(22. 4. 2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 11.40; 3,5 min.; HARAJ Igor)

Katarína ŽITNIAKOVÁ, moderátorka: Dianie vo svete vedia fyzici vysvetliť na základe štyroch najzákladnejších síl a troch elementárnych častíc. Celá rozmanitosť vecí okolo nás je podľa ich presvedčenia založená iba na tomto. Je to celkom prekvapivé vedieť všetko opísať iba zo siedmich princípov, čo poviete? No ale aby fyzici dospeli k poznaniu týchto najzákladnejších štruktúr hmoty, museli mať k dispozícii dômyselné technické prostriedky. Niektoré z nich nám teraz predstaví Igor HARAJ vo štvrtej časti Príbehu na týždeň.

I. HARAJ, redaktor: Cesta do srdca hmoty bola naozaj náročná. Viazala sa totiž na technologický pokrok. Bez najmodernejšej techniky by vedci nedokázali prekonať bariéru atómov. Myšlienka ako sa dostať do ich štruktúry bola údajne viazaná na príbeh z histórie. Osvetlí to fyzik Vladimír ČERNÝ.

V. ČERNÝ: V dobe vojny Severu proti Juhu bol problém, že sa pašovali zbrane v nejakých žokoch bavlny a bolo ich treba hľadať, tie zbrane. A metóda ako sa hľadali tie zbrane je taká, že postavíte bavlnu k nejakému múru. Oproti tej bavlne budete strieľať guľky z nejakej zbrane a tie guľky, keď zistíte, že sa vám odrážajú od tej bavlny a fičia vám naspäť okolo uší, tak zistíte, že v tej bavlne niečo je a zabavíte bavlnu aj s tým transportujúcim personálom. A to je myšlienka, že zisťujem štruktúru čo sa skrýva vnútri niečoho tak, že na to niečo strieľam a dívam sa kam to lieta.

I. HARAJ: Takto napríklad Ernst RUTHERFORD(?) objavil najzákladnejšiu štruktúru atómov. Ostreľoval tenkú fóliu zlata prúdmi alfa častíc. Aj táto metóda má však svoje limity. Ak chceme ísť hlbšie, musia mať naše projektily oveľa väčšiu energiu. To umožňujú urýchľovače. Tie najmodernejšie sú vo švajčiarskom CERN-e. Hovorí jadrový fyzik Branislav SITÁR.

B. SITÁR: CERN je vlastne svojim vybavením komplex urýchľovačov. To znamená, že tam sú 4 základné urýchľovače, pretože ono sa ukazuje, že nie sme schopní urýchľovať častice od nulovej energie až po tie maximálne energie, ako sú Tera elektrónvolty, ako povedzme tých 7 Tera elektrónvoltov, ktoré máme teraz. Je to treba robiť postupne a je to vlastne taká kaskáda urýchľovačov, kde ten prvý urýchľovač je takzvaný lineárny, ktorý to urýchli na nejakú energiu, potom ďalší už je cyklický, ktorý to urýchli na vyššiu, potom ešte vyššiu, čiže na 4 krát sa to urýchľuje. To je zaujímavosť ako tie protóny obehnú 27 kilometrový LHC 11-tisíckrát za každú sekundu.

I. HARAJ: Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že urýchľovač je zložitá sústava prístrojov, ktorú si bežný človek ani nedokáže predstaviť. S urýchľovačmi sa však stretávame každodenne. Fyzik Vladimír ČERNÝ.

V. ČERNÝ: Staršie typy obrazoviek sú vlastne malé urýchľovače. Elektróny, ktoré sú tepelnou emisiou vyžarované z nejakého zohriateho kovu, sú záporne nabité. Pred ne sa postaví elektróda, kus proste kovu, ktorý je kladne nabitý vysokým napätím v obrazovke televízora okolo 10 tisíc voltov a to kladné napätie priťahuje tie elektróny.Tým pádom ich urýchľuje. Keď sa v tej priťahujúcej elektróne urobí otvor, tak oni preletia cez tú priťahujúcu elektrónu a vyletia ako zväzok a dopadajú na obrazovku a tam potom kreslia zaujímavé veci. No a toto je princíp lineárneho urýchľovača, že zoberiem nabitú časticu, dám jej do cesty silné elektrické pole, ono prefrčí cez to pole, to pole ju urýchli, vyletí von s veľkou energiou, ktorá je daná tým napätím, ktoré sa dá dosiahnuť a potom bombardujeme tým zväzkom nejaké terče.

I. HARAJ: Odborníci tvrdia, že urýchľovače sú spredmetnením Einsteinovej predstavy o vzťahu medzi energiou a hmotou, a to na úrovni elementárnych častíc. Vysvetľuje Branislav SITÁR.

B. SITÁR: My vieme energiu premieňať na hmotu. A toto je presne to, čo urýchľovač v CERN-e, ten LHC, robí, že on premieňa vlastne energiu tých protónov. V tom momente, keď oni sa zrazia, tak dokážeme ju premeniť na hmotné častice, ktoré sú oveľa ťažšie. Napríklad ten takzvaný Hixov bozón, ktorý my ako teraz veľmi hľadáme, ten by podľa súčasných teoretických predstáv mal byť asi 120 krát ťažší ako je samotný protón. To znamená, že je to veľmi málo pravdepodobné a práve sa to stáva veľmi zriedka a je dosť možné, že my na takýto Hixov bozón budeme musieť čakať niekoľko rokov, za ktorý prebehne mnoho mnoho miliárd zrážok a potom nájdeme tú jednu, alebo tých niekoľko, ktoré budeme môcť povedať, že toto je Hixov bozón.

I. HARAJ: A práve Hixov bozón do istej miery môže za to, ako vyzerá náš svet. V poslednej časti Príbehu na týždeň sa zamyslíme nad tým, v akom vzťahu je výskum elementárnych častíc a výskum pôvodu vesmíru a tiež, či nám urýchľovač v CERN-e poodhalí tajomstvo prečo vznikol náš svet.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.
(MB)