Janka BLEYOVÁ, moderátorka: Predstavte si, že by ste okruh dlhý 27 kilometrov zabehli 11‑tisíc krát za sekundu. Nepredstaviteľné. Čo je pre človeka nemožné, dokážu protóny, teda častice atómu vo veľkom hadrónovom urýchľovači. Je súčasťou Európskeho laboratória časticovej fyziky v Švajčiarsku. Vlastní ho CERN, teda Európska organizácia jadrovej fyziky. Vedci spustili urýchľovač pred rokom a napodobňujú v ňom podmienky vzniku vesmíru známeho ako Veľký tresk. Viceprezidentom CERN‑u je Slovák profesor Branislav SITÁR. Nedávno o experimentoch v urýchľovači prednášal verejnosti v bratislavskom Centre vedeckých informácií. No a oslovila ho Pavla LÉNYIOVÁ.

Pavla LÉNYIOVÁ, redaktorka: Týmito výskumami chcete vlastne spoznať štruktúru hmoty, ale zároveň ste spomenuli aj na prednáške, že tá hmota sa javí vlastne ako také prázdno, že atóm keby sme si ho predstavili ako guľu s priemerom 10 metrov, tak to jadro atómu má jeden milimeter a okolo neho poletujú elektróny avšak medzi tými je akoby prázdno, tak ako je to s tou hmotou teda? Je to práve medzi tým to, čo chcete objavovať?

Branislav SITÁR: Je to veľmi zaujímavé z hľadiska by som povedal filozofického, pretože sa ukazuje, že to čo my voláme hmota je vlastne niečo veľmi prázdne, pretože ak sme hovorili, že to jadro je také maličké, proti celému atómu, tak potom kvarky, z ktorého sa skladajú protóny, tak tie sú práve také maličké alebo ešte menšie voči tým samotným protónom, to znamená, že vnútro protónu je také, že je to prázdnota, v ktorom sa nachádzajú nejaké tri kvarky, ktoré sú ale veľmi, veľmi, veľmi maličké a teda, keby sme mali hovoriť o tejto prázdnote, tak pôjdeme ešte dúfam ďalej a budeme hovoriť o tom, že pravdepodobne všetko sa skladá z nejakých takzvaných super strún a o tom aké sú malé super struny, tak to už vôbec nemáme predstavu, ale budú nejako zase ako sú kvarky. Prichádzame k tomu, že hmota je tiež prázdny priestor. Zdá sa, že tie objekty, ktoré sú naozaj hmotné sú neuveriteľne malé. Keby sme išli a keď si predstavíte planetárnu sústavu okolo Slnka, tak nejako podobne vyzerá vlastne atóm, akože to jadro je malé, tak ako Slnko je malé proti planetárnej sústave a takto sa to delí ako vlastne a stále na menšie, menšie, menšie, a my nevidíme ten koniec.

P. LÉNYIOVÁ: V urýchľovači si volíte také podmienky aké boli pri Veľkom tresku. Častice sa tu pohybujú takmer rýchlosťou svetla, keď sa zrazia, tak môžeme si to predstaviť a tak ako keď sa zrazia dve autá a rozpadnú sa na súčiastky?

B. SITÁR: Tak si to nemôžeme predstavovať, to čo my robíme, keby sme povedali, že každý protón, ktorý vzájomne zrážame, je auto, tak by sme pustili proti sebe dve autá, ony by sa nám zrazili a potom by sa nám z toho narodil celý vlak. Tie autá, im dodávame takú energiu, že ich energia sa premení na hmotnosť, to znamená, že Hixov bozón je pravdepodobne asi 120‑krát ťažší ako ten protón, z ktorého vznikol, tie procesy sú úplne iné ako v našom bežnom živote.

P. LÉNYIOVÁ: Spomenuli ste Hixov bozón, ten má prezývku aj Božská častica, ako ju dostal?

B. SITÁR: Vznikla z toho, že vlastne ním ako keby sa vytvorila hmota. Ak príroda urobila z niečoho hmotu, no tak to je dosť taký božský proces.

P. LÉNYIOVÁ: Táto častica však existuje zatiaľ len teoreticky, hypoteticky, a vy ju hľadáte, treba na ňu čakať dokonca niekoľko rokov, lebo pravdepodobnosť, že vznikne, že sa narodí, pri tých zrážkach je veľmi nízka, prečo to tak je?

B. SITÁR: Predstavte si, že koľko razy by ste museli zraziť dve autá, aby vám vznikol z toho 120‑tonový vlak? To by ste asi robili celý život a stále by ste to nenašli, to znamená, že ak my chceme niečo, že z energie vyrobíme hmotnosť, ale vyrobíme jej veľmi veľa a na jednom mieste, to je veľmi, veľmi málo pravdepodobné, to znamená, že my spotrebujeme miliardy a miliardy zrážok na to, aby sme našli ako takú jednu, takú časticu. Ináč vám poviem jednu zaujímavú vec. My urobíme za jednu sekundu miliardu zrážok, ale z toho musíme ich vybrať len niekoľko, ktoré zapisujeme. My všetky tie ostatné nezapisujeme, my zapisujeme len tie, ktoré sú pre nás zaujímavé, a to sú práve tie, kde si myslíme, že sa narodil ten vlak.

P. LÉNYIOVÁ: Môže sa stať, že by ste si to jednoducho nevšimli?

B. SITÁR: No to by sme nechceli, ako my robíme všetko preto, aby sme si to všimli a máme tam nastavené takzvané trigery a že práve si vyberáme také prípady, kedy sa tam sa niečo mimoriadne, pričom ale je to také mimoriadne, že to je jeden z miliardy.

P. LÉNYIOVÁ: Čiže dôsledky toho, že ak by ste Hixov bozón našli, znamená to, že pochopíme, ako vznikla hmota?

B. SITÁR: Áno, lebo potom pochopíme to, že vlastne my sme v nejakom prostredí, že v našom priestore, v ktorom tu žijeme je niečo čo my hovoríme fyzikálne pole, alebo Hixov kondenzát, to je niečo, čo my necítime, ale akonáhle ho zrušíme s tou energiou, to znamená, že udrieme doňho tou veľkou silou a tou veľkou energiou tak ten Hixov bozón nám z toho stade vyskočí, a to je presne to, čo my vidíme, ale to sa stane len občas, lebo my máme veľmi malé kladivo.

J. BLEYOVÁ: Nás ale zaujíma napríklad aj to, aké objavy už výskumné stredisko CERN prinieslo, akú pozíciu v ňom majú slovenskí vedci a prečo, v CERN‑e platí, čo vedec to cyklista, počúvajte nás aj naďalej, všetko sa dozviete.

Veľký hadrónový urýchľovač, teda LHC vo Švajčiarsku by nám mal pomôcť pochopiť záhady vzniku vesmíru, teda Veľkého tresku. Spustili ho len pred rokom, no samotný CERN, teda Európska organizácia jadrového výskumu funguje už od roku 1954. Jej súčasného viceprezidenta, slovenského profesora Branislava SITÁRA oslovila Pavla LÉNYIOVÁ s otázkou, aké objavy za desiatky rokov fungovania priniesol, ale aj prinesie CERN pre každodenný život ľudí?

B. SITÁR: Tam je veľa takých by som povedal bočných produktov, ktoré sú vlastne veľmi užitočné. To je presne tak ako sa povie, že program Apollo stál veľmi veľa, lebo ľudia išli na Mesiac, ale napríklad, keď k tomu dodáte, že kvôli programu Apollo boli vyrobené kalkulačky, z ktorých sa potom vyrobili minipočítače a podobne, tak potom je to veľký prínos, keď naozaj ľudia rozvíjali pred skoro sto rokmi atóm a zisťovali, že to má jadro a podobne študovali štiepne reakcie, tak vtedy ani nevedeli ani netušili, že o 30 rokov budú atómové elektrárne, to znamená, že my teraz nevieme povedať, že načo to bude dobré, ale rozhodne veľa, veľa vecí sa vymýšľa ako aj v CERN‑e. V CERN‑e bol vymyslený web, ktorý sa vlastne teraz používajú naším nástrojom každodenným a používajú ho miliardy ľudí a to vymyslel človek, pracovník CERN‑u pred 20‑timi rokmi. Teraz sa tam robia technológie supravodivosti. Ja si to veľmi dobre viem predstaviť, že teraz mestá budú zásobované supravodivými káblami, pretože budete potrebovať veľa elektrickej energie na jednom mieste. Napríklad veľmi pravdepodobné autá v budúcnosti budú len elektrické a na dovedenie energie na diaľnicu budú potrebné supravodivé káble a také sa presne robia v CERN‑e.

P. LÉNYIOVÁ: Energetický sektor, výroba energie?

B. SITÁR: Myslím si, že toto je práve tá najzaujímavejšia vec, tie urýchľovačom riadené reaktory ako do budúcnosti, ktoré budú spaľovať vlastne vyhorené palivo, to čo je teraz odpad, to je obrovská budúcnosť.

P. LÉNYIOVÁ: Vy ste spomínali, že sa využíva z uránu teraz iba 0,7 percenta a po tomto by sa mohla dať využiť až polovica?

B. SITÁR: Áno, je to tak, pretože v dnešnej dobe sa využíva len takzvaný izotop uránu 235. To je izotop, ktorý sa štiepi takzvanými tepelnými neutrónmi, to sa dá robiť z obyčajných reaktorov, ktoré máme tu. Je tam ale tých 99 percent izotopu uránu 238, ktorý sa štiepi len rýchlymi neutrónmi a práve tie rýchle neutróny môžu dostať urýchľovače. V budúcnosti, keby bol reaktor spojený s urýchľovačom a vyrobíme tam rýchle neutróny, tak z týchto reaktorov na rýchlych neutrónoch môžeme spaľovať urán 238, ktorého je v tomto prírode veľmi veľa a vlastne je toho stále veľmi veľa v tom vyhorenom palive.

P. LÉNYIOVÁ: Slovensko je členom CERN‑u od roku 93. Predtým od roku 92 ešte ako bývalé Československo, pracuje tam dlhodobo v súčasnosti 23 vedcov, ale až okolo 70 sa nejakým spôsobom podieľa na výskume. Ročne dávame z nášho rozpočtu 6 miliónov švajčiarskych frankov práve na výskum v CERN‑e. Aké postavenie tam majú naši slovenskí vedci?

B. SITÁR: My na niektorých experimentoch hráme nie takú rolu, že sme tam nejako do počtu, ale môžem povedať, že doslovne vedúcu rolu, ako napríklad na experimente ELIS‑e, je koordinátor fyziky, to znamená, že ten fyzik, ktorý sa považuje za najlepšieho a to je tam tisíc fyzikov z celého sveta, tak to je absolvent fakulty z Bratislavy ako matematicko‑fyzikálnej Karel ŠAFAŘÍK. To znamená, že on je tam na úplne vedúcej pozícii a môžem vám povedať, že teraz som bol na jednom zasadaní, kde sa preberali najnovšie výsledky ako teraz v priebehu troch týždňov ako LHC vlastne prvýkrát pracovalo, bolo tam päť hlavných referátov. Z tých päť hlavných referátov bol jeden Nemec, jeden Poliak, jeden Talian a dvaja Slováci.

P. LÉNYIOVÁ: To bola tá vedecká fyzikálna stránka veci, ale ako vyzerá klasický deň vedca v CERN‑e?

B. SITÁR: On pracuje od rána do večera, niekedy v sobotu niekedy v nedeľu, ale zase nie je to také hrozné, pretože ľudia určite tam chodia na kávu a tam sa stretávajú. Dosť zlé je to, že vždycky po desiatich minútach sa to znova skĺzne ako tá debata zase na fyziku, takže bývajú tam také veľmi vášnivé debaty a diskusie o fyzike. Ja tam chodím 30 rokov a strašne to milujem.

P. LÉNYIOVÁ: Ako je to s tým bicyklovaním?

B. SITÁR: Veľmi obľúbená vec, pretože tam bicykle sa dajú požičať. V lete, v júni, keď tam som, tak si požičiam bicykel a chodím tam z jednej časti CERN‑u do druhej, lebo cez CERN, keď chcete prejsť na dĺžku, tak je to najmenej 20 až 25 minút pešo, no a na tom bicykli je to oveľa skôr.

P. LÉNYIOVÁ: A čo priamo v tuneli pri urýchľovači?

B. SITÁR: To je skoro jediný dopravný prostriedok ako v LHC vnútri, takže tí ľudia, technici, ktorí tam pracujú ako samozrejme keď je to vypnuté, keď je to zapnuté, tam nie je nikto vnútri, ale keď je to vypnuté a treba tam niečo opraviť, tak oni na to miesto, keď napríklad majú 10 kilometrov, tak to odbicykluje.

J. BLEYOVÁ: Do sveta vedeckých experimentov na hadrónovom urýchľovači nás doviedla Pavla LÉNYIOVÁ.