Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Príbeh na týždeň: Cesta do srdca hmoty (5. časť) 

 
 

(23. 4. 2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 11.40; 3,5 min.; HARAJ Igor)

Martin HÍLEK, moderátor: Celý týždeň sme v príbehu Igora HARAJA zostupovali do srdca hmoty. Dostali sme sa až k najzákladnejším časticiam, z ktorých je zložený náš svet – ku kvarkom. Tie sú tak malé, že ich odborníci považujú za bezrozmerné bodové objekty. A práve vlastnosti kvarkov môžu za to, ako vyzerá náš vesmír. Ide tu o paradox – malé ovplyvňuje nekonečné, a to je celkom zaujímavé, čo poviete? V akom vzťahu je teda výskum častíc a vesmíru, sa dozviete v poslednej časti Príbehu na týždeň.

I. HARAJ, redaktor: Asi najviac dohadov v súvislosti s urýchľovačom LHC vo švajčiarskom CERN e vyvoláva snaha vedcov objaviť zvláštnu časticu. Ide o takzvaný Hixov bozón. Pokračuje profesor Branislav SITÁR.

B. SITÁR: Hixov bozón má dávať hmotnosť časticiam. To znamená, že tu sme už vlastne pri kozmológii a pri vzniku vesmíru a pri Veľkom tresku, kedy vlastne vidíme, že štruktúra hmoty alebo to ako vyzerajú, aké sú elementárne častice veľmi úzko súvisí s tým ako sa vyvíjal vesmír. Ináč povedané, keby elementárne častice a napríklad Hixov bozón a ďalšie častice boli iné ako sú, tak vesmír by sa vyvíjal úplne ináč. Ale pretože sú také aké sú, tak aj vesmír sa vyvíjal tým spôsobom a my vlastne štúdiom štruktúry hmoty sa snažíme odpovedať na otázky ako vznikal tento vesmír a v ktorom štádiu ten vesmír ako vyzeral.

I. HARAJ: Ukazuje sa teda, že štúdium najmenších častíc súvisí so štúdiom obrovského vesmíru. Príroda je teda jednotná. Ak objavíme prečo majú elementárne častice svoje vlastnosti, dozvieme sa aj to prečo vznikol svet, a to je veľmi vzrušujúce. Pokračuje docent Stanislav TOKÁR.

S. TOKÁR: My máme predstavu o vesmíre. Keď zoberieme zákony fyziky, súčasný stav vesmíru a urobíme evolúciu vývoja smerom dozadu, tak prídeme, že kedysi pred 13,7 miliardy rokov dozadu na počiatku bola Hixov bozón, takzvaný Big Bang, ktorej pospínaním(?) sme prišli k súčasnému vesmíru. A zaujímavosťou tejto ranej fázy vývoja vesmíru je to, že na počiatku bola symetria medzi časticami a antičasticami. A v istý moment došlo k tomu, že máličko bola táto symetria narušená. Čo to znamená? Boli procesy, ktorých výsledkom bolo to, že na každých 10 miliárd antičastíc pripadalo 10 miliárd plus 4 častice. A vďaka tomu 4 ku 10 miliárd vznikol tento svet.

I. HARAJ: No a pri tomto procese zohral svoju úlohu Hixov bozón, preto sa úsilie fyzikov sústreďuje na jeho objavenie.

S. TOKÁR: To čo my vlastne chceme urobiť, ako na tom LHC je, teraz to poviem tak populárne   udrieť do toho Hixovho kondenzátu tak silne, že z neho ten Hixov bozón vyskočí. On ináč je veľmi kratučko, on sa okamžite rozpadne, ale my budeme študovať ten rozpad a budeme vedieť povedať, že áno, toto bol Hixov bozón.

I. HARAJ: Čím detailnejšie sa vedci zaoberajú povahou hmoty, tým majú viac pochybností. Hmota je totiž oveľa jemnejšia štruktúra, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zamýšľa sa profesor Branislav SITÁR.

B. SITÁR: Hmota existuje, pretože my existujeme, a to znamená, že nejako sa to prázdno od tej hmoty určite odlišuje. Len problém je v tom, že stále ideme do menších a menších a menších objektov a stále nevidíme, že tu je ten atóm, to znamená, že nedeliteľný. To sme stále nenašli.

I. HARAJ: Naša cesta do srdca hmoty začala u antických atomistov, ktorí za elementárne prvky považovali ďalej nedeliteľné atómy. Dnes sa fyzika vie dostať k takým miniatúrnym objektom, ktoré považujeme za bezrozmerné. Ako ďaleko však možno zájsť? Odpoveď zatiaľ nepozná ani docent Vladimír ČERNÝ.

V. ČERNÝ: Pokiaľ ide o otázku, že či hmota je stále deliteľná, či v tom rade sa dá pokračovať   za kvarkami bude ešte niečo menšie a za tým ešte niečo menšie, tak nevieme povedať. Nevieme povedať. V nejakom zmysle môžeme byť momentálne spokojní, že sme prišli na akúsi úroveň, z ktorej vieme vysvetliť takmer všetko čo vidíme okolo seba, ale je možné, že to bude pokračovať ďalej. Nevieme. Ako veda je skôr založená na tvorbe hypotéz a ich vyvracaní, než na tom, aby niečo definitívne tvrdila.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.
(MB)

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR