Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. (1941), riaditeľ Ekonomického ústavu SAV, pochádza z Kremnice. Po absolvovaní štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (1964) pôsobil na Národohospodárskej fakulte VŠE ako pedagóg. V roku 1972 sa stal členom výskumného tímu Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Po roku 1989 pôsobil v rôznych riadiacich hospodárskych funkciách, naďalej však udržiaval kontakt s vedeckým výskumom. V roku 1994 absolvoval študijný pobyt v USA. V roku 2002 sa stal riaditeľom Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ktorý bol v roku 2006 premenovaný na Ekonomický ústav SAV. Od roku 2008 je členom Učenej spoločnosti SAV. 

Profesor Milan Šikula sa vo výskumnej práci venoval najmä otázkam, ktoré súvisia s pôsobením vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. Je autorom a spoluautorom viacerých monografií zameraných najmä na oblasť európskej integrácie a globalizácie. Rozsiahla je jeho publikačná činnosť. Ako významný a uznávaný ekonóm zúčastnil sa mnohých konferencií doma i v zahraničí. Participoval na desiatkach projektov. Okrem iného bol gestorom projektu Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti a vedúcim projektu Nové trendy globalizácie svetovej ekonomiky a nároky na stratégiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (APVV). Je známym popularizátorom vedy. Absolvoval nespočetné množstvo besied a vystúpení v médiách. Bol hosťom aj Vedy v CENTRE, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti CVTI SR. V týchto dňoch poskytol rozhovor našej redakcii e-novín Vedecký kaleidoskop.  

M. Bartošovičová: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave?

M. ŠIKULA: Pri rozhodovaní sa o mojom zameraní vysokoškolského štúdia som vychádzal z informačných materiálov Vysokej školy ekonomickej, v ktorých bola výstižná charakteristika obsahu štúdia na jej jednotlivých fakultách. Na základe týchto informácií som sa rozhodol pre Národohospodársku fakultu a na nej ma natrvalo upútala politická ekonómia a dejiny ekonomického myslenia.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

M. ŠIKULA: Táto orientácia môjho študijného zamerania od začiatku vo mne vyvolávala rastúci záujem prenikať do vnútornej logiky vývoja ekonomickej vedy ako reflexie objektívnych a subjektívnych aspektov reálneho ekonomického a širšieho spoločenského vývoja. Túto moju snahu mimoriadne podporili na jednej strane viacerí vynikajúci pedagógovia, najmä profesori Rapoš, Přívara a Košnár, ktorí nás svojím tvorivým, kreatívnym prístupom aktivizovali k samostatnému mysleniu. Na druhej strane, ešte ako študent som začal spolupracovať s Ekonomickým ústavom Slovenskej akadémie vied, kde som ako vedecká pomocná sila mal možnosť učiť sa od takých osobností ekonomickej vedy ako Š. Heretik, I. Okáli a P. Hoffman.

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?

M. ŠIKULA: Počas mojej doterajšej výskumnej práce som ako riešiteľ, zodpovedný vedúci a gestor participoval na desiatkach projektov. Z najvýznamnejších treba spomenúť projekty: Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (2008); Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (2010); Nové trendy globalizácie svetovej ekonomiky a nároky na stratégiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, APVV (2008 – 2010); Evaluácia Národného strategického referenčného rámca 2007 – 2013, projekt EÚ SAV pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (2005); Globalizácia, integrácia a zavŕšenie transformácie – určujúce smery hospodárskeho rozvoja Slovenska a vytváranie ekonomických predpokladov jeho modernizácie, ŠPVV (2003 – 2006); Performance and Perspektive of the European Union as Seen by the New Member States, Post-Accession Monitoring Conference (2006); Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky, dlhodobý projekt s ročnými výstupmi (od roku 2006); Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, prvá dosahová štúdia, projekt ÚSSE SAV pre vládu SR (2002); Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie SR do EÚ, druhá dosahová štúdia, projekt ÚSSE SAV pre Vládu SR (2003); Analýza podnikateľského prostredia a bariér absorbčnej schopnosti regiónov, Ekonomická univerzita (ŠPVV) (2004); Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015, Prognostický ústav SAV (ŠPVV) (2003 – 2004); Medzinárodný projekt Monitoring Preparation Conference of Transition Countries for EU – Accession (2003); Determinanty formovania priemyselnej politiky v podmienkach globalizácie a integrácie, ÚSSE SAV v spolupráci s Priemyselným inštitútom SR a Zväzom priemyselných výskumných a vývojových organizácií (2002).

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

M. ŠIKULA: Myslím, že to sú výsledky riešenia uvedených projektov a ich publikovanie v monografiách, vedeckých statiach a na konferenciách doma i v zahraničí. Zo starších projektov si osobne veľmi cením účasť na spracovaní Ekonomickej a Súhrnnej prognózy rozvoja Slovenska v druhej polovici 80. rokov a na prvej slovenskej štúdii o prestavbe hospodárskeho mechanizmu zdôvodňujúcej nevyhnutnosť symbiózy plánovania a fungujúceho trhu, v prvej polovici 80. rokov.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

M. ŠIKULA: Postavenie vedcov na Slovensku je determinované krajne neadekvátnym postavením vedy, ktoré sa za uplynulých 20 rokov neospravedlniteľne zhoršovalo, až sme sa ocitli na chvoste Európskej únie. Vážnosť situácie je v tom, že tento úpadok sa deje v čase, keď civilizácia smeruje k znalostnej ekonomike a spoločnosti a keď budúca konkurencieschopnosť bude existenčne závisieť od toho, koľko ktorý štát investoval do znalostných faktorov. Pritom prebiehajúca globálna kríza tento vplyv ešte umocňuje.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

M. ŠIKULA: Popularizácia vedy by mala aktívnejšie pôsobiť na urýchlené prekonávanie vyššie uvedených nebezpečných tendencií a popri oboznamovaní sa s výsledkami v rôznych oblastiach vedy, výraznejšie ozrejmovať reálne dôsledky, prínosy i ohrozenia v slovenskom, európskom i globálnom rozmere. Globálna kríza nastolila naliehavú potrebu riešenia vyostrených sociálno-ekonomických rozporov, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je zásadné morálne ozdravenie spoločnosti. Sprístupňovanie, diskusia a aktívne osvojovanie si takto orientovaných výsledkov výskumu by mali byť aj v centre pozornosti popularizácie vedy.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Fotozdroj: archív M. Š.

Súvisiace články publikované vo Vedeckom kaleidoskope:

Vízia rozvoja slovenskej spoločnosti v kontexte globálnej krízy
Upadá Slovensko do recesie?
Do roku 2020 by sme sa v životnej úrovni mali priblížiť škandinávskemu modelu
Dlhodobá vízia Slovenska
Štáty zmietané krízou dostanú finančnú injekciu. Milióny eur prídu aj na Slovensko
Slovenská akadémia vied ocenila 13 vedeckých osobností
Stratégia rozvoja Slovenska 2020. Čo ponúka a čo očakáva?
Stratégia rozvoja spoločnosti