(23. 7. 2010; Rozhlasová stanica Regina; Popoludnie s Rádiom Regina; 14.00; 3 min.; HACEK Ján)
Janka BLEYOVÁ, moderátorka: Do Centra vedecko-technických informácií v Bratislave prišiel na pozvanie Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, mladý slovenský astrofyzik Norbert WERNER, rodák z Rožňavy pracujúci pre NASA v Spojených štátoch amerických. Výsledkom jeho úsilia je objav vlákna horúceho plynu medzi dvoma kopami galaxií. Ide o prevratný objav potvrdzujúci predpovede teoretikov z roku 1999, že asi polovica neznámej hmoty vo vesmíre sa nachádza práve v takýchto vláknach medzi kopami galaxií. Jeho rozprávanie na tému: Temná stránka vesmíru, zaujalo a zároveň poodhalilo kúsok vesmírneho tajomstva. Jánovi HACEKOVI objasnil svoj pohľad na vesmír vedec Norbert WERNER.
Norbert WERNER: Keď sa človek pozrie na nočnú oblohu vidí množstvo hviezd. Všetky tieto hviezdy sú vlastne vzdialené slnká. Niektoré menšie, niektoré väčšie ako naše Slnko, všetky tieto hviezdy sú súčasťou našej Galaxie. Tú voláme Mliečna cesta. Obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. Vo vesmíre ich sú však miliardy galaxií, stovky miliárd galaxií, ktoré sú od nás strašne, strašne vzdialené. Všetky hviezdy, ktoré vidíme na oblohe sú v našej galaxii. Ešte okrem toho je vo vesmíre spústa ďalších galaxií. Ja teda skúmam tento vzdialený vesmír. Len asi 4,6 percenta hmoty energie vesmíru tvorí normálna hmota, teda hmota, z ktorej sme zložení my. Hmota tvorená z atómov. Zvyšných asi 23 percent tvorí tmavá hmota, ktorú tvoria častice, ktoré sme doteraz neobjavili, a dúfame, že v najbližších rokoch ich objavíme. Zvyšných 72 percent hmoty energie vesmíru tvorí akási tmavá energia. Vieme, že existuje, vieme, že ovplyvňuje osud vesmíru, zrýchľuje jeho rozpínanie, avšak nevieme o nej nič viac.
Ján HACEK, redaktor: Vrátim sa ešte k vášmu objavu, bol ten objav výsledkom dlhoročnej práce, úsilia, alebo to bola skôr náhoda?
N. WERNER: Nebola to náhoda, vyžadovalo si to veľké úsilie. Najprv prišiel nápad, keď som sa rozprával s kolegom, ktorý mi porozprával o tej kope galaxií, medzi ktorými je vlákno kozmickej pavučiny ako vlastne vidí tento fenomén v rozložení galaxií a potom mi napadlo, že by sme sa mali pozrieť z družice Waxman Newton, lebo toto je vynikajúce miesto, kde by sme mohli objaviť tú chýbajúcu normálnu hmotu. Ako tu by sme vedeli potvrdiť teórie o tom, že táto hmota je vo forme veľmi riedkeho plynu. Takže som napísal žiadosť na pozorovanie družicou a prvýkrát to bolo odmietnuté, ako som nedostal pozorovací čas, len najlepšie nápady, ten pozorovací čas nakoniec dostanú. Tak som nakoniec tú žiadosť vylepšil ešte lepšie som to napísal, podal som to ešte raz a až na druhýkrát som dostal pozorovací čas, lebo som žiadal veľa pozorovacieho času, ako sú to dva dni s družicou a potom mi trvalo asi pol roka som sa trápil s analýzou dát.
J. HACEK: Čo by ste odpovedali napríklad školákovi na otázku čo to je čierna diera?
N. WERNER: Čierna diera je vlastne objekt s nekonečnou hustotou hmoty, z ktorej neunikne vôbec nič, ani svetlo, ani nič. Zdalo by sa, že čierne diery nevieme, nemôžme pozorovať, keďže z nich neunikne vôbec nič ani svetlo, vieme však pozorovať ich vplyv na okolie. Napríklad čierna diera, ktorá jestvuje v našej Galaxii, ovplyvňuje pohyby okolitých hviezd, ktoré vieme pozorovať ďalekohľadmi, a teda vieme proste zmerať jej hmotnosť, čiže čierne diery vieme skúmať napriek tomu, že nič z nich neunikne.
J. HACEK: Pociťujete niekedy pokoru pri pohľade na vesmír alebo možno by ste to nazvali bázňou, keď máte pred sebou nekonečno?
N. WERNER: Samozrejme, ja neviem ako by som to popísal slovami. Človek má ten pocit hlavne, keď sa pozerá na oblohu vlastnými očami, keď sa pozrie na oblohu a keď si uvedomíte vzdialenosť a vlastne akí sme v tom vesmíre malí, je to úžasný pocit, sa dozvedať viac ako viac o nádhernom vesmíre, v ktorom žijeme. Je to aj dôvod, prečo som astronómom. Asi tento pocit je to čo ma ženie dopredu a zvedavosť. Chcem sa o vesmíre, v ktorom žijeme dozvedieť viac a viac.
J. HACEK: Ktorý bol pre vás taký najočarujúcejší zážitok, najkrajšia skúsenosť s vesmírom?
N. WERNER: Jeden z posledných takých veľkých zážitkov pod čiernou oblohou bol pre mňa, keď som stretol úplnou náhodou jedného astronóma, amatéra, v americkom Novom Mexiku v jednej kaviarni, ktorý vlastnil doma 50 centimetrový ďalekohľad. Tento astronóm – amatér býval na mieste, ktoré bolo asi viac ako 3000 metrov nad morom a v okolí neboli žiadne mestá. Obloha bola úplne tmavá, jediným svetelným znečistením bola Mliečna cesta a zozbierkané svetlo v podstate, galaxie a objekty, vesmírne objekty v ňom vyzerali nádherne a v živote som vlastnými očami takto vesmír nevidel a bol to pre mňa obrovský zážitok.
J. HACEK: Ako vnímali Norberta WERNERA tí, ktorí si vypočuli jeho prednášku?
Anketa: – Veľmi dobre na mňa zapôsobil tento mladý vedec a je to len dôkaz toho, že keď sa ľudia dostanú aj zo Slovenska do sveta, že vieme urobiť aj nielen čiarku, ale aj inú dieru do sveta.
– Mal zaujímavý prejav to je jedna vec a zapôsobil asi tým, že jednoducho dostal sa niekam, kam sa dostať chcel.
– Zdá sa, že je to veľmi úspešný mladý človek, ktorý môže byť vzorom mnohým. Dozvedel som sa tu aj niektoré úplne nové veci pre mňa, trošku sledujem ako laik túto oblasť, ale urobil veľmi dobrý výklad na báze najnovších poznatkov, takže bolo to veľmi cenné.
– Od mladi ma zaujíma vesmír, fandím takému mladému človeku.
– Proste splnil si svoj sen a to je na tom veľmi dobré. Aj keby ste desaťkrát došli k tomu istému človeku, aj desaťkrát na rovnakú prednášku, vždy sa dozviete niečo nové, čiže vždy je niečo nové v každej jednej prednáške.
J. BLEYOVÁ: S mladým slovenským astrofyzikom Norbertom WERNEROM sa o zaujímavom objave vlákna horúceho plynu medzi dvoma kopami galaxií zhováral Ján HACEK.
Publikované z monitoringu STRORIN s. r. o. (prepis vysielania)
(JN)