(24. 7. 2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Temná stránka vesmíru; 15.10; 4 min.; HACEK Ján)
Moderátor: Počuli ste niekedy o tom, že medzi dvomi kopami galaxií sú vlákna horúceho plynu? Viete si to vôbec predstaviť? Práve to je výsledkom výskumu mladého slovenského astrofyzika Norberta WERNERA. Ide o prevratnú udalosť, ktorá vlastne potvrdzuje predpovede teoretikov z roku 1999, a síce, že asi polovica neznámej hmoty vo vesmíre sa nachádza práve v takýchto vláknach. Jeho rozprávanie na tému Temná stránka vesmíru zaujalo a zároveň poodhalilo kúsok vesmírneho tajomstva. O svoje skúsenosti sa prišiel podeliť do Centra vedecko‑technických informácií v Bratislave. Jánovi HACEKOVI Norbert WERNER porozprával o osobnom vzťahu k vesmíru a o jeho bádaní.
N. WERNER: Keď sa človek pozrie na nočnú oblohu, vidí množstvo hviezd. Všetky tieto hviezdy sú vlastne vzdialené Slnká. Niektoré menšie, niektoré väčšie, ako naše Slnko. Všetky tieto hviezdy sú súčasťou našej galaxie, ktorú voláme Mliečna cesta. Všetky hviezdy, ktoré vidíme na oblohe, sú v našej galaxii. Ešte okrem toho je vo vesmíre spústa ďalších galaxií. Ja teda skúmam tento vzdialený vesmír. 72 percent hmoty energie vesmíru tvorí akási tmavá energia. Vieme, že existuje, vieme, že ovplyvňuje osud vesmíru, zrýchľuje jeho rozpínanie, avšak nevieme o nej nič viac.
J. HACEK: Vrátim sa ešte k vášmu objavu. Bol ten objav výsledkom dlhoročnej práce, úsilia, alebo to bola skôr náhoda?
N. WERNER: Nebola to náhoda. Vyžadovalo si to veľké úsilie. Najprv prišiel nápad, keď som sa rozprával s kolegom, ktorý mi porozprával o tej kope galaxií, medzi ktorými je vlákno kozmickej pavučiny, ako vlastne vidí tento filament v rozložení galaxií, a potom mi napadlo, že by sme sa na to mali pozrieť z družice XMM‑Newton, lebo toto je vynikajúce miesto, kde by sme mohli objaviť tú chýbajúcu normálnu hmotu, ako tu by sme vedeli potvrdiť teórie o tom, že táto hmota je vo forme veľmi riedkeho plynu. Takže som napísal žiadosť na pozorovanie s družicou, a prvýkrát to bolo odmietnuté. Tak som vlastne tú žiadosť vylepšil, podal som to ešte raz, a až na druhýkrát som dostal pozorovací čas, lebo som žiadal o veľa pozorovacieho času, ako sú to dva dni s družicou.
J. HACEK: Pociťujete niekedy pokoru pri pohľade na vesmír, alebo možno by ste to nazvali bázňou, keď máte pred sebou nekonečno?
N. WERNER: Samozrejme. Ja neviem, ako by som to popísal slovami. Človek má ten pocit hlavne, keď sa pozerá na oblohu vlastnými očami. Keď sa pozrie na oblohu, a keď si uvedomí tie vzdialenosti, a vlastne akí sme v tom vesmíre malí. Je to úžasný pocit sa dozvedať viac a viac o nádhernom vesmíre, v ktorom žijeme. Je to aj dôvod, prečo som astronómom. Asi tento pocit je to, čo ma ženie dopredu, a zvedavosť. Chcem sa o vesmíre, v ktorom žijeme, dozvedieť viac a viac.
J. HACEK: Ktorý bol pre vás taký najočarujúcejší zážitok, najkrajšia skúsenosť s vesmírom?
N. WERNER: Jeden z posledných takých veľkých zážitkov pod hviezdnou oblohou bolo pre mňa, keď som stretol úplnou náhodou jedného astronóma‑amatéra v americkom Novom Mexiku, v jednej kaviarni, ktorý vlastnil doma 50‑centimetrový ďalekohľad. Je to obrovský ďalekohľad. Tento astronóm‑amatér býval na mieste, ktoré bolo asi viac ako 3‑tisíc metrov nad morom, a v okolí neboli žiadne mestá, obloha bola úplne tmavá. Jediným svetelným znečistením bola Mliečna cesta. Galaxie a objekty, vesmírne objekty v ňom vyzerali nádherne, a v živote som vlastnými očami takto vesmír nevidel. A bol to pre mňa obrovský zážitok.
J. HACEK: Ako vnímali Norberta WERNERA tí, ktorí si vypočuli jeho prednášku?
Opýtaní:
– Veľmi dobre na mňa zapôsobil tento mladý vedec.
– Zdá sa, že je to veľmi úspešný mladý človek, ktorý môže byť vzorom mnohým. Dozvedel som sa tu aj niektoré úplne nové veci pre mňa. Urobil veľmi dobrý výklad.
– Splnil si svoj sen. To je na tom veľmi dobré.
Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(JN)