(20. 4. 2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 11.40; 3,5 min.; HARAJ Igor)
Martin HÍLEK, moderátor: Svet bol od nepamäti pre ľudí do istej miery tajomstvom. Človeka trápilo, čo je tým posledným základom skutočnosti, na čom všetko spočíva. Tieto, spočiatku teoretické otázky viedli k rozvoju takzvanej atómovej a časticovej fyziky, ktorá skúma základné kamene hmotného sveta. Vďaka technologickému pokroku na začiatku 20. storočia vedci dokázali odhaliť štruktúru elektrónového obalu a atómového jadra. Táto cesta poznania však bola náročná. Pokračuje Igor HARAJ.
I. HARAJ, redaktor: Žijeme v atómovom svete. Moderná technika okolo nás je z väčšej časti založená na procesoch elementárnych častíc, akými sú elektróny, protóny či neutróny. S atómovou teóriou prišli pred 2500 rokmi grécki atomisti. Fyzik Vladimír ČERNÝ.
V. ČERNÝ: Vlastnosti látok sú určené vlastnosťami tých atómov, ako to oni nazvali. Čiže železo je tvrdé kvôli tomu, že tie atómy majú háčiky a zapadajú do seba a soľ je slaná, pretože tie atómy sú pichľavé.
I. HARAJ: Napriek istej naivnosti týchto predstáv grécki atomisti ovplyvnili západnú civilizáciu myšlienkou, že vnútorná štruktúra vecí ovplyvňuje ich pozorovateľné vlastnosti. Potvrdzuje to aj moderná fyzika.
V. ČERNÝ: Moderná fyzika vidí, že možno vysvetliť vlastnosti vecí z ich štruktúry. Postupne sa prenikalo hlbšie a hlbšie do štruktúry hmoty. Objavili sa molekuly na základe chemických reakcií, objavili sa atómy, objavili sa menšie elementárne častice – protóny, neutróny, elektróny a už je to vlastne 40 rokov, ďalšie elementárnejšie ešte častice – kvarky, z ktorých sa zase skladajú protóny a iné elementárne častice.
I. HARAJ: Tento skladačkový model v skutočnosti je výsledkom dlhých experimentov, aj teoretických úvah. Cesta to bola ale pomerne zložitá. Vysvetľuje jadrový fyzik Stanislav TOKÁR.
S. TOKÁR: Na začiatku 20. storočia bol to anglický fyzik J. J. THOMSON, ktorý prišiel s myšlienkou atómu, je to gulička kladne nabitej látky, v ktorej plávajú elektróny, takzvaný pudingový model atómu. Tento model nebol správny, ale zohral fantastickú úlohu v ďalšom rozvoji našich predstáv o štruktúre látky.
I. HARAJ: Anglický chemik Ernst RUTHERFORD totiž chcel overiť, či je „pudingový model" právny, a tak začal fóliu zlata ostreľovať prúdom alfa častíc. Z experimentu mu vyplynulo, že atóm sa skladá z miniatúrneho jadra, v ktorom je sústredená všetka hmotnosť atómu a elektrónového obalu. Ide o takzvaný planetárny model atómu. Tiež nebol správny.
S. TOKÁR: Pretože ak elektrón krúži okolo atómového jadra, musí vyžarovať, podľa klasickej teórie, a za zhruba desať na mínus desiatu sekundy by mal spadnúť na atómové jadro. Takže takýto atóm nemohol byť stabilný.
I. HARAJ: Mimoriadne pokroky pri interpretácií štruktúry atómu nastali v 30. rokoch s nástupom takzvanej kvantovej mechaniky.
S. TOKÁR: Základná myšlienka bola v tom, že my nevieme presne povedať, kde častica bude, len s akou pravdepodobnosťou sa bude vyskytovať. Keď sme pochopili štruktúru atómu, ľudia sa obrátili na atómové jadro. No a zaujímavé je to, že pomerne rýchlo, bol to rok 1932, ľudia zistili, že existuje neutrón. A v tom čase sa objavila hneď hypotéza o tom, že atómové jadro pozostáva z protónov a neutrónov.
I. HARAJ: Pôvodne nedeliteľný atóm, ako si ho predstavovali grécki atomisti, sa nám tak rozpadol na menšie časti, takzvané elementárne častice. Problém plného a prázdneho, na ktorý poukázali práve grécki atomisti, sa tak stal opäť aktuálnym a predstavuje aj pre súčasnú fyziku vážny problém. Všetko okolo nás je z väčšej časti prázdne, diskontinuitné. Fyzici začínajú pochybovať, čo to vlastne hmota je. Hovorí jadrový fyzik, profesor Branislav SITÁR.
B. SITÁR: My sa stále presviedčame o tom, že aj samotná hmota, ktorá by mala byť to, čo hovoríme, že tam je plno, tak že je tam prázdno. To znamená, že my tú hmotu stále delíme viac a viac a viac. Jadro je 10 tisíckrát menšie ako samotný atóm. Čiže vlastne v miestnosti s rozmerom 10 metrov to predstavuje 1 milimeter. Ale teraz, keď ideme ďalej, tak zistíme, že v tom jadre tie kvarky sú zase prinajmenšom 10 tisíckrát menšie. To znamená, že naozaj my nevieme o tej štruktúre hmoty, pretože sa ukazuje, že tie konštituenty hmoty sú tak veľmi malé, že stále ideme do menších, menších, menších objektov a čo je to vlastne potom tá hmota? To znamená, že možnože sú to nakoniec nejaké silové polia a podobne, ale toto už veľmi špekulujem.
I. HARAJ: Tak špekuláciu môžu nahradiť iba seriózne vedecké výskumy. Zajtra si však povieme to, čo už vedci naozaj vedia. Reč bude o takzvanej teórii symetrie.
Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.
(MB)