Prezentácia knihy z produkcie Centra rodových štúdií s názvom Situovaná veda: Podoby a kontexty tvorby poznania sa konala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dňa 21. apríla 2010 o 17.00 hod.
Autorkami štúdií v prezentovanej publikácii sú doc. PhDr. Zuzana Kiczková, PhD., Mgr. Ľubica Kobová, MA a PhDr. Mariana Szapuová, PhD., ktorá je zároveň editorkou publikácie. Všetky pôsobia na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v Centre rodových štúdií.
V úvode stretnutia povedala Mariana Szapuová pár slov o tom, čo predchádzalo a aké boli podnety k napísaniu tejto knižky. Na začiatku, v roku 2005, to bol telefonát z Prahy zo Sociologického ústavu AV ČR, z Národného kontaktného centra pre problematiku žien vo vede, kde zavolali s ponukou, aby sa autorky pripojili k svojim pražským kolegyniam a išli s nimi do veľkého medzinárodného výskumného projektu, ktorý sa realizoval v rokoch 2006-2008 pod názvom Poznanie, inštitúcie a rod: Európska perspektíva a ktorého cieľom bolo prispieť k hlbšiemu porozumeniu procesov, ktoré sa v súčasnej vede dejú, porozumieť podmienkam jednak užším inštitucionálnym, ale tiež i širším spoločenským.
Všetky tri autorky, ako filozofky, mali skúsenosť s filozofickými reflexiami vedy a vnímali určitú diskrepanciu a isté pnutie medzi tým, čo sa píše vo filozofických knihách o vede a medzi tým, čo pozorovali v akademickom prostredí. Výzva bola pre ne príležitosťou bližšie sa prizrieť vede v jej každodennosti. Ponuku prijali. Prezentovaná publikácia predstavuje výsledky ich práce, výskumu a uvažovania z hľadiska rodových dimenzií. Každá z autoriek si vybrala inú tému, inú podobu poznania.
So svojím čítaním knihy a názorom na vysokoškolské vzdelávanie, vedu a výskum na Slovensku sa podelili sociálny antropológ Mgr. Juraj Buzalka, PhD., filozofka doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc. a filozof Ing. Egon Gál, CSc.
|
Ľubica Kobová |
zľava: Etela Farkašová, Mariana Szapuová, Zuzana Kiczková |
pohľad na účastníkov |
Etela Farkašová vyzdvihla publikáciu ako výsledok dlhodobej systematickej práce troch predstaviteliek, dalo by sa povedať „bratislavskej filozofickej školy“. V rámci publikovaných výsledkov výskumu sa im podarilo hlbšie objasniť nielen rodové aspekty, ale tiež prehĺbiť všeobecný pohľad na vedu. Podarilo sa im ukázať vedu ako niečo dynamické. Nóvum publikácie je v sledovaní postavenia, ktoré reálne ženy dosahujú vo vede u nás. Druhou rovinou je úsilie vystopovať rodovú účinnosť samotnej vedy. Etela Farkašová ocenila veľmi precíznu teoretickú prácu autoriek i fakt, že publikácia podčiarkuje význam etických aspektov vedeckej práce. Analýzy autoriek sú dôležitým príspevkom k porozumeniu procesov tvorby vedeckého poznania, najmä z rodovo diferencovanej perspektívy. Kniha načrtáva viacero odpovedí a zloženie autorského kolektívu vyjadruje zabezpečovanie kontinuity, odovzdávanie skúseností a vzájomné obohacovanie.
Egona Gála fascinovalo to, že filozofky sa odvážili na empirický výskum, čo je neobvyklé v týchto končinách, i keď vo svete, hlavne v zámorí, je experimentálna filozofia už rozvinutá. Naznačil, že keď filozofi začínajú písať o vede, tak veda sa ocitá v kríze. Je to kríza existenčná, kedy situovanosť vedy je vymedzená grantovými agentúrami, evaluačnými komisiami a kedy sa hodnotí trhová hodnota vedeckých poznatkov. Zaujala ho hlavne kapitola o akademickom kapitalizme.
|
zľava: Juraj Buzalka, Egon Gál a Etela Farkašová |
Zuzana Kiczková |
účastníci prezentácie |
Juraj Buzalka tiež obohatil prítomných o niekoľko svojich postrehov a poznámok, ktoré mu vyplynuli pri čítaní novej knihy. Ako antropológ obdivuje erudovanosť filozofiek a pozitívne hodnotil, že bol načrtnutý fakt, že niečo sa mení vo vedeckých komunitách. To čo sa mení je miera kalkulatívnosti v akademickom prostredí. Sú tu dve otázky, či je toto ireverzibilný trend, či je prirodzené že všetci ľudia kalkulujú, alebo či opakom toho nie je zdieľanie, „mutuality“. Toto sú nevyriešené debaty. Otázka je teda, nakoľko sme kalkulatívni, či je veda len o vizionárstve, či nie je aj o zdieľaní a ako sa to mení v čase a v prostredí .
V rámci diskusie každá z autoriek hovorila o svojej časti publikácie. Ľubica Kobová sa zamerala na akademický kapitalizmus na Slovensku, kde sa bližšie venovala napríklad téme konkurencieschopnosti, otázke vzdelania ako fiktívneho tovaru, trojzávitnicovému modelu ako prvej stratégii a lineárnemu modelu ako druhej stratégii využívania poznatkov v praxi. Tiež venovala pozornosť zverejňovaniu a kontrole v akademickom prostredí, napríklad hodnoteniu kvality verejných vysokých škôl a ich fakúlt či evaluácii Asociáciou európskych univerzít. Ako sa autorka sama vyjadrila, vo svojej kapitole sledovala ako trhové princípy pôsobia na vysokých školách a vo vede, spravila diskurzívnu analýzu novinových a časopiseckých debát a zamerala sa na to, akým spôsobom jazyk koreluje to, čo považujeme za skutočné. Je vidieť i snahu o nájdenie logiky, ako ľudia na vysokých školách chápu, čo sa deje s vednými politikami.
Mariana Szapuová sa v publikácii venovala epistemickým komunitám, podobám vedeckej spolupráce, rodovým dimenziám tvorby poznania, rovnosti príležitostí žien a mužov i politickým víziám. Pre autorku samu bolo zaujímavé sledovať, do akej miery, a či vôbec, ženy myslia inak, ako sa prejavuje „inakosť“ vo vede, vo výskumnom tíme, v spôsobe uvažovania. Podotkla, že doteraz neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy v rámci kognitívnych vied o tom, že by existovali rozdiely.
Zuzana Kiczková, ktorá napísala tretiu časť publikácie, sa venovala časovým dimenziám akademického života, kariérnym trajektóriám, problému komplementarity časových štruktúr, zosúlaďovaniu pracovného a osobného času či stratégii „šetrenia času“.
|
rozhovory s autorkami |
Etela Farkašová v rozhovore s účastníčkami prezentácie z CVTI SR |
 Obsah publikácie
Vydalo Centrum rodových štúdií
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Gondova 2, 818 01 Bratislava
Odborné recenzentky:
doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc., mim. prof.
prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc. |
Ľubica Kobová v rozhovore s Egonom Gálom
|
Spracovala a foto: Ing. Alena Paulíková
Kliknutím na fotografie získate je plnú veľkosť.