prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV v Bratislave Pavol Šajgalík sa narodil roku 1955 v Bratislave. Vyštudoval odbor fyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia v r. 1979 získal študijný pobyt na Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied. V r. 1981 obhájil titul doktora prírodných vied na Katedre experimentálnej fyziky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Kandidátsku dizertačnú prácu na tému Spekanie modelových sústav obhájil vo Fyzikálnom ústave SAV v r. 1987. V r. 1996 obhájil doktorskú dizertačnú prácu v Ústave anorganickej chémie SAV, docentúru r. 1998 na  Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. V roku 2004 ho prezident SR menoval za profesora v odbore Anorganická technológia a materiály. Od r. 1999 je riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV. Vedecky sa vyprofiloval v oblasti progresívnych keramických materiálov. Je autorom, resp. spoluautorom ôsmich monografií, editorom mnohých v zahraničí publikovaných kníh, viac ako 150 publikácií v renomovaných odborných časopisoch.

V roku 2007 bol vyhlásený za Vedca roka SR 2006, je členom Učenej spoločnosti SAV. Okrem množstva domácich má aj niekoľko medzinárodných ocenení, je akademikom World Academy of Ceramics, členom vedeckej rady (fellow) Americkej keramickej spoločnosti, ako aj voleným členom stáleho výkonného výboru Európskej keramickej spoločnosti. Pravidelne prednáša na zahraničných univerzitách (v USA, Japonsku, Taiwane, v Nemecku, Taliansku, Švédsku a Rakúsku), je pozývaným prednášateľom na najvýznamnejších kongresoch v oblasti keramických materiálov na celom svete. 

Profesor Pavol Šajgalík bude hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve pod názvom Veda v CENTRE dňa 27. 10. 2011 o 17.00 hod. v CVTI SR v Bratislave, kde vystúpi s prednáškou na tému Metamorfózy keramiky. Od Vestonickej venuše až po nepriestrelné panciere. K obsahu svojej prednášky, okrem iného, povedal: Keramika je nekovový anorganický materiál pripravený spekaním práškov. Podľa tejto definície patrí do rodiny keramických materiálov nielen čínsky porcelán, tehly, poprípade keramický pancier, ale aj Vestonická venuša. Vestonická venuša je najstarší keramický artefakt na svete. Jej výroba pradávnym umelcom sa datuje do 24. tisícročia p. n. l., teda je 26 tisíc rokov stará! Ale keramika nie je len sanitárna technika, kvetináče, vázy, Venuša alebo jedálenský servis. Progresívne keramické materiály vyvíjané v laboratóriách vedeckých inštitúcií umožňujú nové technológie, ktoré sa dotýkajú života každého z nás. Dostupnosť fosílnych palív sa rapídne znížila, hľadanie nových a efektívnych zdrojov energie je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. 

 Životopis prof. RNDr. Pavla Šajgalíka, DrSc.

(mb)