Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

N. Werner: Astronómia a vlastne veda vo všeobecnosti je medzinárodná 

 
Dr. Norbert Werner  

Rozhovor s Dr. Norbertom Wernerom, astrofyzikom v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordskej univerzity v Kalifornii, v USA

Dr. Norbert Werner (29) pochádza z Rožňavy. Po absolvovaní gymnázia študoval fyziku a astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Vo 4. ročníku absolvoval trojmesačný výmenný pobyt na Utrechtskej univerzite v Holandsku. Po štátniciach sa tam vrátil a začal doktorandské štúdium. Doktorát získal pred dvoma rokmi. Prestížny grant od NASA mu umožnil pokračovať vo výskume. Od septembra 2008 je na Stanford University v Kalifornii. Pracuje na výskume veľkoškálovej štruktúry vesmíru a na výskume kôp galaxií. Najnovšie sa venuje vplyvu čiernych dier na vývoj najväčších galaxií vo vesmíre. Norbertovi  Wernerovi a jeho tímu sa podarilo zaznamenať dovtedy neznámu časť hmoty tvoriacej vesmír. Výsledkom jeho výskumu je prevratný objav vlákna horúceho plynu medzi dvomi kopami galaxií – Abell 222 a Abell 223. Zjednodušene možno teda povedať, že sa mu podarilo objaviť kozmickú pavučinu medzi kopami galaxií.  

Viac sa o N. Wernerovi i obsahu jeho prednášky dočítate v nasledujúcom rozhovore, ktorý poskytol redakcii našich e-novín Vedecký kaleidoskop.   

M. Bartošovičová: Pán Werner, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 22. júla 2010 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Temná stránka vesmíru. Pôjde o 21. stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu Veda v CENTRE. Takéto stretnutie sa však po prvý raz uskutoční počas letných prázdnin, preto sme ho nazvali Letný špeciál. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

N. WERNER: Človek môže pri pohľade okom na nočnú oblohu len hádať, čo všetko mu ostáva skryté – objekty, ktoré sú príliš vzdialené na to, aby ich oko zaregistrovalo; žiarenie, ktoré naše oči nemôžu vidieť a mnoho ďalšieho. Dá sa len závidieť astronómom a ich skvelému vybaveniu (veľké ďalekohľady a družice), ktoré im pomáha tieto veci vidieť a skúmať. No ak to poviete nejakému astronómovi, dozviete sa, že aj on sám sa cíti podobne, a to denno-denne napriek všetkej tej úžasnej technológii, ktorú má k dispozícií.

Drvivá väčšina vesmíru je neviditeľná, bez ohľadu na to, koľko družíc vypustíme a aký veľký ďalekohľad sme schopní postaviť. 23 % vesmíru totiž pozostáva z častíc, ktoré sa ešte vedcom nepodarilo objaviť a 72 % z energie natoľko tajomnej, že o nej nevieme povedať viac, iba to, že existuje a svojou prítomnosťou rozhoduje o budúcnosti vesmíru.

Hovoriť o špičke ľadovca", ktorú z vesmíru vidíme, by preto bolo podcenením reality – neviditeľného je vo vesmíre oveľa viac. No podobne, ako v rozprávkach môžeme neviditeľného človeka odhaliť pomocou zvuku, ktorý vydáva alebo tak, že nad ním roztrhneme vrece s múkou, tak môžeme prejsť cez rozum prírode a študovať aj tie najtajomnejšie zákutia vesmíru.

Prednáška bude o tom neviditeľnom vo vesmíre – tmavá hmota, tmavá energia, čierne diery – teda o veciach, o ktorých sa môžeme dočítať v populárno-vedeckých článkoch, no nikto nám nikdy poriadne nevysvetlil, o čo vlastne ide, a o trikoch, ktoré používame, aby sme túto temnú stránku vesmíru odhalili a ktoré nám pomáhajú porozumieť úžasnému vesmíru, v ktorom žijeme.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium fyziky na  Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach?  

N. WERNER: Hviezdna obloha a vesmír ma fascinovali odmalička. Bolo to možno vplyvom môjho otca, ktorý mi namiesto čítania rozprávok ukazoval obrázky astronautov na mesiaci, rozprával mi o raketoplánoch, budúcich mesačných základniach a o dobrodružstve poznávania vesmíru. Ako troj- alebo štvorročného ma zobral do hvezdárne pozerať zatmenie mesiaca a dodnes si ešte pamätám pohľad na mesačné krátery. Keď som sa ho ako malý chlapec opýtal na drakov, tak vybral knižky o dinosauroch. Veľmi ma to fascinovalo. Ako každé dieťa, aj ja som sa pýtal otázky typu „a čo bolo predtým?” Čo bolo pred dinosaurami? Ako vznikol život? Ako vznikla Zem? Je život aj inde vo vesmíre? Ako vznikol vesmír? Aký bude jeho osud? Na tieto otázky neexistujú jednoduché odpovede, ale prírodné vedy nám prinášajú stále viac a viac fascinujúcich poznatkov a samozrejme aj vzrušujúcich otázok. Už od základnej školy som vedel, že sa chcem priamo zúčastniť dobrodružstva poznávania vesmíru, študovať fyziku a skúmať vesmír. 

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

N. WERNER: Fyziku a astrofyziku som začal študovať na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Bolo to skvelé miesto na štúdium astronómie. Náš ročník bol vynikajúci a veľmi motivovaný kolektív. Mali sme tiež výborného mladého učiteľa astrofyziky, ktorý nás veľmi podporoval. Vo štvrtom ročníku som sa vybral na tri mesiace na výmenný pobyt Socrates Erasmus na Utrechtskú univerzitu v Holandsku. Venoval som sa tam výskumu röntgenových dvojhviezd. Bolo to prvý krát, že som sa mohol venovať výskumu pomocou družíc, teda ďalekohľadov vo vesmíre, o ktorých som dovtedy len čítal.

Po návrate z Holandska som dokončil diplomovú prácu o kométach, zložil štátnice a o päť dní neskôr som už bol späť v Holandsku, kde som začal doktorandské štúdium. Počas doktorandského štúdia som sa začal venovať výskumu veľkoškálovej štruktúry vesmíru a kôp galaxií. Tomuto výskumu sa venujem dodnes. Doktorát na Utrechtskej Univerzite v Holandsku som získal pred dvoma rokmi. Prestížny grant od NASA (Chandra/Einstein fellowship), mi potom umožnil vybrať si americkú univerzitu alebo výskumný ústav a pokračovať vo výskume. Od septembra 2008 som na Stanford University, v blízkosti San Francisca v Kalifornii.

 M. B.: Ktoré svoje doterajšie úspechy považujete za najvýznamnejšie?

 Astrofyzik Dr. Norbert Werner

N. WERNER: Mojím najviac spopularizovaným výsledkom je objav vlákna horúceho plynu medzi dvoma kopami galaxií - Abell 222 a Abell 223. Tento objav bol dôležitý z toho dôvodu, že teoretici v roku 1999 predpovedali, že asi polovica hmoty tvorenej z atómov je práve v takýchto vláknach medzi kopami galaxií. Rozloženie hmoty vo vesmíre má vláknitú štruktúru, ktorú v angličtine nazývame "cosmic web", čo voľne preložené do slovenčiny znamená "kozmická pavučina". Ja a moji kolegovia sme teda objavili časť skrytej, chýbajúcej hmoty vesmíru.

Momentálne sa hlavne venujem výskumu vplyvu čiernych dier na vývoj najväčších galaxií vo Vesmíre. Pred 30 rokmi boli ešte čierne diery v astronómii exotickým pojmom, dnes však vieme, že oni vo významnej miere ovplyvňujú rast a vývoj galaxií a sú dôležitou súčasťou nášho chápania Vesmíru. 

Nedávno sme s kolegami objavili, že supermasívna čierna diera, s hmotnosťou niekoľko miliárd krát väčšou ako hmotnosť nášho slnka v strede galaxie M87 v súhvezdí Panny má výtrisky  plazmy, ktoré strhnú z galaxie všetok studený plyn, ktorý by inak vychladol a vytvorili by sa z neho hviezdy. Čierne diery takto vlastne sterilizujú galaxie a zabraňujú ich ďalšiemu rastu.

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach v zahraničí?

N. WERNER: Veľmi si cením medzinárodné a multikulturálne prostredie, v ktorom žijem a pracujem. Astronómia a vlastne veda vo všeobecnosti je medzinárodná. Na našej univerzite máme mladých ľudí z celého sveta. Napríklad finále futbalových majstrovstiev sveta sme sledovali s Holanďanmi, Španielmi, Talianmi, Nemcami, Japoncami, Američanmi, Mexičanmi atď.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

N. WERNER: Ľudia si na Slovensku vedcov a ich vedomosti vážia, avšak v ich finančnom ohodnotení sa to, žiaľ, neodráža. Vo všeobecnosti sa prínos vedy pre spoločnosť u nás podceňuje. Keď som ako gymnazista niekomu povedal, že chcem študovať fyziku, často som sa stretol s reakciou typu a z čoho budeš žiť?” Ekonomika a právo sa mnohým zdajú oveľa sľubnejšími smermi štúdia a kariéry. Veda takto stráca mnohých talentovaných ľudí. Pritom je to vedecký výskum, ktorý prináša technické inovácie stimulujúce ekonomiku. Vzdelávanie a veda - základný a aplikovaný výskum - sú úplne nevyhnutné pre prosperujúcu modernú spoločnosť.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

N. WERNER: Myslím si, že popularizácia vedy a hlavne astronómie majú na Slovensku (a v Čechách) veľmi dobrú minulosť, a teda dúfam, že aj budúcnosť. Na Slovensku máme ľudové hvezdárne a centrá voľného času s astronomickými krúžkami a pravidelnými pozorovaniami nočnej oblohy. Organizujú sa astronomické letné tábory. Zvyknem čítať on-line vydania slovenských novín a vidím, že je veľký záujem o vedecké rubriky a sú na dobrej úrovni. V minulosti mala Československá televízia program Okná vesmíru dokorán” s pánom Grygarom. Bol to vynikajúci seriál popularizujúci astronómiu a vedu. K popularizácii vedy na Slovensku by určite prispeli nové moderné Okná vesmíru dokorán”.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a želám Vám veľa ďalších vedeckých úspechov.  

Rozhovor pripravila PhDr. Marta Bartošovičová

 

Fotozdroj: Správy.Pravda.sk, 19.1.2009

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v CENTRE – Letný špeciál: Temná stránka vesmíru

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR