Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Pajaseň žliazkatý verzus ochranári 

 
 

(3. 10. 2011; Rozhlasová stanica Regina; Magazín Rádia Regina; 11.10; 5 min.; BABINSKÁ Mária)

Janka BLEYOVÁ, moderátorka: Pochádza z Číny a do Európy sa dostal v 18. storočí. Je jedným z najrozšírenejších introdukovaných ázijských druhov na Slovensku a tiež v Európe. Hovorím o pajaseni žliazkatom, listnatom strome. Pôvodne to bola parková drevina, ktorá v súčasnosti expanduje do voľnej krajiny teplých oblastí. Vďaka svojmu rýchlemu rastu priestorovo utláča a cloní okolitú vegetáciu. Má tendenciu presadiť sa ako dominantný druh príslušného biotopu. Jeho zapáchajúce kvety sú atraktívne pre včely, chrobáky a ostatné druhy hmyzu. Kvitne v júni až v auguste. Pajaseň žliazkatý ako invázny druh robí vrásky ochranárom, najmä na južnom Slovensku, kde sa mu v poslednom čase veľmi darí. Preto ho musia rúbať a na jeho miesto vysádzajú naše pôvodné druhy stromov ako topole, vŕby či jelše. Dokonca aj v Petržalke majú s pajaseňom veľa starostí a musia ho likvidovať. Mária BABINSKÁ sa pozhovárala s Andrejom KOVARÍKOM, hovorcom Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

M. BABINSKÁ: Ako vôbec vyzerá tento strom?

A. KOVARÍK: Je to drevina, ktorá sa dostala z Ázie a pôsobí exoticky, pretože ten list je pomerne dlhý, môže dosahovať až pol metra s tým, že je zložený z nejakých dvadsiatich až tridsiatich takých bočne vyrastajúcich lístkov. Takže z diaľky to môže pôsobiť aj tak palmovito.

M. BABINSKÁ: Koľko má asi metrov tento strom? Akú výšku dosahuje?

A. KOVARÍK: Je to strom, ktorý dosahuje možno do tých 15 – 20 metrov maximálne. Čiže určite to nie je z tých nejakých väčších druhov stromov ako buk, ale stále je to strom, teda nie je to ker.

M. BABINSKÁ: Kedy ste vy, ako ochranári, začali mať problémy s týmto pajaseňom?

A. KOVARÍK: Posledných 20 rokov je už tento druh prítomný na tých lokalitách, ktoré sledujeme. S tým, že posledných 5 rokov sa začal tak intenzívnejšie šíriť aj na nové a možno úplne najviac práve ten minulý rok, ktorý bol aj zrážkovo veľmi extrémny, čo súvisí s klimatickou zmenou, keď teda na tých plochách, ktoré minimálne teda sledujem, som videl, že sa začali šíriť aj na plochy, kde predtým nebol schopný sa uchytiť práve kvôli zmene zrážkových pomerov.

M. BABINSKÁ: Najviac ohrozené je južné Slovensko. Takže ktoré oblasti sú také vyslovene kritické?

A. KOVARÍK: Tak ako veľa iných inváznych druhov veľmi ohrozené sú vlastne plochy pozdĺž riek, pretože rieky sú ako keby takou vstupnou bránou tých inváznych druhov rastlín. Čiže určite sú to územia pozdĺž najmä Dunaja a jeho prítokov na južnom Slovensku.

M. BABINSKÁ: Poďme sa teraz pozrieť na Petržalku, ktorá tiež má starosti s pajaseňom.

A. KOVARÍK: No jedna z takých plôch, kde určite sa v Petržalke vyskytuje, je to pozdĺž Chorvátskeho ramena, ale ono sú to mnohé také menšie plôšky pri fasádach budov, doslova v špárach betónu, kde sa jednoducho je schopný tento strom uchytiť bez akýchkoľvek problémov a začať tam rásť. Dokonca aj priamo na fasáde budovy. A takýchto miest je určite aj v Petržalke celkom dosť. Rovnako ako v centre mesta.

M. BABINSKÁ: Skúste nám povedať vaše lokality, kde vlastne riešite túto situáciu.

A. KOVARÍK: Tak my vlastne najmä teda v rámci projektu na ochranu populácií vtáctva vnútrozemskej delty Dunaja, čo teda možno priamo nesúvisí, ale tým, že vlastne rastliny, ktoré tam rastú, vytvárajú biotop pre tieto druhy, tak riešime aj takéto plochy a sú to teda najmä rezervácie v okolí Bratislavy, napríklad ostrov Kopáč, alebo prírodná rezervácia Ostrovné lúčky pri Rusovciach.

M. BABINSKÁ: Akým spôsobom likvidujete tento invázny druh?

A. KOVARÍK: Práve s týmto pajaseňom je obrovský problém. Čo sa týka likvidácie, je to neuveriteľne odolný druh, je to ako keby taký nezmar. Je nutná, bohužiaľ, kombinácia tej fyzickej likvidácie, teda odseknutím, vypílením a použitia nejakého herbicídu.

M. BABINSKÁ: Aj petržalská samospráva sa rozhodla bojovať proti tomuto veľmi rozpínavému druhu. Hovorkyňa mestskej časti Mária GEBEŇOVÁ‑LACZOVÁ.

M. GREBEŇOVÁ‑LACZOVÁ: Keď sa kedysi dávno v minulosti v Petržalke sadila zeleň a dreviny, tak zasadili aj práve túto drevinu, čiže pajaseň žliazkatý a od tých čias sa naozaj veľmi rozrástol po celej Petržalke a nielen v rámci Petržalky, ale aj v iných mestských častiach je ozaj tejto rastliny – dreviny veľmi veľa. A sťažujú sa nám ľudia, že keď kosíme trávniky, že skosíme aj takéto mladučké budúce stromčeky pajaseňa. Nevedia však, že ide o inváznu rastlinu, ktorá má veľmi silnú reprodukčnú schopnosť tým, že má veľmi veľa semien, veľmi životaschopných a jeden strom dokáže vyprodukovať za rok až 300‑tisíc takýchto semien. Treba vedieť regulovať územie. Takže možno toto bude aj taká osveta pre obyvateľov, aby vedeli, že nie všetko, čo sa nám zadarmo ponúka, je aj vhodné.

M. BABINSKÁ: Samozrejme, nie je to len pajaseň žliazkatý, ktorý nám robí problémy. Ale sú aj iné druhy inváznych rastlín, ktoré sú nebezpečné pre naše pôvodné druhy. Opäť Andrej KOVARÍK z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

A. KOVARÍK: No, z tých stromov je to určite javorovec jaseňolistý, ktorý je na mnohých miestach ešte vysadený ako druh, ktorý teda bol vysádzaný na sídliskách ako stromová zeleň, čiže javorovec jaseňolistý, je tiež známy ako negundo. Je to síce strom, ale má takú pomerne širokú korunu, nie je to niečo také štíhle a tie listy sú zložené z takých troch zhruba rovnako dlhých listov a semeno má podobné ako javor. Potom ďalším druhom, môžeme spomenúť napríklad pohánkovec japonský, známy tiež ako fallopia. Je to taká bylina pomerne veľkého vzrastu až do troch metrov a tiež pokrýva viacero plôch aj v rámci Petržalky. Druhy bylín tiež napríklad ako zlatobyľ obrovská alebo zlatobyľ kanadská, ktorá tiež nám pokrýva veľké plochy lúk popri Dunaji alebo Morave. A možno takým ďalším druhom, ktorý by som ešte rád spomenul, je jeden z takých novodruhov u nás Amorfa fruticosa, odborne povedané, alebo beztvarec slovensky. A je to druh, ktorý sa sem dostáva naozaj od juhu, je to vidieť, pretože v okolí Štúrova už s ním máme veľký problém. Tento rok sme zistili naozaj, že bohužiaľ, sú pokryté veľké nové plochy týmto druhom, ale vyskytuje sa aj v Bratislave. Práve pred pár dňami napríklad som tento druh mal možnosť vidieť priamo v areáli Slovenskej akadémie vied, čo je možno paradoxné, pretože práve tam by mali byť koncentrovaní tí ľudia, ktorí tieto druhy poznajú a ktorí by si možno mohli dať pozor na to, aby sa takéto druhy nešírili. Čiže toto je konkrétne druh, ktorý sa, bohužiaľ, predáva stále v záhradníctvach ako taký okrasný a potom sa naozaj veľmi rýchlo šíri do tých ostatných plôh.

M. BABINSKÁ: Ako vôbec vyzerá tento okrasný ker?

A. KOVARÍK: Je to v podstate ker zložený z mnoho prútov vyrastajúcich zo zeme čiže nerozkonáruje sa na nejakom jednom kmeni a je charakteristický takými fialovými strapcami kvetov, ktoré sa vyskytujú na vrcholoch tých listov.

J. BLEYOVÁ: Pajaseň žliazkatý, invázna drevina na južnom Slovensku verzus ochranári. Tak tejto téme sa v predchádzajúcich minútach venovala Mária BABINSKÁ.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(JN)

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR