univ. prof. dipl. Ing. Dr. Mikuláš Luptáčik, vedúci Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite, emeritný profesor Ekonomickej univerzity vo Viedni

Mikuláš Luptáčik sa narodil roku 1944 vo Vysokej pri Morave. V rokoch 1961 – 1966 študoval na Ekonomickej univerzite (v tom čase Vysoká škola ekonomická) v Bratislave, kde bol v rokoch 1966 – 1968 asistentom. V rokoch 1968 – 1970 absolvoval študijný pobyt na Inštitúte pre vyššie štúdium vo Viedni (Institut für Höhere Studien Wien). V rokoch 1970 – 1971 bol odborným asistentom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1971 – 1973 pracoval ako asistent v Inštitúte pre vyššie štúdium vo Viedni. Od roku 1973 do roku 1999 pracoval na Technickej univerzite vo Viedni, najskôr ako odborný asistent, od roku 1982 docent a v rokoch 1997 – 1999 ako mimoriadny profesor. 

Od roku 1997 je hosťujúcim profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1999 – 2009 pôsobil ako profesor kvantitatívnej ekonómie na Ekonomickej univerzite vo Viedni, kde mu v roku 2009 udelili čestný titul emeritný profesor. Od roku 2003 je riaditeľom Vienna Institute for Industrial Research vo Viedni. Od marca 2011 je vedúcim Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V roku 1998 mu bola udelená Medzinárodná cena Slovenskej akademie vied (SAV) za vynikajúce výsledky v oblasti spoločenských vied, ktorú SAV udeľuje významným osobnostiam zo zahraničia, podporujúcim spoluprácu so slovenskými vedeckými ústavmi a univerzitami. V roku 2002 získal Cenu Nadácie senátora Wilhelma Wilflinga na Ekonomickej univezite vo Viedni za vedecké výsledky.

Profesor Mikuláš Luptáčik bude mať dňa 26. januára 2012 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Prečo niektoré krajiny prosperujú viac a iné menej? K obsahu svojej prednášky uviedol: "Jednou z kľúčových otázok, ktorú si kladú ekonómovia už od založenia ekonómie ako samostatnej vednej oblasti je otázka, prečo sú také veľké rozdiely v životnej úrovni jednotlivých krajov a regiónov. Už Adam Smith sa vo svojom slávnom diele Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1770) zaoberá podstatou a príčinami bohatstva národov. Údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) ukazujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, nielen v úrovni, ale i v miere rastu HDP na hlavu. Prvou odpoveďou, ktorú ponúkol Róbert Solow, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, bolo, že akumulácia kapitálu a miera technického pokroku sú podstatnými faktormi vysvetľujúcimi rozdiely HDP na hlavu. Čím ľudia viac sporia, tým sú dlhodobo bohatší. Ako sa ukázalo, akumulácia kapitálu však sama tieto rozdiely nemôže vysvetliť. Miera technického pokroku bola navyše považovaná za tzv. exogénnu veličinu a tým bola i miera rastu HDP na hlavu determinovaná exogénne, bez priamej možnosti ovplyvnenia hospodárskou politikou. Preto ekonómovia hľadali ďalšie vysvetlenia. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý podstatne prispieva k vysvetleniu rozdielnych mier hospodárskeho rastu, je akumulácia ľudského kapitálu (úroveň rozdelenia) a výdavky na vývoj a výskum. Empirický výskum a modelové prepočty za viaceré krajiny – i za Slovensko – tieto výpovede ekonomickej teórie potvrdzujú. Niektorým z týchto analýz sa budem venovať i vo svojej prednáške."

Foto: archív prof. M. Luptáčika 

(mb)