Zdanlivo absurdné. Vody je predsa všade okolo nás dosť, niekedy až priveľa ‒ potom tu máme povodne. Občas jej máme málo; teda málo jej majú rastliny, ktoré na to reagujú zníženou úrodou a na trhu sa to prejaví zvýšenými cenami chleba. My na Slovensku sme na tom s vodou dobre. Sú však krajiny, kde je voda kritickým miestom rozvoja spoločnosti, ktorá limituje doslova existenciu obyvateľstva.
A pritom je Zem nazývaná aj modrou planétou, lebo z vesmíru tak vyzerá, je modrá hlavne vďaka vode v moriach. Keby sa všetka voda rovnomerne rozdelila po povrchu Zeme, vytvorila by vrstvu 2,7 kilometra hrubú. Teda, vody máme naozaj dosť, lenže slanej, takzvanej sladkej je z celkového množstva vody len asi 2,5 % väčšina z tohto objemu je však v ľadovcoch, teda vrstva sladkej vody by bola hrubá asi 50 metrov. Zdá sa to byť veľa; malo by jej byť dosť pre všetkých. V čom je teda problém? Je to jednoduché, zásoby vody sú rozdelené v priestore a v čase nerovnomerne. Vo vyšších zemepisných šírkach je vody viac, ako je dobré, ale v priestore medzi obratníkmi je jej málo. A to viac ako 90 % všetkej vody „spapajú“ (alebo spotrebujú) rastliny, ktoré nás živia. Len na závlahy sa spotrebuje asi 80 % z celkovej spotreby vody.
Aby sme ako ľudstvo prežili, musíme sa o vodu podeliť s tými, ktorí jej nemajú dostatok. Ale ako to zabezpečiť? A ako sme s vodou na Slovensku a hlavne, ako je to s jej kvalitou? Niet pochýb o tom, že dostatok (alebo nedostatok) vody je jednou z primárnych podmienok udržateľnosti života. Voda je teda surovina strategická, o ktorej sa dozviete viac vo vedeckej cukrárni.
O tejto téme bude hovoriť so žiakmi a študentmi vo februárovej Bratislavskej vedeckej cukrárni Ing. Viliam Novák, DrSc., vedecký pracovník Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied. Podujatie sa uskutoční 19. marca 2013 o 9.00 hod. v budove Centra vedecko-technických informácií SR v Bratislave.
 |
Náplňou jeho vedeckovýskumnej činnosti je hydrológia pôdy, alebo inak povedané kvantifikácia pohybu vody v systéme pôda ‒ rastlina atmosféra, ktorá sa chápe ako súčasť obehu vody v prírode, ktorý sa označuje aj ako hydrologický cyklus. Špecializáciou Ing. Viliama Nováka, DrSc. je riešenie problémov vzájomných vzťahov medzi porastmi a prostredím, teda hľadanie kvantitatívnych (číselne vyjadriteľných) vplyvov porastov na hydrologický cyklus. Výsledným efektom týchto vzťahov sú toky energie a vody (transpirácia), ako aj produkcia biomasy, ktorá je primárnym ohnivkom potravinového reťazca. Je autorom originálnych metód výpočtu evapotranspirácie, odberu vody koreňmi rastlín a spoluautorom matematických simulačných modelov transportu vody v systéme pôda ‒ rastlina ‒ atmosféra.
Počas svojej kariéry sa zúčastnil vedeckých pobytov v Moskve a v Sankt – Peterburgu, v Japonsku, v US Salinity Laboratory v USA a inde. Významnými boli výsledky riešenia americko-slovenského projektu „Modelovanie pohybu vody a rozpustených látok v pôdach Žitného ostrova“ (zodpovedný riešiteľ), ktoré sa použili ako súčasť argumentov slovenskej strany pri spore pred medzinárodným súdom v Haagu.
Výsledky svojej práce publikoval vo viac ako 200 vedeckých prácach; v roku 2012 mu vyšla v prestížnom vydavateľstve Springer (Nemecko) monografia Evapotranspiration in the Soil – Plant – Atmosphere, ktorá sumarizuje jeho celoživotné výsledky.
Vo svojom voľnom čase sa venuje vytrvalostnému behu, zabehol 96 maratónov po celom svete. Jeho ďalším koníčkom je letectvo. |
Viac v 
informačnom letáku
Organizátori akcie:
Zdroj obrázkov: informačný leták
Publikovala Mgr. Mária Izakovičová