Rozhovor s prof. RNDr. Pavlom Šajgalíkom, DrSc., riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV v Bratislave 

M. Bartošovičová: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 27. októbra 2011 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému: Metamorfózy keramiky. Od Vestonickej venuše až po nepriestrelné panciere. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

P. ŠAJGALÍK: V prednáške sa pokúsim prístupným spôsobom predstaviť poslucháčom širokú paletu keramických materiálov a priblížiť im, aké mnohoraké je ich uplatnenie v najrôznejších oblastiach každodenného života. Keramika je nekovový anorganický materiál pripravený spekaním práškov. Podľa tejto definície patrí do rodiny keramických materiálov čínsky porcelán, tehly, sanitárna technika, kvetináče, vázy, atď. atď. Avšak málokto vie, že najstarší keramický artefakt na svete je Vestonická Venuša, umelecké dielo 26 tisíc rokov staré! Je teda zrejmé, že keramika má isté mimoriadne vlastnosti. Preto dnes existujú progresívne keramické materiály vyvíjané v laboratóriách vedeckých inštitúcií, ktoré majú potenciál posunúť vývoj vpred, a to v oblastiach, ktoré sa dotýkajú života každého z nás.

Pre ilustráciu: dostupnosť fosílnych palív sa rapídne znížila, hľadanie nových a efektívnych zdrojov energie je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Keramické absorbéry v solárnych motoroch umožňujú použitie vody ako paliva takýchto motorov. Efektívnosť žiaroviek je 5 percent, moderných žiariviek je 20 percent. Tuhé zdroje svetla na princípe LED diód zvyšujú účinnosť až na 60 percent a keramické luminofóry umožňujú ich konštrukciu v oblasti „teplého“ bieleho žiarenia. Keramické materiály s tvrdosťou ako prírodný diamant slúžia na obrábanie „neobrobiteľných“ materiálov, ktoré sa využívajú v automobilovom, ale aj v kozmickom priemysle. Keramické nepriestrelné vesty alebo priesvitné keramické okná sú budúcnosťou vojenskej techniky. Tento zoznam použitia moderných keramických materiálov je samozrejme neúplný. Aj napriek tomu však ilustruje paletu problémov, ktoré sa riešia na pôde SAV a  prispievajú k celosvetovej databanke vedomostí a zároveň sa dotýkajú každodenného života občanov Slovenskej republiky.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

P. ŠAJGALÍK: Rozhodovanie bolo pre mňa vcelku jednoduché. Aj keď som mal rôzne predstavy o svojom štúdiu, jednou s možností bolo napríklad štúdium architektúry, nakoniec zvíťazilo pragmatické rozhodnutie ísť študovať fyziku na Prírodovedeckú fakultu UK. Okrem iného, na moje vysnívané odbory som nemal optimálny kádrový profil. Navyše, môj profesor fyziky na strednej škole bol vynikajúci a prísny pedagóg a tak som mal pocit, že fyzike budem najlepšie rozumieť.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

P. ŠAJGALÍK: Znovu ma k mojej práci priviedla skôr náhoda ako uvedomelé rozhodnutie. Po skončení štúdia na Katedre experimentálnej fyziky som dostal od môjho školiteľa ponuku nastúpiť na vedeckú ašpirantúru (dnes doktorandské štúdium) na tej istej katedre a pokračovať v skúmaní vysokoteplotnej plazmy, čo bola téma mojej diplomovky. V tom čase však platilo pravidlo, že adept na ašpirantúru musí podpísať súhlas s tým, že bude potenciálnym kandidátom na členstvo v komunistickej strane, lepšie povedané stane sa kandidátom na člena strany. Bola to hlúposť a možno aj bezvýznamná vec, ale ja som ju vtedy za takú nepokladal a tak som to vyhlásenie nepodpísal. Aj keď som dostal pozvánku na pohovory a poctivo som sa aj pred komisiu dostavil, k skúške už nedošlo. A tak som sa ašpirantom na Univerzite Komenského nestal. Zhodou okolností som sa však dozvedel, že na Ústave anorganickej chémie SAV hľadajú do Oddelenia vysokoteplotných sústav fyzika. Až na vstupnom pohovore som sa dozvedel, že hľadali skôr fyzika pevnej fázy a nie fyzika plazmy, ale keďže som bol jediný kandidát, tak ma prijali na študijný pobyt. A keďže Slovenská akadémia vied bola liberálnejšia ako Univerzita Komenského, tak som po dvoch rokoch študijného pobytu nastúpil na vedeckú ašpirantúru, ale už nie v oblasti skúmania plazmy, ale v oblasti keramických materiálov. Táto nádherná téma mi vydržala až dodnes.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

P. ŠAJGALÍK: Toto je naozaj ťažká otázka. Hodnotenia takéhoto druhu by mal urobiť vždy niekto druhý. Radšej Vám poviem, čo považujem za výzvu vo svojej ďalšej práci. Aj keď sme s kolegami z Oddelenia keramiky získali niekoľko ocenení na domácej aj medzinárodnej pôde, stále nám chýba realizácia našich výsledkov vo forme výrobku alebo súčiastky, ktoré by sa reálne vyrábali. Keďže naším odborom je materiálový výskum, mimoriadne dôležité a hodnotné výstupy, ako napr. publikácia a patent, stále nie sú tou konečnou stanicou nášho snaženia. Až predaná licencia a následná výroba uzavrie celý zmysluplný kruh materiálového výskumu. Táto šľahačka na pomyselnej torte nám stále chýba. Verím však, že aj my sa jej dočkáme.

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov? 

P. ŠAJGALÍK: Vzhľadom na široký záber, aktuálnosť a uplatnenie keramických materiálov v moderných technológiách má ich výskum relatívne vysokú prioritu vo výzvach zahraničných a domácich grantových agentúr. Máme primeranú úspešnosť v projektoch VEGA, APVV a rámcových programoch EÚ. Vzhľadom na spôsob financovania vedy na Slovensku je úspešnosť v získavaní projektov nevyhnutná pre získanie prostriedkov, ktoré umožnia udržať takú úroveň výskumu, o ktorú je záujem v blízkom a aj vzdialenom zahraničí. A tento záujem prináša účasť v ďalších vedeckých, ale aj aplikačných projektoch.

Sme, resp. boli sme, riešiteľmi projektov 5., 6. aj 7. rámcového programu EÚ, máme projekty s priemyselnými partnermi, predovšetkým zo zahraničia. Projekty štrukturálnych fondov EÚ sú úžasnou šancou, najmä pre nás, ktorí robíme experimentálny výskum, dotiahnuť sa na našich kolegov vo vyspelejších štátoch Európy v experimentálnom vybavení laboratórií. Aj keď je táto schéma pomoci nastavená nešťastne, je hrozne prebyrokratizovaná, tak verím, že si túto jedinečnú a asi už neopakovateľnú šancu nedáme vziať a dokážeme sa presadiť výraznejšie v európskom výskumnom priestore. Výrazným presadením vo výskumnom priestore nemám na mysli „len“ účasť v projektoch, ale predovšetkým dosiahnutie takých výsledkov, ktoré naviažu na úspech a tradíciu významných slovenských a česko-slovenských vedcov minulosti.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

P. ŠAJGALÍK: Keď Vaša prechádzajúca otázka bola ťažká, tak táto je smutno-smiešna. Smutná je preto, že spoločnosť na Slovensku vyznáva úplne iné hodnoty ako je múdrosť, vzdelanosť a poznanie. Tí niekoľkí ľudia oplývajúci takýmito vlastnosťami sú skôr atrakciou ako mienkotvornou autoritou. Ešte smutnejšie je to, že školy, vo všeobecnosti, o takéto autority prichádzajú a teda mladí ľudia nemajú s nimi osobnú skúsenosť. Sú to pre nich virtuálne postavy z iného sveta. A smiešna je podľa mňa preto, že v tomto vákuu a absencii osobností sa snažia zaujať ľudia, ktorí síce nie sú osobnosti, ale chcú túto rolu hrať. Tento stav mi pripomína „slávnu postavu“ Dr. Cvacha z Nemocnice na kraji mesta – mladším čitateľom sa ospravedlňujem za prirovnanie, ktoré im nič nehovorí. Na Slovensku máme vraj 34 univerzít, pri tej kvantite by sme mohli ašpirovať aspoň na toľko Nobelových cien ako má Nemecko. Máme priveľa vedeckých pracovníkov a profesorov, ale pramálo vedcov a skutočných profesorov.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

P. ŠAJGALÍK: Môj názor je, že iba popularizácia vedy nám, vedeckým pracovníkom, pomôže presadiť sa v spoločnosti. Aby sme prekonali nedôveru spoločnosti k „vede“ na Slovensku, je potrebné medzi ľudí ísť a vysvetľovať im, čo robíme. Je nutné prekonať dešpekt, ktorý v spoločnosti cítiť a možno aj objektívne vyplýva z mála úspechov vedy na Slovensku, ktoré by celosvetovo rezonovali. Treba však objektívne pripomenúť, že aj v oveľa vyspelejších a vede priaznivejšie naklonených krajinách nevznikajú unikátne objavy až tak často. Významným krokom vpred je už pravidelne organizovaná Noc výskumníkov, ktorú organizuje agentúra SOVVA. Ľudia v nákupných centrách sa zoznamujú s prácou vedeckých tímov a ich záujem o naše výsledky je pozoruhodný. Akcie, ktoré sprevádzajú Týždeň vedy a techniky sú tiež významnou pomocou v tomto smere. Na druhej strane si treba úprimne priznať, aj vedeckí pracovníci majú častoktát problém výsledky svojej práce prezentovať primeraným pre ľudí straviteľným spôsobom. Inými slovami, nemôžeme očakávať osvietenú vládu, ktorá bude podporovať vedu a vzdelanie na Slovensku na úkor iných v prvom pláne dôležitejších oblastí bez toho, aby občan vedel, že podpora vedy a vzdelania je správna a nevyhnutná. Že krajina veľkosti Slovenska nemá inú šancu na prosperitu, len prostredníctvom vzdelaných ľudí a vyspelého vedeckého zázemia. Až vtedy bude aj u nás ekonomika naozaj znalostná!

M. B. Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová 

Fotozdroj: datalan.sk

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v CENTRE: Metamorfózy keramiky. Od Vestonickej venuše až po nepriestrelné panciere