlatozelené krovky a červenú hruď. Vtedy som bol práve na dovolenke s rodičmi v Liptovskom Jáne, a to bol taký horský druh a tam s rodičmi som išiel na hríby a samozrejme už ma to lákalo aj troška viacej ako tie hríby a zhodou okolností som našiel dva kusy tej bystrušky. No a to boli moje prvé chrobáky v mojej zbierke a postupne sa to samozrejme zväčšovalo a zbierka narastala."

Redaktorka: "Neskôr vás očaril život múch. Prečo práve muchy?"

M. KOZÁNEK: "To viac menej vyplynulo zo zadania diplomovej práce, lebo vtedy samozrejme študenti si vyberajú rozličné témy a ja som mal vcelku veľmi šťastie na svojho školiteľa, ktorý v tom čase realizoval výskum niektorých takých krv cicajúcich múch a mal záujem o študenta, ktorý by sa venoval výskumu ovadov a výskumu ich biológie v prírodných podmienkach, výskumu toho, aké druhy u nás žijú, takže objavila sa táto téma, no a spočiatku ma to až tak veľmi neoslovovalo, ale akonáhle som získal viac informácií, tak ma to vcelku dosť tak zaujalo, no a začal som sa tomu venovať. Diplomovka bola myslím si, že vcelku zaujímavá. Tak potom už som sa snažil čo najviac sa udržať pri tej téme a už to tak sa nejak prirodzene rozvíjalo ďalej."

Redaktorka: "Aj v súčasnosti ste zostali verný muchám, ale skôr tým exotickým, pretože u vás na ústave desať rokov chováte muchy tse-tse."

M. KOZÁNEK: "Áno, to sme mali si myslím že dosť také šťastie, ale zas na druhej strane dúfam, že sme boli naňho pripravení, lebo v roku 2000 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vypísala konkurz pre krajiny práve vtedy, ako pre nové pričlenené zo strednej a východnej Európy s tým, že chcela vybudovať takéto pracovisko. No a my sme teda postúpili do toho konkurzu, vyhrali sme ho a od roku 2002 prakticky ako nepretržite beží to naše zariadenie, kde chováme tse-tse muchy. Tie tse-tse muchy sú mimoriadne zaujímavé ako aj z toho biologického hľadiska, lebo je to jedna z veľmi, veľmi mála múch a celkovo hmyzu, ktoré sú živorodé, to znamená samička priamo rodí, nekladie vajíčka, má maternicu, má mliečne žľazy takisto ako niektoré väčšie zvieratká a celý larválny vývoj prebieha v organizme samičky."

Redaktorka: "V čom spočíva vás výskum?"

M. KOZÁNEK: "Náš výskum je orientovaný, v podstate sme sa stali súčasťou jedného takého megaprojektu, je to projekt, ktorý je orientovaný na likvidáciu, alebo minimálne kontrolu populácie tse-tse múch v rovníkovej Afrike, ktoré tam spôsobujú veľké problémy či už so spavou nemocou, alebo s naganou, čo je spavá choroba dobytka, čo je veľmi limitujúci faktor, pretože nie je tam možné produkovať dostatok mlieka, ktorý samozrejme chýba pri výžive detí. No a našou úlohou je výskum v oblasti metodológie chovu práve tých tse-tse múch pre potreby tzv. society projektov, to sú projekty, kde sa produkujú vo veľkých kvantách samce, ktoré sa ožiaria, sterilizujú sa, vypúšťajú sa do prírody, tam sa pária s inými samičkami, ale nedávajú potomstvo. Na druhej strane tá samička dostáva biochemickú informáciu, že je oplodnená, to znamená, už viackrát nevstupuje do párenia a takým spôsobom prirodzeným sa tá populácia zníži."

Redaktorka: "Ďalším takým významným projektom, na ktorom pracujete, je tzv. bioterapia, konkrétne larvoterapia."

M. KOZÁNEK: "To je projekt, ktorý v podstate sme získali do určitej miery nadväzne na ten predchádzajúci projekt. Je orientovaný na využitie niektorých organizmov, v tomto prípade konkrétne larvičiek jedného druhu bzučivky a využívajú sa na to, aby vyčistili dlhodobo sa nehojace rany a v podstate konvertovali tú nehojacu sa ranu na ranú akútnu hojacu sa. Samozrejme, za určitej chirurgickej a terapeutickej podpory, no a tie larvičky ako sú vysoko efektívne, pretože majú veľmi kvalitnú farmakologickú výbavu vo svojich slinách, sú tam látky, ktoré zabíjajú baktérie, ktoré rozpúšťajú mŕtve tkanivo, ktoré iniciujú tvorbu nového živého, zdravého tkaniva v tej rane. Sú tam látky, ktoré do určitej miery modulujú mikrovlásočnice v rane a tým pádom zlepšujú prekrvenie, a čo je veľmi dôležité z hľadiska toho hojaceho procesu. Takže to je ten projekt, ktorý už tiež robíme roky, už sme mali množstvo pacientov a myslím si, že tie výsledky sú fajn, realizuje sa to viacerých nemocniciach na Slovensku. Pre nás cenné je, že viaceré z týchto projektov sme mohli realizovať práve vďaka finančnej podpore zo štrukturálnych fondov a tie projekty sú v podstate orientované do určitej miery aj na podporu malého a stredného podnikania a viac menej implementáciou tých vedeckých výstupov potom priamo do reálnej praxe, do reálneho života."

Redaktorka: "Hovorili sme o projektoch aplikovanej zoológie, ale mohli by sme spomenúť vašu výskumnú činnosť predtým, ako ste sa dostali do vedúcej funkcie, do funkcie riaditeľa, na čom ste sa podieľali, alebo čo ste skúmali?"

M. KOZÁNEK: "Tak v časoch, keď som ešte naozaj mohol tráviť prevažnú väčšinu toho času v laboratóriu, tak som sa venoval dvom takým témam. Jedna bola fyziologická a tam sme sledovali, ako vplyv niektorých neurotransmitérov na stresové procesy u hmyzu, sme tam sledovali ako vlastne ten mechanizmus stresu prebieha u hmyzu a aký je jeho chemizmus v nervovej sústave."

Redaktorka: "Dokáže sa aj hmyz stresovať?"

M. KOZÁNEK: "Pravdaže, stres je univerzálny, dokáže sa stresovať aj..."

Redaktorka: "Ako sa to prejavuje u hmyzu?"

M. KOZÁNEK: "Environmentálny stres napríklad, chemický stres, aj tomu prvku keď zmeníte chemizmus vody, zmeníte pH, tak samozrejme pre ten organizmus je to stres. Stres je vystavenie novým podmienkam nárazovo."

Redaktorka: "Ako ste im pomáhali v tejto situácii, aby sa nestresovali?"

M. KOZÁNEK: "My sme ich v skutočnosti nechránili pred stresom, my sme ich naopak stresovali, takže myslím, že stačilo, keď ma videli a už boli vystresované, ale nám išlo o to, aby sme pochopili ten mechanizmus toho stresu. A je to veľmi dôležité potom aj z hľadiska toho, že keď poznáte ten mechanizmus, je to nakoniec jeden z hlavných obranných systémov, aký poznáte, ako sa ten škodca sa bráni a ľahšie sa vám hľadajú potom metódy, alebo možnosti ako proti nemu potenciálne účinne bojovať, aj keď teda osobne nemám rád to slovo bojovať v súvislosti s hmyzom, alebo celkovo s prírodou."

Redaktorka: "V súčasnosti už dva roky pracujete na projekte ako biologicky bojovať proti lykožrútovi smrekovému. Najväčšie problémy robí práve vo Vysokých Tatrách."

M. KOZÁNEK: "Ten výskum okolo lykožrúta smrekového, ten je našim najnovším projektom a viac menej by sme tam radi využili niektoré skúsenosti, ktoré máme či už teda s výskumu biológie týchto škodcov, alebo s výskumu ich chovov, z výskumu ich niektorých prirodzených parazitov, nepriateľov. Takže za týmto účelom sme postavili ten projekt a on je v podstate orientovaný do dvoch takých hlavných smerov. Jeden ten smer je postavený práve na tej biológii lykožrúta smrekového a na jeho interakcii s organizmami v tom jeho prirodzeným prostredí, pretože tak, ako ten lykožrút napadá smreky a ten smrek je hostiteľom pre lykožrúta, takisto zase lykožrút je napadaný inými organizmami a je hostiteľom iných organizmov. On má svoje patogény, má svojich parazitov, má svojich predátorov, a to je práve ten prirodzený regulačný systémový mechanizmus, ktorý v normálnom zdravom lese v úvodzovkách drží na uzde toho lykožrúta. To znamená, nedovoľuje mu, aby sa premnožil do nejakých katastrofálnych počtov."

Redaktorka: "Existuje vôbec nejaká prevencia?"

M. KOZÁNEK: "Prevencia proti lykožrútovi, to je práve myslím si, že tá možno snáď najlepšia cesta, pretože pokiaľ tá populácia naozaj je prirodzene nízka, ten lykožrút má samozrejme svoju prirodzenú úlohu v tom lese a veľmi dôležitú. A pokiaľ si len plní tú svoju úlohu, tak je to výborné. Ale keď už tie hodnoty jeho populácie prekročia určité medze, tak sa to dostáva do tej zlej polohy, že ten lykožrút, ktorý začína už robiť tie škody aj tie problémy, tak prakticky to je to, čomu by sme chceli predísť. Aby to bol stále ten dobrý lykožrút a aby stále taký zostal."

Redaktorka: "Vy ako vedec ste precestovali takmer celý svet. Aké je to spoznávať nové krajiny?"

M. KOZÁNEK: "Pre nás ako zoológov je to určite zaujímavé, pretože pokiaľ pracujem tu ako zoológ, tak dobre poznám tie prírodné pomery u nás, v našej krajine, ale samozrejme tie prírodné pomery inde, trebárs v trópoch, subtrópoch alebo v iných oblastiach sú iné a je veľmi dobre mať tie informácie. Často možno potom spätne lepšie pochopíte niektoré problémy, ktoré máme tuná a ktoré pokiaľ ich vidíte len v tej izolovanej forme sa zdajú iné, alebo možno mať na ne iný náhľad. Takže toto si myslím, že je dosť takým pozitívom."

Redaktorka: "Vaša práca vás skutočne napĺňa, doslova vás celého pohltila, dokonca tento rok ste nemali čas ani dovolenkovať. Máte tak veľa práce počas leta?"

M. KOZÁNEK: "Práve leto je pre nás taká hlavná sezóna, pretože v tom čase ten hmyz je aktívny, v tom čase tie problémy, alebo otázky, ktoré riešime sú najzreteľnejšie a vtedy práve tá naša práca je taká najdynamickejšia. Takže pre nás prázdniny nie sú prázdniny, ale sú obdobím takého najväčšieho pracovného vyťaženia. Čo zase na druhej strane ale nevnímame ako niečo zlého, alebo nepríjemného."

Redaktorka: "Takže vy by ste si mali čerpať dovolenku v zime, keď tá príroda oddychuje."

M. KOZÁNEK: "Tak veľmi teoreticky by sa to možno takto povedať, ale v skutočnosti aj tá zima je zaujímavá v tej prírode, pretože aj tie zvieratá, alebo tie živočíchy, aj tie, ktoré študujeme, majú určitý spôsob ako prečkávajú toto obdobie, a keď chceme poznať tú biológiu komplexne, musíme poznať aj tieto momenty z toho života hmyzu. Takže možno ten tlak nie je až taký veľký, alebo tej reálnej práce nie je až tak veľa ako v tom v lete, ale je jej stále dosť. Ale je to práca, ktorá nás teší, baví, máme z nej radosť, sme radi, keď dosiahneme nejaké výsledky, takže ja by som povedal, že je to taká kombinácia práce a potešenia."

Redaktorka: "Predsa len, ako oddychujete, ako relaxujete?"

M. KOZÁNEK: "Pre mňa je takým dobitím tej energie práve ten pobyt v tej prírode. To je niečo, čo stále aj po tých rokoch tej práce v biológii človeku dodáva tú energiu. Okrem toho mám samozrejme niektoré svoje koníčky, venujem sa fotografovaniu dosť intenzívne, práve makrofotografii, takže to je niečo, čo tam tak napĺňa. No a neviem, či to môžem spomenúť aj tu, ale máme 4 mesačného vnúčika, ktorý mi dodáva veľmi veľa energie."

Redaktorka: "Ste Bratislavčan, ktorá oblasť sa vám tak najviac páči, kde chodievate do tej prírody?"

M. KOZÁNEK: "Myslím si, že okolie Bratislavy je z hľadiska prírodného niečo, čo nám naozaj môže závidieť veľa miest v Európe, lebo sú tu veľmi krásne miesta aj z hľadiska možno toho biologického, máte tu lokality ako trebárs Devínska Kobyla, alebo Šúr, ktoré sú veľmi, veľmi hodnotné lokality a miesta. Samozrejme, začínajú tu Malé Karpaty, ktoré sú krásne lokality, no a pre mňa osobne sú miestom takého nádherného oddychu Liptov a tie Tatry. V tých horách to je naozaj také troška iné."

Redaktorka: "Aký originálny hmyz ste s ostatnom čase videli?"

M. KOZÁNEK: "Z takých tých ozaj bizarných zaujímavých druhov hmyzu, existuje jedna skupina takých malých cikádiek tropických, ktoré sú pravdepodobne tvarom najbizarnejšie druhy hmyzu. No a práve tieto som mal možnosť sa s nimi stretnúť počas cesty do Ekvádoru, kde som mal možnosť aj ich fotografovať, a to je naozaj veľký zážitok takéto zvieratko vidieť."

Redaktorka: "Ako vyzerajú, skúste nám ich popísať?"

M. KOZÁNEK: "Keď si predstavíte napríklad majú rozličné tŕne farebné, rozličné štíty, hrebene, výrastky. Je to naozaj nesmierne bizarné. Oni totiž sa snažia väčšinou imitovať napríklad tŕne na rastlinách, alebo nejaké výrastky, alebo napríklad exkrementy vtákov. A v skutočnosti ak ich hľadáte, tak niekoľkokrát prejdete popri tej rastlinke a nezaregistrujete ich, tak dokonale sú prispôsobené tomu prostrediu."

Redaktorka: "Po čom ešte túžite, čo by ste chceli ešte v prírode objaviť, čo poznáte napríklad len z encyklopédií."

M. KOZÁNEK: "Myslím si, že tých prekvapení je pri každej návšteve prírody sa dajú nájsť, niektoré veci majú samozrejme určitý vzťah kvôli tým projektom, ktoré realizujeme, teraz napríklad zvažujeme prípravu jedného projektu práve v tej Afrike. Mali sme možnosť navštíviť jednu lokalitu sa volá Aberdares, je to národný park, nie veľmi ďaleko od Nairobi. Je to veľmi zaujímavý pomerne zachovalý tropický les, veľmi pestrý a tam práve by sme sa chceli venovať výskumu, volajú sa entomopatogénne huby, sú to proste organizmy, ktoré parazitujú hmyz a ktoré majú veľmi zaujímavý spôsob života. A myslím si, že sú aj zaujímavo využiteľné pri biologickom boji proti škodcom. No a tie trópy sú v podstate takou klenotnicou tých druhov, takže teraz keď sme tam práve boli v tom Aberdares, tak som si zobral nejaké vzorky odtiaľ a už stačilo v malej skúmavke zeme, ktorú som si priniesol, sa nám podarilo vykultivovať niekoľko druhov takýchto húb. Viem si predstaviť, že naozaj to môže byť niečo celkom zaujímavé a veľmi nové pre nás."

Redaktorka: "A máte ešte aj nejaký svoj tajný sen?"

M. KOZÁNEK: "V tom osobnom živote, v podstate možno by som sa niekedy, už tak na dôchodku, rád venoval nejakej takej popularizácii vedy, proste ako možno písať o tých našich výsledkoch, o tých našich zážitkoch zase troška z takého voľnejšieho pohľadu, nie takého striktne vedeckého, ale aj z takého možno ľudského."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)