(30.05.2010; Televízna stanica TA 3; Portrét; 12.30; 25 min.; BOHUŠ Petr)

Petr BOHUŠ, moderátor (preklad z češtiny): Dnes sa budeme rozprávať so ženou, ktorá skúma, ako by sme mohli lepšie žiť, ako bojovať s vysokým krvným tlakom, s fajčením, s vysokou hladinou cholesterolu, nadváhou, nedostatočnou konzumáciou ovocia a zeleniny, malou aktivitou, alebo nadmernou konzumáciou alkoholu. So ženou, ktorá skúma ochorenia srdca, ciev a mozgu a aj ich následky. Biochemičkou a riaditeľkou Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied. Dámy a páni, naši hosťom je Oľga PECHÁŇOVÁ. Dobrý deň.

Oľga PECHÁŇOVÁ, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV: Dobrý deň.

P. BOHUŠ: Tak ako je to u vás, pani riaditeľka, s vašimi rizikovými faktormi? Fajčíte, pijete alebo konzumujete zeleninu, športujete?

O. PECHÁŇOVÁ: Môžem si zatiaľ povedať, že žiadny z týchto faktorov ma nejakým spôsobom netrápi. Hovorím zatiaľ, pretože nie je isté, čo bude v budúcnosti, ale samozrejme rada by som sa tomu vyvarovala. A jediné, čím nie som si celkom istá, je tá nízka fyzická aktivita, lebo iste to všetci poznajú, nielen ako ja, ale aj iní, ktorí pracujú v tých riadiacich funkciách, že väčšinu dňa a nielen dňa ale aj v noci trávia pri počítači. A nejakým spôsobom proti tomu musíme bojovať, aby sme to vyvážili dostatočnou fyzickou aktivitou. Tak som v poslednom čase, v ostatnom čase začala s pravidelným behaním. A ešte jednu dôležitú vec som urobila, ktorá prospieva nielen mne ale aj zamestnancom ústavu, presťahovala som riaditeľňu na najvyššie poschodie našej budovy, ktorá nemá výťah.

P. BOHUŠ: Vašich podriadených zvyknete kontrolovať, či žijú zdravo?

O. PECHÁŇOVÁ: Ja sa snažím teda na našom ústave nič neriešiť príkazmi a zákazmi, ale teda zákaz fajčenia k tomu naozaj patrí. To je takmer jediná zákaz, ktorý v našom ústave platí. Napriek tomu sú niektorí, nie je ich veľa, asi traja, ktorí doteraz fajčia. Snažíme sa ich teda odučiť a ja pevne verím, že sa nám to podarí.

P. BOHUŠ: Čo doma, tam ste zdravotnou policajtkou tiež, u vaši príbuzných, známych?

O. PECHÁŇOVÁ: Tak u nás doma sa v podstate každý o to zdravie stará sám. Ja mám iba manžela, deti nemám, takže tak. Mám ešte mamu, ktorá teda, o ňu sa treba trošku starať. Ale tá je na tom tiež v podstate zdravotne skôr dobre než zle.

P. BOHUŠ: Je to tak, že si vylepšujeme alebo ničíme zdravie sami alebo je to o našej predispozícií, že je to úplne jedno, či fajčíme alebo nie, lebo naša genetika je taká, že rozhoduje, či ochorieme na rakovinu alebo neochorieme na rakovinu? Ako to vlastne je?

O. PECHÁŇOVÁ: Povedala by som, že oboje je pravdou. Samozrejme, v prvom rade prichádza do úvahy genetika. Máme isté genetické predispozícii, proti ktorým sa len ťažko bojuje. Ale pokiaľ by sme to nechali len na tú genetiku a nebojovali proti tomu, čo sme dostali do vienka, tak nerobili by sme právne, pretože správny životný štýl dokáže mnohé veci upraviť a pomôcť a teda niekedy dostatočne zabojuje aj proti tej genetike. A v podstate ten životný štýl, dalo by sa povedať, že je záležitosť biopsychosociálna. Teda formujú nás nielen gény, ale aj to životné prostredia a samozrejme aj tá psychická záťaž, ako ju dokážeme zvládať. Ako dokážeme na naše životné prostredie odpovedať, čo si z toho dokážeme zobrať. A teda je to obojstranné. Aj životný štýl, aj genetika - ťažko povedať, čo je dôležitejšie. A obávam sa, že sa to ani nedá.

P. BOHUŠ: To životné prostredie, ak tomu hovoríte, to je dnes veľmi náročné, je ťažké odolať všetkým tým lákadlám proti zdravej výžive - nepiť alkohol, keď sa ponúka na každom rohu v príjemnej reštaurácií a zostať pri nejakom cvičení. Je to asi obtiažne pre ľudí. Je to dnes horšie ako predtým.

O. PECHÁŇOVÁ: Samozrejme, čím viac lákadiel, tým je to pre náš horšie, pre naše zdravie, ale myslím si, že priemerne inteligentný človek dokáže odolať aj týmto lákadlám.

P. BOHUŠ: Sme priemerne inteligentní?

O. PECHÁŇOVÁ: Myslím si, že áno. A dokáže sa ubrániť takým tým nadmerným lákadlám, pretože aj lákadlá v tom primeranom množstve, v malom množstve nemusia byť celkom na škodu. Zvlášť, ak pri nich človek aj tak trochu relaxuje a aj odpočíva, tak aj to prospieva jeho zdraviu. Takže nezavrhovala by som úplne všetky lákadlá. Napríklad taká čokoláda sa ukázala ako skutočne zdravá. Napriek tomu, že má nie celkom dobrý vplyv na našu váhu, má dobrý vplyv na našu náladu, obsahuje mnohé látky, hovoríme im polyfenoly, ktoré nášho zdraviu naozaj veľmi prospievajú. A dokážu dokonca aj zabraňovať nástupu vysokého krvného tlaku. Takže nie všetky lákadlá sú na škodu úplne, ale musíme ich využívať v primeranej miere. Ale to platí koniec koncov vo všetkom.

P. BOHUŠ: Vy sa asi najviac zaoberáte hypertenziou krvného tlaku, vysokým krvným tlakom. Je to tak, že predsa len, ak si odmyslíme tú čokoládu, mali by sme hľadať vo svojej rodine u predkov, kto trpel na vysoký krvný tlak, aby si človek zaistil už nejakú prevenciu? Ak niekto v mojej rodine, napríklad mama, mala vysoký krvný tlak, je možné, že ho budem mať tiež?

O. PECHÁŇOVÁ: Bolo by to veľmi vhodné, ak by sa človek venoval tomu, aký krvný tlak mali jeho rodičia. Pretože je to aj genetická záležitosť. Hovorím aj a ak človek zistí, že jeho rodičia naozaj mali hypertenziu, teda vysoký krvný tlak, tak musí si dať väčší pozor práve na ten zdravý životný štýl a na tú výživu, čo konzumuje, aby pravidelnejšie športoval a vyvaroval sa niektorým takým tým látkam, ktoré práve spôsobujú priberanie. Takže bolo by to vhodné. Pravdou je, že hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, hovorí sa o ňom, že je tichý zabijak. Že my ho necítime, nebolí nás to, takže ľudia si málo kedy uvedomujú toto riziko a málo kedy skúmajú, ako to bolo s ich rodičmi. Ja by som to naozaj odporúčala.

P. BOHUŠ: Aký máte vy pani doktorka krvný tlak?

O. PECHÁŇOVÁ: Zatiaľ ho mám skôr nižší než vyšší.

P. BOHUŠ: A stúpal, kým ste prešla z vašej kmeňovej profesie, to jest biochemička na funkciu riaditeľky?

O. PECHÁŇOVÁ: Zatiaľ nie a dúfam, že to tak aj zostane.

P. BOHUŠ: Mali ste zo začiatku obavy, či zvládnete funkciu, že budete riadiť personalistiku, či zvládnete riadenie, čo budú hovoriť vaši podriadení na to, že ich riadi žena, mladá žena?

O. PECHÁŇOVÁ: Iste, no tá mladosť je dosť relatívna, ale iste určité obavy tu boli, samozrejme. Mala som, teda ten výber nebol príliš zložitý, pretože svojich kolegov som poznala a viem, akí sú to ľudia a vedela som, že s nimi to nebude príliš zložité. Aj keď, samozrejme, vždy sa niečo vyskytne. Ale bola som si istá, že to nebude zlé. Napriek tomu, čakala som s mojou prihláškou do konkurzu na riaditeľa až do poslednej chvíle. Dokonca.

P. BOHUŠ: Váhali ste?

O. PECHÁŇOVÁ: Váhala som dosť, samozrejme. Tak nie je to jednoduché rozhodnutie.

P. BOHUŠ: Čo zavážila najviac proti tomu, aby ste si dali prihlášku?

O. PECHÁŇOVÁ: Bola som si istá, že budem mať podstatne menej času na tú moju profesiu a podstatne viacej sa budem musieť venovať byrokracii a rôznym administratívnym záležitostiam, ktoré naozaj nemám veľmi v láske.

P. BOHUŠ: A teda prečo ste sa rozhodli, že pôjdete do výberového konania? Aký bol ten motív?

O. PECHÁŇOVÁ: Ten motív, prečo som sa rozhodla bol vlastne ten, že som si myslela, že dokážem zlepšiť alebo trošku potiahnuť dopredu niektoré veci, o ktorých som mala pocit, že by sa dali zlepšiť, teda vylepšiť.

P. BOHUŠ: Keď je žena ešte mladou dievčinou a rozhoduje sa, čím bude, ako príde na to, že bude biochemičkou?

O. PECHÁŇOVÁ: Chémia v podstate ma istým spôsobom sprevádzala od malička, keď som ešte netušila, že existuje taký pojem, ako je chémia. Môj starý otec bol sklár - majster a v tomto prípade teda išlo o chémiu skla. A bolo to naozaj úžasné, čo dokázal z toho skla urobiť. No a potom, keď som začala chodiť do školy, tak každé dieťa a to aj ja, ma zaujímali zvieratá, ako žijú, akým spôsobom práve tie funkcie, ktoré sa u nich dajú pozorovať, môžu vykonávať. No a tak som nejakým spôsobom skombinovala biológiu s chémiou a vznikla biochémia a musím povedať teda, že doteraz som neoľutovala, že som sa venovala tomuto vednému odboru. Aj keď tá biochémia už teraz nie je jediná. V podstate moja kandidátska dizertačná práca bola v odbore všeobecná biológia a doktorská práca v odbore fyziológia živočíchov, takže tam sa kombinuje biológia s fyziológiou a nemám ďaleko ani od farmakológie, pretože používame mnoho farmakologické prípravky nielen pre prevenciu ale aj pre liečbu hypertenzie, ako som spomínala. Takže to už zďaleka nie je iba biochémia. Ale sú to aj molekulové mechanizmy, ktoré sledujeme. Takže je to kombinácia týchto odborov.

P. BOHUŠ: Zostanem ešte u tej mladej dievčiny, ktorá si vyberá povolanie, čo chlapci, keď ste im hovorili, že študujete prírodné vedy, nemali z vás strach?

O. PECHÁŇOVÁ: Chlapci z toho strach nemali, skôr sa obávali toho, keď som ako doktorandka istú dobu pracovala na patológii a keď som toto oznámila, že teda pravidelne navštevujem pitevňu, tak vtedy.

P. BOHUŠ: Pracovali ste tam?

O. PECHÁŇOVÁ: Tak skôr som si iba odoberala niektoré vzorky.

P. BOHUŠ: Tak vtedy mali obavy?

O. PECHÁŇOVÁ: Tak vtedy začali tak ako, tak neurčito sa začali správať a vtedy som cítila, že majú strach, ale nie z biochémie, ale z tej patológie.

P. BOHUŠ: Musí mať na to človek povahu, aby chodil do pitevne pracovať?

O. PECHÁŇOVÁ: Skôr si musíte uvedomiť, že to, čo vidíte na pitevnom stole v podstate je, nechcem teraz povedať, že materiál, lebo to by bolo znevažujúce, ale je to niečo, čo môže ďalej ľudstvu pomôcť. A keď k tomuto pristupujete takýmto spôsobom, tak môžete prekonať tie zábrany, ktoré určite na začiatku sú. Takže s tým, že pomôžem iným, ktorí sú doteraz živí, sa to naozaj prekonať dá.

P. BOHUŠ: V čom pomáhate, napríklad ak zoberieme hypertenziu - vysoký krvný tlak, čo si máme predstaviť, čo skúmate alebo ako pomáhate ľuďom?

O. PECHÁŇOVÁ: Tá pomoc ľuďom vyplynie z tých experimentov, ktoré my robíme, zo sledovaní rôznych. A treba povedať, že nie je to bohužiaľ okamžité. Chce to nejaký čas, kým to, čo my zistíme, sa zavedie do praxe a následne napríklad do tých farmakologických firiem. A trvá to dokonca aj niekoľko rokov, pokiaľ veci objavené v základnom výskume sa uvedú do praxe a v našom prípade napríklad sa môže vyvinúť nový liek, ktorý môže pomôcť. Bohužiaľ hypertenzia v súčasnosti sa dá síce liečiť, nedá sa však vyliečiť. A my sa snažíme nájsť v úvodzovkách nejakú tú zázračnú látku, ktorá by dokázala vyliečiť aj hypertenziu. A momentálne sa nám to javí naozaj ako sen, ale ja verím, že sa to časom podarí. A ak by ste si chceli konkrétnejšie predstaviť, čo robíme, tak je to sledovanie rôznych mechanizmov, hovorili sme o biochémii, sú to teda prevažne biochemické mechanizmy, ktoré vedú k tomu zvýšenému krvnému tlaku. Keď budeme poznať tieto mechanizmy, budeme vedieť, akými látkami tomu môžeme zabrániť. A potom je ďalej na farmakológoch a samozrejme aj na nás, aby sme vyvinuli ďalšie prípravky, ktoré teda tento nástup hypertenzie zabránia. A najlepšie by bolo, keby to dokázali urobiť okamžite a navždy.

P. BOHUŠ: Tiež zisťujete, aký majú vysoký alebo nízky krvný tlak v iných krajinách. Dá sa to zovšeobecniť, že napríklad Slováci majú v porovnaní s inými krajinami vyšší alebo nižší krvný tlak? Dá sa to takto formulovať?

O. PECHÁŇOVÁ: Slováci majú ten krvný tlak vyšší ako je priemer Európskej únie. A začína sa to v posledných rokoch teraz upravovať, ale bohužiaľ táto úprava sa týka viac u mužov. U žien naopak ten krvný tlak skôr stúpa. Čo je taký paradox.

P. BOHUŠ: V čom je ten problém?

O. PECHÁŇOVÁ: Myslím si, že v osvete. Doteraz sa hovorilo o tom, že vysokým krvným tlakom trpia predovšetkým muži a ženy nejako na seba nedávali pozor. A určitú úlohy tam samozrejme zohrávajú aj hormóny.

P. BOHUŠ: Muži možno pijú viac červeného vína, ale to by im vlastne tiež zvyšovalo vysoký krvný tlak?

O. PECHÁŇOVÁ: Záležitosť červeného vína to je veľmi populárna otázka. V podstate týka sa to alkoholu ako takého. A jeho účinok na krvný tlak má tvar písmena J. To znamená, že pokiaľ si dáme jeden malý pohárik, potom sa každý opýta, čo je to malý pohárik, tak malý pohárik, tak ten krvný tlak sa skôr zníži. Ak však dávku zvýšime, čo len dvojnásobne, tak krvný tlak veľmi rýchlo stúpa. Takže to je dosť zradné. Týka sa to aj červeného vína, bohužiaľ, aj keď v červenom víne máme samozrejme látky, ktoré sú zdraviu prospešné.

P. BOHUŠ: Pomáha krvi ešte nejaká iná tekutina, aby sme poradili tým, ktorí práve víno neholdujú?

O. PECHÁŇOVÁ: Najzdravšia je čistá pitná voda. Aloe to ste asi nechceli počuť.

P. BOHUŠ: Ale áno, prečo nie?

O. PECHÁŇOVÁ: Víno, samozrejme, pivo rôzne v zmysle konzumácie teraz myslím a na rozdiel od vína nemá taký dostatok zdraviu prospešných látok, aj keď v chmele, ktoré pivo obsahuje, sa nachádzajú tiež. Ale pozor, v pive sa nachádzajú aj látky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú demencii. Takže ja by som preferovala skôr to červené víno než pivo.

P. BOHUŠ: A ten rozdiel medzi mužmi a ženami na Slovensku v tom, že muži sú na tom lepšie, v čom to vidíte?

O. PECHÁŇOVÁ: Zatiaľ čo u mužov začal krvný tlak klesať, u žien nie. Ale stále platí, že u žien je to lepšie. Iba tá tendencia je u mužov lepšia ako u žien. A ja si naozaj myslím, že je to skôr v osvete, že aj muži sa začali v poslednej dobe o seba tak trochu starať.

P. BOHUŠ: A myslíte si, že sa tá doba mení, že už končí to obdobie, keď sme chodili k lekárovi, až keď sme boli chodí a že dnes sa už sa načíname trošku zaoberať sami sebou, starať sa o seba?

O. PECHÁŇOVÁ: Ja si myslím, že začína nastupovať táto doba. Vyplýva to jednak z našich ekonomických možností. Nie všetko je hradené Sociálnou poisťovňou.

P. BOHUŠ: Domov si už kupujeme bicykle, športujeme aspoň pod strechou, keď už je vonku škaredo. Máte ho mimochodom doma, keď už beháte?

O. PECHÁŇOVÁ: Nie, nie. Jedno laboratórium nášho ústavu sa totižto venuje aj problematike regulácie motoriky a oni tieto bicykle príliš neodporúčajú, pretože na jednej strane vy máte taký pocit, že beháte, ale chýba vám k tomu zrakový vnem. Ako zrak stále ukazuje, že stojíte na mieste. Stráca sa tak koordinácia medzi pohybom a zrakom a to tiež nemusí byť vždy dobré.

P. BOHUŠ: Pri tých bežiacich bicykloch alebo bežiacich pásoch, ktoré máme doma, tak to, že bežím v prírode si predsa môžu nahrádzať televíznou obrazovkou? Takto si nepomôžem?

O. PECHÁŇOVÁ: Ide o to, či vždy pri tom behaní sledujete a tomu zodpovedajúci práve prenos z televízie, či jednoducho tam nejaká aktivita prebieha, či vidíte cestu, ktorá sa hýbe, ide o to, aby sa hýbala. To je dôležité a potom máme ešte aj bočné vnemy. Takže aj tie sú dôležité.

P. BOHUŠ: Základ zdravého životného štýlu je v rodine. Môže byť aj v zamestnaní? Že by mal zamestnávateľ lepšie dbať o to, ako by mohli alebo mali pracovať alebo vôbec žiť v tom podniku jeho zamestnanci, podriadení, kolegovia?

O. PECHÁŇOVÁ: Európska únie práve teraz v týchto rokoch začína dbať o podporu zdravia na pracovisku.

P. BOHUŠ: Všetci si dávajú riaditeľne na najvyššie poschodie, myslíte?

O. PECHÁŇOVÁ: No je to jeden zo spôsobov riešenia. Všeobecne totiž platí, že aj malá fyzická aktivita je lepšia ako žiadna a väčšia fyzická aktivita je lepšia ako malá. Takže aj takýto príspevok sa počíta. Ale Európska únia si kladie trošku vyššie ciele a snaží sa presvedčiť zamestnávateľov, aby svojich zamestnancov vyzývali a podporovali v ochrane svojho zdravia a teda tomu prispôsobujeme mnohé predpisy, mení sa administratíva, máme bezpečnosť ochrany zdravia pri práci, na pracoviskách. Naši zamestnanci začínajú pravidelne chodiť na prehliadky a musím sa pochváliť, že náš ústav je v rámci Európskej únie koordinátorom projektu podpory zdravia na pracovisku.

P. BOHUŠ: Vysoký krvný tlak ste označili ako veľkého zabijaka, skúmate ešte nejakých ďalších veľkých zabijakov? Alebo k čomu by ste prirovnali vysoký krvný tlak ako veľkého zabijaka?

O. PECHÁŇOVÁ: Vysoký krvný tlak je takým prvým predpokladom pre infarkt srdca a samozrejme aj ďalších kardiovaskulárnych ochorení. Veľmi súvisí s artériosklerózou a súvisí s trombami, takže v ostatnej dobe takým tým moderným rizikovým faktorom sa stáva stres. A na stres všetko tak sme si zvykli zvaliť, že ja som v strese.

P. BOHUŠ: A je to tak alebo nie je? Alebo je to iba moderné slovo?

O. PECHÁŇOVÁ: Určite je, určite je a aj ekonomická situácia, ktorou teraz prechádzame, tomuto stresu významnou mierou prispieva. A stres je odpoveď alebo reakcia v našom prípade človeka na nejakú záťaž. A je len na nás, ako sa s tou záťažou vieme vyrovnať. Čiže rovnaká záťaž sa môže inak prejaviť na každom z nás. Je to veľmi individuálne.

P. BOHUŠ: Snívate o nejakom objave, ktorým by ste prispeli s vašim ústavom, s vaším tímom do svetovej hypertenzie alebo vysokým krvným tlakom, či k liečbe nejakej inej choroby?

O. PECHÁŇOVÁ: No ja som to už v podstate aj povedala, našim veľkým snom je nájsť liek, ktorý by dokázal hypertenziu nielen liečiť, ale ju aj vyliečiť. To keby sme dokázali, tak skutočne by to bolo úžasné, pretože kardiovaskulárne choroby sú stále na prvom mieste v úmrtnosti. Ďalej sa ale hovorí, že pokiaľ by sme vyliečili kardiovaskulárne choroby, budeme umierať na onkologické, ale ja verím, že aj onkológovia majú svoje sny. A dokážeme to spoločne dotiahnuť do víťazného konca.

P. BOHUŠ: A vaše osobné sny?

O. PECHÁŇOVÁ: Osobné sny tie sa vždy spájajú s prácou, takže nejaké zvláštne iné skutočne asi nemám.

P. BOHUŠ: Práca bude vašim vysokým rizikovým faktorom pani riaditeľka, to hovorí veľmi veľa lekárov, ktorí u nás boli na návšteve v relácii Portrét, že majú toľko práce, že ani nemajú čas oddychovať. Ale to je potom ten rizikový faktor.

O. PECHÁŇOVÁ: Áno je to tak, presne. Najviac stresovaní ľudia stále hovoria, že majú veľmi málo hodín na prácu, že majú stále nedostatok času. Že nedokážu relaxovať. A teda musíme robiť niečo pre naše zdravie ma ten čas si nájsť. Ja sebakriticky priznávam, že tak isto ho veľa nemám, ale pokiaľ sa dá, tak si nájdem čas aj na nejaké tie koníčky, ktoré sa paradoxne aj tak spájajú s mojou prácou a s kolegami. Takže napríklad aspoň spomeniem, že doktorandka chová kone, tak som zistila, že jazda na koni je pre mňa celkom prospešná a keby bolo viac času, dokázala by som sa jej venovať aj častejšie. A ďalší z kolegov si chodieval zastrieľať do strelnice a to som tiež zistila, že ma to celkom baví. Dokonca boli prekvapení, že napriek tomu, že tie zbrane som držala prvýkrát v ruke, tak som nastielala najviac ako druhá.

P. BOHUŠ: A nemyslela ste pri tom na ústav?

O. PECHÁŇOVÁ: To nie, aj keď každý sa ma pýtal na to, koho som si predstavovala. Neprezradím. Nie, nie, tak to nebolo. No a potom samozrejme turistika, ale to znova v spoločnosti kolegov chodievame na túry po Tatrách, takže to je taký môj veľmi výrazný koníček. Ja síce mám veľa stresu, ale niekedy si ho ešte vyrábam aj tým športovaním, také adrenalínové športy ako je rafting napríklad.

P. BOHUŠ: Áno, to ste odvážna?

O. PECHÁŇOVÁ: To v našej profesii treba.

P. BOHUŠ: Áno, viac ako inde?

O. PECHÁŇOVÁ: Áno, určite z niekoľkých dôvodov, púšťať sa do nových experimentov neprebádaných, keď neviete, čo môžete očakávať, venujete na to všetky peniaze svojho projektu s nejasným cieľom, to je dosť odvážne.

P. BOHUŠ: Ale odvahu nestrácate ani do ďalších rokov?

O. PECHÁŇOVÁ: Ja dúfam, že mi to vydrží.

P. BOHUŠ: Ja vám ďakujem za rozhovor. 

O. PECHÁŇOVÁ: Aj ja ďakujem.

P. BOHUŠ: Dámy a páni, našim hosťom bola pani Oľga PECHÁŇOVÁ. My sa tešíme v relácii Portrét opäť o týždeň. Majte sa krásne.

Archív TA3 - Portrét Oľgy Pecháňovej, 30. 5. 2010

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(AP)