prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.,
významný vedec, prodekan pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy, pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave
V marci 2010 bolo prof. RNDr. Jozefovi Masarikovi, DrSc., udelené ocenenie Vedec roka SR 2009 za vytvorenie doteraz najúplnejšieho modelu interakcií kozmického žiarenia s látkou. Je široko používaný v jadrovej fyzike, v geovedách, v archeológii a v ďalších vedných disciplínach. Kozmické žiarenie môže vyvolať závažné biologické efekty (napríklad zmenu génov), poškodzuje polovodiče. Preto metóda simulácie interakcií kozmického žiarenia s látkou je významným nástrojom pre pochopenie procesov v študovaných objektoch.
Prínos profesora Masarika je vo vypracovaní modelu Monte Carlo. Jeho aplikácia v kozmickom výskume (spolu s kolegami z Nemecka a USA) prispela k objaveniu vody na Marse. V roku 2009 bol publikovaný nový stochastický model interakcie kozmického žiarenia s látkou (2 práce v CC časopisoch a dve kapitoly v monografiách), ktorý sa stal na svete najpoužívanejším. Profesor Masarik publikoval viac ako 160 vedeckých prác a počet citácií prevyšuje tisícku.
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 25. novembra 2010 (vo štvrtok) o 17. hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR, Lamačská cesta 8/A, Bratislava). Témou jeho prednášky budú Produkty kozmického žiarenia na Zemi.
K obsahu popularizačnej prednášky prof. Jozef Masarik uviedol:
Kozmické žiarenie, ktoré ožaruje našu Zem, ale i všetkých našich najbližších susedov, delíme na slnečné a galaktické. Pre slnečné žiarenie sú charakteristické vyššie toky častíc, avšak ich energie sú nižšie ako v prípade galaktického žiarenia, čoho dôsledkom je skutočnosť, že v ožarovaných objektoch vyvoláva len malé zmeny a aj to len vo veľmi tenkej vrstve na ich povrchu. Kozmické žiarenie galaktického pôvodu je produkované v katastrofických procesoch prebiehajúcich hlavne v centre našej galaxie. Hustota jeho toku je nižšia ako v prípade slnečného žiarenia, avšak energie jeho častíc vysoko presahujú aj energie udeľované časticiam na najvýkonnejších urýchľovačoch skonštruovaných ľudstvom. Pri jeho transporte k Zemi dochádza k jeho absorpcii a modulácii Slnkom.
Pri zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme vznikajú jadrové reakcie, v ktorých sú produkované, okrem iného, aj kozmogénne nuklidy, ktoré sú užitočným nástrojom na štúdium vlastností samotného kozmického žiarenia, ale i radiačnej histórie ožarovaných objektov. V prípade atmosféry Zeme nám nuklidy poskytujú informáciu o transportných javoch v atmosfére, o variáciách intenzity geomagnetického poľa Zeme, o variabilite intenzity slnečnej činnosti a podobne.
Modelovanie vyššie spomenutých procesov a jeho aplikácia na experimentálne údaje pochádzajúce z ľadovcov, či sedimentov, umožňuje rekonštruovať napríklad klimatickú históriu Zeme počas niekoľkých posledných stá tisíc rokov. Štúdium kozmogénnych nuklidov na povrchu Zeme umožňuje robiť závažné závery o erózii zemského povrchu, o striedaní teplých a studených epoch a podobne. Kozmogénne nuklidy, produkované v extraterrestriálnych objektoch ako sú meteority, povrchy planét, asteroidov či mesiaca, poskytujú zaujímavé informácie o ich vzniku, vývoji, ako aj ich radiačnej histórii a taktiež umožňujú datovať mnohé závažné udalosti v ich evolúcii.
Gama žiarenie produkované v reakciách galaktického kozmického žiarenia je indikátorom ich elementálneho chemického zloženia. Spoločná detekcia gama žiarenia a neutrónov emitovaných z planetárnych objektov umožňuje robiť závery o prítomnosti ľahkých prvkov, a dokonca i zlúčenín, ktoré ich obsahujú, ako je napríklad voda. V prednáške bude na elementárnej úrovni prezentovaná fyzika kozmického žiarenia ako aj jej najčastejšie vyššie spomínané aplikácie.
Organizátorom stretnutia verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pri káve pod názvom Veda v CENTRE je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Čas a miesto konania: každý posledný štvrtok v mesiaci (okrem decembra a letných prázdnin, kedy je Letný špeciál) o 17. hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Lamačská cesta 8/A, Bratislava, Patrónka, konferenčná sála na 2. poschodí.
Spracovala: Marta Bartošovičová
Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope:
J. Masarik: Úspešnosť vo vede závisí aj od schopnosti získať prostriedky na vedeckú prácu
Vedcom roka SR 2009 sa stal fyzik prof. Jozef Masarik