prof. Ing. Ján Szolgay, PhD.,

vedúci Katedry vodného hospodárstva krajiny, Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave 

Ján Szolgay sa narodil v roku 1953 v Bratislave. V rokoch 1971 – 1976 študoval na Stavebnej fakulte SVŠT, odbor vodné hospodárstvo a vodné stavby. Od roku 1976 do roku 1990 pracoval v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied, najskôr ako odborný asistent a potom vedecký pracovník. V roku 1978 absolvoval postgraduálny kurz UNESCO na Lomonosovovej univerzite v Moskve. 

Od roku 1991 dodnes pôsobí na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Spočiatku bol odborným asistentom, potom docentom, prodekanom a od roku 1999 profesorom a vedúcim Katedry vodného hospodárstva krajiny.

Za svoje aktivity získal viaceré ocenenia, ako napr. Cena ministra životného prostredia za mimoriadne výsledky alebo dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie a v rozvoji environmentalistiky – člen kolektívu (2005); Profesor roka STU 2007; Diplom IPCC uznávajúci účasť na získaní Nobelovej ceny mieru 2007; Vedec roka STU 2008. Má zahraničné pedagogické skúsenosti. Je členom viacerých odborných organizácií a členom redakčných rád. Viedol viacero významných vedeckých projektov. V rokoch 2009 – 2012 ide o projekt COST – Cost Action ES0901: European procedures for flood frequency estimation (FloodFreq). (Viac informácií je v prílohe.)

Prof. Ing. Ján Szolgay, PhD., bude mať dňa 28. 1. 2010 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) na tému Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti CVTI SR v rámci cyklu Veda v CENTRE.

K obsahu prednášky profesor Ján Szolgay uviedol: 

Jedným z článkov v reťazci organizovania ochrany pred nepriaznivými účinkami povodní je aj výpočet návrhových maximálnych prietokov používaných pre dimenzovanie protipovodňových opatrení a vodohospodárskych stavieb. Podľa dostupnosti údajov o prietokoch rozoznávame pri ich výpočte v zásade tri situácie: - máme dostatok prietokových údajov pre aplikáciu štatistických metód alebo zrážkovo-odtokových modelov;  - prietokové údaje síce existujú, ale nie sú dostatočné, prípadne vhodné pre použitie uvedených postupov; - nemáme k dispozícii údaje o prietokoch. Vo všetkých troch prípadoch bolo možné v uplynulých desaťročiach badať vo svete početné metodické pokroky, ktoré postupne nachádzajú aplikáciu aj u nás.

V prednáške predstavím spektrum metód, ktoré sa u nás a vo svete na tento účel používajú. Snažili sme sa tiež sústrediť sa na neistoty odhadu, s ktorými sa pri určovaní návrhových veličín môžeme stretnúť a ktoré verejnosti nie sú celkom známe. Pri ich výpočte sa v princípe môžeme stretnúť napr. s nasledujúcimi ťažkosťami: 1. Problémy kvality podkladových údajov. Sem patria napr. široké problémové okruhy kvality hydrologických meraní na tokoch, vplyvov zmien využívania krajiny a zmeny klímy na homogenitu údajov pre výpočet návrhového prietoku a pod. 2. Neistoty vyplývajúce z nedostatku poznatkov o analyzovaných hydrologických systémoch a procesoch a z následného zjednodušovania ich popisu. 3. Neistoty vyplývajúce z objektívnych vlastností metód odhadu parametrov funkcií rozdelenia pravdepodobnosti a parametrov hydrologických modelov. 4. Regionalizačné neistoty vyplývajúce z neistoty odhadu parametrov hydrologických systémov v prípade používania priestorových zovšeobecňovaní pri ich určovaní.

Pre praktické výpočty odborná verejnosť a užívatelia pochopiteľne žiadajú zaujať jednoznačné odporúčania pre výber metód výpočtu hodnôt návrhových maximálnych prietokov. V prednáške sa pokúsim vysvetliť nepríjemný fakt, že určovanie návrhového maximálneho prietoku sa nedá považovať za výpočtový postup s jednoznačným výsledkom. Je ho potrebné považovať za úlohu, ktorá sa dá riešiť viacerými štatisticky i hydrologicky rovnocennými postupmi. Výslednú veličinu musíme vedieť zvoliť z výsledkov celého spektra postupov. Poukážem na to, že porovnateľnosť výsledkov (a tým aj účinnosti následne navrhovaných protipovodňových opatrení) sa dá v praxi vhodne zabezpečiť dohodou odbornej komunity na metódach, ktoré sa v danom čase osvedčili v praxi a sústavou predpisov, ktoré zabezpečia pravidlá ich používania v projekčnej a plánovacej činnosti.

Spracovala: Marta Bartošovičová

Fotozdroj: Stavebná fakulta STU

Súvisiaci článok: J. Szolgay: Popularizácii vedy na Slovensku by prospela aktívna práca s mládežou