Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Profesor Milan Buc v bratislavskom Centre vedecko-technických informácií vysvetlil študentom problematiku obranyschopnosti jedincov 

 
 

(20.10.2010; Rozhlasová stanica Regina; Magazín Rádia Regina; 11.45; 6 min.; LÉNYOVÁ Pavla)

Magazín Rádia Regina uviedol rozhovor profesora Milana BUCA s redaktorkou rozhlasu.

Hana MICHALČÍKOVÁ, moderátorka:
"Imunita. Všetci by sme si ju chceli posilniť a marketingoví stratégovia týmto čarovným heslom aj radi operujú. Vedci sa však snažia nielen o jej posilnenie, ale často o jej potlačenie, napríklad pri transplantácii orgánov. Práve odborný pohľad na našu obranyschopnosť vysvetľoval včera profesor Milan BUC, prednosta Imunologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, vo Vedeckej cukrárni. Ide o neformálne debaty vedcov a stredoškolákov, ktoré sa konajú raz mesačne v Centre vedecko technických informácií v Bratislave. Profesora Milana BUCA oslovila Pavla LÉNYOVÁ."

Pavla LÉNYOVÁ, redaktorka:
"Vy hovoríte, že práve celý imunitný systém zabezpečuje našu biologickú jedinečnosť, čo tým myslíte?"

Milan BUC:

"Sú to práve tie HLA znaky, znaky transplantačného systému HLA, ktorý každý jedinec má iné. Je to poštové smerové číslo, každá obec má iné poštové smerové číslo aj každý jedinec má iný HLA typ, jedinečný, biologicky neopakovateľný, takže to je jedna stránka, že to imunitný systém vytvára. Po druhé sa snaží aj chrániť ho, aby to tak aj zostalo. Všetci narušitelia tejto integrity, tej stálosti, tí sú okamžite likvidovaní, či už mikroorganizmy sa snažia zlikvidovať náš imunitný systém alebo naše žitie vôbec. Aj imunitný systém im to zabraňuje, alebo aj transplantácia. Ten imunitný systém nevie, že lekári chcú dobre, tým, že transplantujú, to je pre nás cudzorodý orgán a snažia sa ho zlikvidovať, takže my sa snažíme ten imunitný systém prekabátiť, že vyberáme transplantovaný orgán to tkanivo, ktoré sa čo najviac približuje k tomu nášmu vlastnému."

P. LÉNYOVÁ:
"Práve s tým súvisia teda tie spomínané HLA znaky, je to také odborné pomenovanie, ktorému možno nie každý rozumie."

M. BUC:
"Krvné skupiny, tie najbežnejšie čo každý pozná, je A, B, buď má jedinec A alebo má B alebo má oboje, alebo nemá ani jednu a vtedy hovoríme, že je 0. A HLA systém je niečo podobné, len s tým, že to je to ďaleko, ďaleko komplikovanejšie."

P. LÉNYOVÁ:
"Tieto znaky akoby rozhodujú o tom, že ako sa prijme niečo zvonka?"

M. BUC:
"Tie znaky sú najdôležitejšie hlavne z hľadiska transplantácie, je to najdôležitejšie, kde sa snažíme vyberať darcov klientom tak, aby sa v tých HLA znakoch čo najviac zhodli, úplne sa to nedá, ale čo najviac."

P. LÉNYOVÁ:
"Vy ste sa tomuto umeniu transplantačnému boli učiť priamo dá sa povedať pri zdroji alebo tam, kde to bolo objavené a to v Paríži u profesora DAUSSETA, ktorý dostal Nobelovu cenu práve za to, že prišiel na ten princíp, na základe ktorého by sa momentálne mohli aj transplantácie vykonávať. Vy ste sa potom podieľali na založení laboratória transplantačnej imunológie tu na Slovensku."

M. BUC:
"Museli sme najprv zaviesť tie techniky na určenie transplantačných znakov v našom laboratóriu, lebo oni neboli, potom keď sme už boli schopní určovať tieto transplantačné znaky, tak logicky, že sme začali robiť typizáciu pre konkrétnych pacientov, no a samozrejme, keď našiel sa vhodný darca, tak sme určili jeho HLA antigén, HLA znaky. Ak sa zhodoval, tak sme odporučili, keď sa nezhodoval tak sme tú transplantáciu neodporučili, sme to poskytli pre ďalšie krajiny."

P. LÉNYOVÁ:
"Treba spolupracovať na tom, aby sa vôbec našiel nejaký vhodný darca, treba ho vybrať naozaj z tisícok ľudí, čiže aj preto krajiny spolupracujú. Ale vrátila by som sa úplne ešte k takej tej základnej otázke, my máme imunitný systém v častiach vrodený, prečo sa potom, dávame očkovať, keď to máme niečo máme vrodené, prečo nás dokáže pokoriť nejaká choroba zrazu?"

M. BUC:
"Rodinný imunitný systém to je len tá prvotná bariéra, ktorá pôsobí nešpecificky a len nás chráni proti takým banálnym, bežným infekciám, aby sa nedostali do organizmu, potom by sme na každý závan vetra by sa dalo takto ľudovo povedať ochoreli. Proste kožu máme na to, aby zabránila vstupu do tých bežných mikroorganizmov do nášho organizmu. Dýchacie cesty máme ten riasinkový, kde sa tie baktérie zachytia potom ich vykašleme, ale potom na také infekcie, ktoré sú vybavené na to, aby vyvolali chorobu, tak to by nestačilo, tak práve preto príroda musela vytvoriť omnoho sofistikovanejší, omnoho účinnejší systém a to je už potom ten špecifický imunitný systém, a reaguje proti určitému narušiteľovi, proti určitej baktérii napríklad, alebo proti určitej krvinke a druhá vec je čo je veľmi význačné, že si dokáže zapamätať, že sa už raz s týmto narušiteľom integrity s tým antigénom, s tou cudzorodou látkou raz stretla, to znamená, čo ja viem keď zoberiem, čo ja viem vírus osýpok, tak keď dieťa prekoná osýpky povedzme v štyroch, piatich rokoch, tak tie bunky imunitného systému, neznamená, že zlikvidujú ten vírus, ale si to budú pamätať až do konca života tohto dieťaťa."

P. LÉNYOVÁ:
"Prečo nás osýpky neprekábatia, ale vírus HIV áno?"

M. BUC:
"To je zase otázka virulencie, to jest znamená schopnosti vyvolať choroby, každý jeden mikroorganizmus to je živý tvor, ktorý tiež chce žiť, pre neho život je nás infikovať, no a máme zrejme zložitejšie alebo väčšie možnosti a my máme nedostatočné možnosti sa mu brániť, takže princípom je, že na vírus HIV je imunitný systém zatiaľ krátky."

P. LÉNYOVÁ:
"HIV je síce veľmi nebezpečný vírus, ale u nás sa veľmi nevyskytuje, ale naopak alergie sú veľmi častým problémom. Je to vlastne ochorenie, ktoré je ako takzvané autoimunitné, teda akoby organizmus ide proti sebe. Prečo to vzniklo?"

M. BUC:
"Tá alergia tu bola aj predtým, bola napríklad v Bratislave po skončení druhej svetovej asi na úrovni 4 percent populácie, teraz máme okolo 40 percent. Otázka je, prečo sa teda to takto vyvinulo? Je to náš civilizovaný spôsob života? Čiže ten náš imunitný systém už nebojuje toľko proti infekciám, čiže má viac času sa venovať sa tej negatívnej stránke veci."

P. LÉNYOVÁ:
"Čiže náš spôsob života je príliš taký, že sa príliš pestujeme v bavlnke a nie sme vystavení nejakým vplyvom, aby sme si vyvinuli nejaký obranný mechanizmus?"

M. BUC:
"Čiže aj mamičky, keď sa starajú o svoje detičky nemali by to preháňať, pretože super čistota, s ktorou sa snažia sa brániť všetky infekcie, nedajbože, aby to dieťa niečo nedostalo, tak vlastne sa obráti proti tomuto dieťaťu, lebo tá superčistota napokon vedie k vzniku alergie."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(MI)

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR