prof. Ing. Svetozár Katuščák, PhD. –  Katedra dreva, celulózy a papiera na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Svetozár Katuščák sa narodil  v roku 1944 v Liptovskom Mikuláši. Vysokoškolské inžinierske štúdium absolvoval na Chemickej fakulte STU (SVŠT). V rokoch 1967 – 1970 bol interným vedeckým ašpirantom na Katedre polymérov Chemickej fakulty a ŠDVÚ  Bratislava. V rokoch 1970 – 2000 bol najskôr vedeckým pracovníkom, vedúcim oddelenia makromolekulovej chémie a neskôr vedúcim výskumu, zodpovedným riešiteľom vedeckovýskumných prác a zástupcom riaditeľa v ŠDVÚ Bratislava.

V r. 1971 obhájil dizertačnú prácu na tému Štúdium aktivácie a modifikácie lignínov  v odbore Makromolekulová chémia. Ako odozvu na publikované výsledky vedeckovýskumnej práce získal štipendium v Japonsku a v Kanade (1971). V r. 1978 –1979 absolvoval postgraduálne štúdium na DF VŠLD vo Zvolene a v r. 1983 –  1984 postgraduálne štúdium anglického jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave.

Predsedníctvo SAV mu udelilo hodnosť samostatný vedecký pracovník trieda 2a (1982) a vedúci vedecký pracovník I. stupňa (1988). 

V r. 1991 mu bolo udelené štipendium od Japan Society for Promotion of Science na projekt Quantifying Biocompatibility of Wood Materials. Pôsobil na ETH - Federálnej vysokej škole technickej vo Švajčiarsku (Swiss Federal Institute of Technology, Zurich, Lausane) ako vysokoškolský učiteľ. Bol riešiteľom projektu Lukmanier, optimalizácia podmienok a času skladovania kalamitnej suroviny z uragánu Vivian 1993, hlavným riešiteľom projektu Biocompatibilita materiálov a výrobkov vo švajčiarskej a.s. HIAG - Holzindustrie AG a HSB University of Applied Sciences, Bienne Switzerland. Študijné pobyty a pozvané prednášky absolvoval v USA, Taliansku, Švajčiarsku, Rige a Moskve, Nemecku a teraz už ako senior konzultant aj v ďalších krajinách.

Viac údajov obsahuje Životopis. Profesor Svetozár Katuščák má rozsiahlu publikačnú činnosť.

M. Bartošovičová: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 25. marca 2010 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému: Nové možnosti ochrany tradičných nosičov informácií a kultúrneho dedičstva. Pôjde o 17. stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

S. KATUŠČÁK: Nosiče informácií sú látky rastlinného pôvodu (celulózové materiály, papier, drevo, papyrus, textil, filmy), látky živočíšneho pôvodu (pergamen, koža, vlna, kosti...), kovy a iné anorganické materiály, farby, písacie a ďalšie látky. Všetky materiálové nosiče informácií a dedičstva zákonite trvalo degradujú (2. zákon termodynamiky). Preto sa musia trvalo chrániť počas doby životnosti, v prípade ochrany kultúrneho dedičstva na stáročia a tisícročia.

Kultúrny štát zabezpečuje trvalú ochranu materiálových nosičov a kultúrneho dedičstva (OKD) prostredníctvom majiteľov a správcov dedičstva, pamäťových a fondových inštitúcií (PFI), kvalitnej legislatívy a trvalého rozvoja finančných, personálnych a technologických zdrojov (TUR). Na to trvalo generuje zdroje a využíva ich na rozvoj ochrany OKD na vlastnom území.

V úlohách výskumu a vývoja, podporovaných Ministerstvom školstva SR sa zistilo, že rýchlosť degradácie nosičov informácií v Slovenskej republike je o dva až tri rády vyššia ako potrebná rýchlosť ochrany a teda rozdiely nie sú percentá, desiatky ani násobné (stovky percent), ale rádové. Z toho vyplýva, že nedostatky v OKD sú rádové, kvalitatívne a systémové. A iba tak sa dajú riešiť. Úspech je o systéme.Treba sa snažiť o určitú rovnováhu medzi rýchlosťou trvalej degradácie a trvalej obnovy dedičstva.

Príklad 1: Digitalizáciou, konzervovaním a reštaurovaním podľa schváleného programu Európskej únie a vlády Slovenskej republiky OPIS 2 sa má spracovať do roku 2015 menej ako 1% archívnych dokumentov dedičstva Slovenskej republiky a zlomok písomného dedičstva.

Príklad 2: Súčasná kapacita konzervovania je rádovo 102 kg/rok a potrebná kapacita integrovaného konzervačného zariadenia na sterilizáciu, čistenie, sušenie, lyofilizáciu, odkyslovanie, spevňovanie, digitalizáciu, čistenie vzduchu, čistých depozitov) minimálne 104 až 105 kg/rok archívnych dokumentov a kníh.

Slovensko sa v oblasti ochrany dedičstva nachádza na križovatke: Buď sa stane vyspelou, kultúrnou, konkurencieschopnou krajinou s trvalým rozvojom ochrany dedičstva na vlastnom území, alebo zostane krajinou zaostávajúcou, závislou od pomoci "vyšších civilizácií". Slovenská republika má zdroje schválené vládami aj EÚ na rozvoj PFI, na nevyhnutné štrukturálne zmeny a naštartovanie trvalo udržateľného rozvoja. Ako ich využije?

Riešenie ochrany materiálov a objektov dedičstva pre Slovenskú republiku: V SR je nevyhnutný rozvoj vybavenia pamäťových a fondových inštitúcií modernými technológiami.

Prvým krokom je transfer technológií a zariadení na úrovni BAT zo sveta, a tým trvalé zvýšenie kapacity a kvality ochrany materiálov a objektov dedičstva na území štátu, najmä v PFI. 1. krok sa vykoná prakticky výlučne transferom zo sveta preto, že v SR sa v súčasnosti zo zariadení na úrovni BAT vyrába iba jedno zariadenie na hodnotenie kvality: chemiluminiscenčné zariadenie na skúšanie a hodnotenie stálostí materiálov (UP SAV Bratislava).

Druhý krok je trvalo udržateľný rozvoj kvality a kapacity ochrany, sprístupňovania a využívania dedičstva na území SR, aj cestou vlastného VV. Zaradenie sa k vyspelým krajinám v oblasti TUR ochrany dedičstva. Generovanie doplnkových finančných, personálnych a ďalších zdrojov pre OKD, aj v oblastiach vedy a výskumu (1 mld EUR ŠF do 2015) a vzdelávania (1 mld EUR ŠF do 2015).

Vo vybavení pamäťových a fondových inštitúcií kultúrneho štátu v 21. storočí by okrem depozitov nemali chýbať:

1. nové moderné zariadenia na vedeckú analýzu a výskum materiálov a objektov dedičstva,
2. vstupná a výstupná kontrola kvality skladovania, konzervovania, a reštaurovania, na skúšanie vlastností a ich stálostí,
3. informačné technológie, zariadenia na označovanie kultúrnych objektov napr. RFID, digitalizačné roboty,
4. integrované konzervačné zariadenia na sterilizáciu, čistenie, sušenie, lyofilizáciu, odkyslovanie, spevňovanie, čistenie vzduchu,
5. zariadenia na dopravu a automatizáciu, BOZ, OŽP, odsávacie zariadenia, čistiace zariadenia na vzduch, plyny a kvapaliny, 
6. zariadenia na sprístupňovanie dedičstva a ďalšie na úrovni najlepších dostupných technológií (best availaible technologies – BAT), správnej laboratórnej a výrobnej praxe (GLP, GPP). Metódy ochrany sa vo svete aj u nás intenzívne rozvíjajú. Nevidíme dôvod na to, prečo by sa nemali trvalo vyvíjať aj na Slovensku. 

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na  Chemickej fakulte SVŠT v Bratislave?

S. KATUŠČÁK: Moji učitelia. Učitelia v Bratislave na Kolibe a neskôr na Gemeri. Povzbudzovala ma najmä učiteľka chémie v Hnúšti, aby som skúsil ísť študovať chémiu na CHF do Bratislavy. Prijali ma na chemickú fakultu a tak som sa v roku 1961 vrátil ako prvý z našej rodiny späť do Bratislavy. Po deviatich rokoch od násilného vysťahovania z Bratislavy. 

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

S. KATUŠČÁK: Najprv som začal výskum štúdiom ozonizácie a očkovania 3. najrozšírenejšieho polyméru na svete lignínu: Z retardéra a inhibítora radikálových rastových reakcií sa nám podarilo pripraviť makroiniciátor radikálovej polymerizácie a využiť ho na modifikácie vlastností prírodných polyfenolov. Táto práca vyvolala značný ohlas (viac ako 100 citácii) a hlavne ako 27-ročnému mi priniesli cestou Ministerstva zahraničných vecí a Čs. ústavu zahraničního Praha oficiálnu ponuku Univerzity Valaparaiso, Chile na profesúru „Chémie lignínu“, a neskôr granty a študijné pobyty v Japonsku, USA a Kanade. Aj keď vtedy bolo vycestovanie zamietnuté zamestnávateľom, neznechutilo ma to. Naopak, ohlasy praxe vyvolali vo mne záujem o spájanie vlastného vedeckého záujmu a vlastných vedeckých poznatkov so záujmami praxe, a to bez ohľadu na hranice, a ten mi už zostal.

Keď sme potom navyše ako prví kvantifikovali parametre polydisperzity UF reaktoplastov (Mark-Howinkove parametre a ďalšie základné roztokové parametre) – najdôležitejšieho adhezíva na spájanie prírodných materiálov a na základe som navrhol v J. Appl Polymer Sci. rozdelenie postupných rastových reakcií UF reaktoplastov na 3 základné štádiá, vyvolalo to veľký záujem priemyslu ako CIBA, Sandoz a Chemko. Výrobcovia reaktoplastov a lepidiel nám ponúkli finančnú podporu. Aj to umožnilo získať podporu vlastného VV a modernizovať analytické a preparatívne frakcionácie polymérov. Potom zariadenia na impregnáciu a výrobu kompozitov podľa môjho návrhu a potrieb vyrobila a uviedla do svojho portfolia a prospektov talianska firma Brizio Basi.

Impregnačné a modifikačné technológie mi ako mladému vedeckému pracovníkovi zaviedli niektoré podniky (UP Rousínov, JMDZ Bystřice pod Hostýmnem, Preglejka Žarnovica, Izomat).
Tieto počiatočné úspechy asi podporili môj pohľad na vedu a výskum a záujem o spájanie vedy s priemyslovým výskumom, novými technológiami, zariadeniami a s realizáciou. Možno preto som nikdy nemal problémy so spolufinancovaním menších ani veľkých interdisciplinárnych projektov v Čechách a na Slovensku, Švajčiarsku, USA, Taliansku, Veľkej Británii, Nemecku.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

S. KATUŠČÁK: Úspešní vychovaní mladí ľudia (Ing., PhD., doc.) v oblasti chemickej techológie, ochrany a modifikácie materiálov aj úspešná kariéra doktorov, ktorých som vychoval. Projekt Lukmanier, kanton Graubünden, priesmyk Lukmanier, Švajčiarsko a projekt kvantifikácie biokompatibility materiálov, ktorý sme riešili s prof. Balz Gfellerom pre konzorcium 40 švajčiarskych a ďalších firiem (HIAG), a na ktorý mi generálny riaditeľ JSPS (Japan Society for Promotion Science) udelil grant s finančnou podporou ešte významnejšou ako vo Švajčiarsku. V ostatnom čase ma z teoretických výsledkov najviac teší kvantifikácia rozpoznateľnosti a viditeľnosti znakov v dokumentoch humano modo. Jej potenciálny prínos by mohol byť v tom, že umožňuje hodnotiť zmeny obsahu ľuďmi videných a rozpoznávaných informácií v dokumentoch v priebehu procesov ich starnutia, spracovania a ochrany. 

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov? 

S. KATUŠČÁK: Úspešnosť našich projektov je dobrá, plníme slovo a termíny pre objednávateľov, agentúry a pre prax. Asi hlavne preto máme na Ústave polymérov STU dostatok zaujímavých projektov VV a VŠ vzdelávania. 

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

S. KATUŠČÁK: Postavenie vedy, výskumu, technologického rozvoja a inovačného potenciálu SR hodnotím ako nevyhovujúce. Je to dané percentami z HDP, vynakladanými na vedu, výskum a inovácie. Slovensko sa nachádza medzi rozvojovými krajinami. Je to aj vec vkusu, hodnôt a kultúrnej úrovne.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

S. KATUŠČÁK: Myslím si, že popularizácia vedy sa v ostatnom čase zlepšuje. Možno jej ďalej prospeje popularizácia preukázateľne konkurencieschopných výsledkov integrovanej vedy, výskumu, technologického rozvoja a implementácie výsledkov. Je tiež správne, ak sa popularizuje vedecký aj praktický význam integrovanej vedy, výskumu a technologického rozvoja. Popularizácia vedy v škôlkach a základných školách, ako to presadzuje myslím hlavne NASA na Floride, vyzerá tiež ako úspešný prístup. Považujem za správne pravidelne popularizovať monitoring zlého postavenia Slovenska vo všetkých rozhodujúcich objektívnych parametroch a každoročné a dlhodobé trendy: percentá z hrubého domáceho produktu (HDP) vynakladané na vedu, výskum a technologický rozvoj, náklady na vysoké školy, vybavenosť vysokých škôl, inovácie (počet inovácií na 1 mil. obyvateľov). Úspech je o systéme. Trvalo udržateľný rozvoj konkurencieschopnosti vedy, výskumu a vývoja SR v porovnaní s kultúrnymi a vyspelými štátmi a dobré výsledky vysokých škôl sa dajú očakávať pri zrovnateľnom percente nákladov na vedu, výskum a vývoj z HDP.

M. B.: Pán profesor, ďakujem vám za rozhovor.

Životopis
Publikačná činnosť prof. S. Katuščáka 

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová