Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor 

 
 

(14. 9. 2013; Rozhlasová stanica Regina; Magnet; 18.15; 25 min.; KACEROVÁ Katarína)

Katarína KACEROVÁ, moderátorka: V Centre vedecko-technických informácií v Bratislave si v týchto dňoch môžete pozrieť výstavu Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor. Tematicky je výstava postavená na odkaze významného slovenského geodeta, matematika a kartografa, Samuela Mikovíniho. Preto aj prostredníctvom ukážok máp z minulosti a súčasnosti, približuje vývoj prístrojov využívaných v týchto vedných odboroch. Skôr ako sa tam vyberieme, zopár zaujímavostí zo života tejto výnimočnej osobnosti slovenskej histórie prezradí znalec histórie a matematik Tibor MOROVICS.

Je považovaný za akúsi obdobu Leonarda da Vinciho v podmienkach Uhorska. Ja by som len naozaj vymenovala čo všetko bol. Rytec, matematik, geodet, astronóm, kartograf, vodohospodár, architekt, staviteľ, pedagóg. Narodil sa ako normálny človek v normálnej rodine.

Tibor MOROVICS: Už len z tohto dlhého vymenovania je vidieť, ako mnohostranne bol tento skvelý odborník zameraný. Myslím si, že celá jeho činnosť bola založená na jeho vzťahu k matematike, ako aplikovanej vede. Tento vzťah determinoval jeho geodetickú a geografickú tvorbu. Tento vzťah určoval jeho metodológiu práce, dá sa povedať vo všetkých oblastiach. Totiž práve vyplývajúc z tohto vzťahu k matematike, ktorú on nazval vlastne božskou vedou, v jednom svojom liste, v jednom svojom vyjadrení, vyplynula exaktnosť jeho tvorby. Platí to o kartografii, kde sa mu podarilo položiť základy tejto oblasti na naozaj vedecké princípy, platilo to aj v technickej tvorbe, kde sa mu podarilo svetovo unikátnym spôsobom vyriešiť problém banských vôd a dokonca zachytávaním týchto vodných zdrojov, niekedy až kurióznym spôsobom, rozsiahlym systémom zahrnujúcim banské tajchy a rozličné spájania, kanalizačné spájania týchto systémov. Toto dá sa povedať, že nemá obdobu v celej strednej Európe. Ale napokon aj jeho technická tvorba si zasluhuje skutočne veľkú úctu. On patril vlastne k tým mála odborníkom, ktorí aj tvorivým spôsobom v danom období, v 18. storočí, zasiahli do matematiky ako vedeckej tvorby. Matematika sa síce na univerzitách vyučovala, pochopiteľne sa vyučovala aj na Mikovíniho škole, respektíve neskôr na banskej akadémii, na druhej strane neznamenalo to aj matematickú tvorbu. Mikovíni patril k tým odborníkom, ktorí sa pokúsili o matematickú tvorbu vyplývajúc z matematických potrieb, vnútorných potrieb tejto vedy.

K. KACEROVÁ: Sú zaujímavé aj mená jeho spolupracovníkov, ako napríklad Matej Kornel Hell a dokonca jeho blízkym priateľom bol Matej Bel, bol krstným otcom Mikovíniho synov. Napríklad ďalšia zaujímavosť, vodná nádrž Rozgrund, ktorá je tak isto jeho dielom a dokonca také superlatívy sa hovoria, že ešte v roku 1855, alebo teda rok 1855, ešte stále to bola jedna z najodvážnejšie postavených hrádzí vodnej nádrže na svete. On tak dosť nešťastne zomrel, tak na takú významnú osobnosť, tak potichúčky, vlastne sa ani nevie.

T. MOROVICS: Okolnosti jeho smrti nie sú úplne známe. Z pohľadu výučby tou druhou stránkou jeho tvorby bola skutočnosť, že Samuela Mikovíniho, hoci bol profesorom na tej vyššej banskej škole, predchodkyni Banskoštiavnickej akadémii, stále častejšie poverovali aj vážnejšími technickými úlohami, dokonca úlohami vojenského charakteru. A v tejto súvislosti bol nútený cestovať často krát, A pri jednej z týchto ciest, niekde medzi Trenčínom a Banskou Štiavnicou, bohužiaľ, nevieme úplne presne ani to miesto, ochorel a zomrel. Tým pádom o tejto významnej osobnosti našich vedecko-technických tradícií nevieme ani len to, kde je napokon pochovaný.

K. KACEROVÁ: Áno. Uvažuje sa zápal pľúc, prechladnutie. Myslím, že mal okolo päťdesiat rokov. Mladý človek.

T. MOROVICS: Zomrel skutočne na vrchole svojich tvorivých síl a svojej tvorby. Skutočne veľká škoda. Pochopiteľne, treba si všímať tie okolnosti za ktorých oni cestovali, na akých cestách, akými prostriedkami a s akými problémami museli zápasiť. Napokon aj pri vtedajšej úrovni lekárstva a možností dosiahnuť a vôbec mať dosah na liečenie v tých podmienkach.

K. KACEROVÁ: A keby sme ho tak priblížili ako takú ľudskú bytosť, z mäsa a kostí ako sa hovorí, tak zrejme mal dobrú manželku, keď mohol toľko pracovať.

T. MOROVICS: To už bolo samozrejmé je vždy len plusom a takou dobrou podporou.

K. KACEROVÁ: A teraz je tu pozvánka do Centra vedecko-technických informácií v Bratislave na výstavu Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor. Vďaka nedbalosti, nenávisti či neznalosti sa zabudne zámerne i náhodne na osobnosti, ktoré zmenili dejiny. Alebo ovplyvnili vývoj udalostí či osudy mnohých ľudí. Jednou z takýchto osobností je práve Samuel Mikovíni. Zabudnutý v dejinách. Alebo lepšie povedané, nedostatočne docenený históriou? Reparátom v tomto zmysle môže byť aj spomínaná výstava určená deťom i dospelým. Mojimi sprievodcami boli Ing. Alžbeta STRIŽINCOVÁ geodetka, profesorka na Strednej priemyselnej škole stavebnej a geodetickej v Bratislave. A doc. Ing Jozef ČIŽMÁR z Katedry mapovania a pozemkových úprav Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Nachádzame sa v priestoroch Centra vedecko-technických informácií na výstave Samuel Mikovíni - významný slovenský inovátor, pri mikrofóne mám svojich sprievodcov. A zbytočná otázka by bola aj pre to, že prečo je výstava venovaná Samuelovi Mikovínimu, pretože je naozaj ťažké vyberať z toho obrovského množstva čo on v živote dokázal a nám zanechal. Skôr by bola otázka o tom, že čo ste dokázali vybrať z toho množstva, alebo na čo ste sa chceli zamerať, aby sa verejnosť dozvedela niečo o tomto našom naozaj významnom dejateľovi slovenskej histórie.

Alžbeta STRIŽINCOVÁ: Tak nás inšpiroval Samuel Mikovíni hlavne z oblasti geodézie, lebo on bol ako prvý geodetický inžinier. V podstate vtedy sa mu nehovorilo geodét, ale bol geometer a bol ako prvý slovenský inžinier. A tieto mapy tvoril svojimi vlastnými metódami, kde mal astronomické, geometrické a magnetické základy. Čiže v podstate teraz čo sa využíva.

K. KACEROVÁ: Ako osvietenec vraj dosť odsudzoval autorov, ktorí zostrojovali mapy bez toho, aby poznali príslušný kraj. To znamená, že on chodil, skúmal, zakresľoval a až potom zostrojil mapu. Takže bol takýto kritik?

Jozef ČIŽMÁR: Nemožno povedal že odsudzoval, pretože mapy, ktoré boli vyhotovené za jeho éry, boli spravené na určitom stupni poznania. On ktoré začal používať, ako už bolo spomenuté, spomenuté boli tri, ja by som ešte doplnil štvrtý, tam bol hydrografický základ, áno a následne potom on kartograficky vyjadroval, dnes to nazývame objektívnu realitu, ale v skutočnosti je to teda príroda, ktorá nás obklopuje. Prvé bolo čo on urobil, aby mohol určiť polohu tých objektov, tak už aj predtým boli použité niektoré základné meridiány, alebo poludníky. Dnes tým základným je greenwichský, pred ním boli a on v čase pôsobil ako geometer v Bratislave, tak vytýčil z astronomického merania vytýčil takzvaný bratislavský, alebo požoňský, pretože vtedy Bratislava sa volala Požoň, požoňský meridián, ktorý prechádzal severovýchodnou vežou Bratislavského hradu a od tohto základného poludníka vlastne on určoval polohu všetkých ostatných objektov. Na základe tých štyroch metód merania.

K. KACEROVÁ: Je známa jeho spolupráca s Matejom Belom a Matej Bel potreboval pre svoje dielo moderného geografa, kartografa, od ktorého by mohol dostať dokonalé mapy a také mapy si žiadali osvietenci. No a Bel usúdil, že Samuel Mikovíni, uňho sa spája taký umelecký talent s osvietenským pohľadom na geografiu, kartografiu a astronómiu, takže aká bola ich spolupráca, boli to priatelia? Čo vieme o tom?

A. STRIŽINCOVÁ: No sú určité listy, ktoré písal Matejovi Belovi, tu máme je to skrátenú formu toho listu, lebo je to trošku dlhé a tu práve vysvetľuje Matejovi Belovi princíp tvorby máp. Spomína tam všetky štyri základy aj astronomický, aj geometrický aj magnetický, aj hydrografický. Píše to, normálne je to napísané aj podpísané aj je tam uvedený aj dátum, kedy mu to poslal. Ale Bel toto nespôsobil, lebo jeho určil v podstate na tvorbu máp sám panovník. Čiže on dostal povolenie, alebo Karol IV. dával jemu, dával vlastne jemu, toto poverenie robiť tieto mapy.

K. KACEROVÁ: Prejdime ešte k nejakým zaujímavým exponátom, ktoré by sme mohli priblížiť. Ako by sme zhodnotili tieto vystavené exponáty?

A. STRIŽINCOVÁ: Majú hodnotu historickú. Ja to nemením na peniaze. Samozrejme všetko by sa dalo speňažiť, ale to je neoceniteľná historická hodnota v podstate.

K. KACEROVÁ: Nivelačný prístroj, teodolit, čo sme pred chvíľočkou pri ňom stáli, terč...

J. ČIŽMÁR: Bežný teodolit, alebo tie prvé teodolity, slúžili na to. Meranie vzdialenosti, sa robilo inými metódami, inými pomôckami. Dnes v tých univerzálnych meracích staniciach je to všetko, nechcem to povedať vulgárne, všetko obrátené(?) ale je to teda spojené. To znamená, že pri jednom zacielení odmeriate uhol, odmeriate vzdialenosť, odmeriate prevýšenie, ba dokonca majú softvéry vybudované také, že priamo určíte súradnice bodu u ktorého meriate a bodu na ktorý meriate. Čiže je takýmto spôsobom zber údajov podstatne zjednodušený, možno povedať zrobotizovaný, alebo až zautomatizovaný. Takže tí naši predchodcovia, samozrejme aj Mikovíni keď ešte robil, prístroje neboli. Tie boli koncom 19. začiatkom 20. storočia sa prvé objavili. Takže zber tých údajov pre potrebu vytvorenia tej mapy je v súčasnosti podstatne jednoduchší.

K. KACEROVÁ: Ja som chcela použiť takú okrídlenú vetu, že naozaj predvídal budúcnosť, dokázal niečo, z čoho my sa teraz naozaj môžeme len čudovať a tešiť že to tak bolo.

A. STRIŽINCOVÁ: No ale vychádzame z jeho základov. On cielil na hviezdy a my cielime na naše umelé hviezdy, ktoré sme si tam dali a sú to vlastne stanice, družice, ktoré obiehajú okolo nás, ktorým my vieme vlastne polohu v čase a priestore. Takže vrátili sme sa zase len k jeho základom, ktoré on využíval pred 1 700 to máme tristo rokov a v podstate sme tak isto, kde bol aj on.

K. KACEROVÁ: Aká vlastnosť, alebo činnosť, alebo čím je vám z jeho života, srdcu najbližší?

A. STRIŽINCOVÁ: Nedá sa vybrať. Celkové komplexné to akože bez jedného, bez druhého, bez tretieho by nebol Mikovíni. Čiže pohľad len komplexný na fantastickú osobnosť, ktorú si vlastne ani Slováci nevážia. V podstate keď si to zoberieme, kto o ňom čo z obyčajných ľudí vlastne vie?

J. ČIŽMÁR: Na otvorení výstavy tu bol jeden pán, ktorý je vyštudovaný vodohospodár, študoval v Bratislave, potom študoval v Poľsku, v Dánsku, kde aj istý čas pôsobil a hovorí: "Ja som sa o Mikovínim ani len jednou vetou nič nedozvedel. Až dnes sa dozvedám o ňom." Možno povedať že aj my, počas štúdia veľmi málo sme sa o ňom dozvedeli. V poslednom čase máme aj predmet dejiny zememeračstva, kde oboznamujeme týchto študentov aj s osobnosťou Samuela Mikovíniho. Je tam ešte množstvo práce, ktoré by si zaslúžilo skúmať ďalej Samuela Mikovíniho.

K. KACEROVÁ: Inžinierka Alžbeta STRIŽINCOVÁ a docent Jozef ČIŽMÁR boli mojim sprievodcami na výstave Samuel Mikovíni – významný slovenský inovátor. Spoluautorkou tejto výstavy, ktorú si môžete pozrieť do konca októbra v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave je aj inžinierka Renáta ŠRÁMKOVÁ. Výstava je pokračovaním zámeru postupne predstavovať velikánov slovenskej vedy a techniky a tak po Aurelovi Stodolovi aj Jozefovi Murgašovi je to Samuel Mikovíni.

V ďalšej časti bol rozhovor s J. Noskovičom z CVTI SR, ktorý je publikovaný v rubrike Transfer poznatkov.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(AO)

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR