Mgr. Martin Hajduch, PhD., pracuje od roku 2007 ako samostatný výskumný pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre. Od roku 2007 je členom riadiaceho výboru COST 0603 „Plant Proteomics in Europe". Prednášal napr. v Taliansku, USA, Nemecku, Japonsku. Je spoluautorom vedeckých kníh, píše odborné články do medzinárodných vedeckých časopisov. Zapája sa do medzinárodných projektov. Získal ocenenia v Japonsku, vo Švajčiarsku, v Bruseli.
Tím Martina Hajdúcha získal Cenu SAV 2010 za výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce. Akademici ocenili jeho súbor vedecko-výskumných prác pri charakterizácii dopadu jadrovej katastrofy v Černobyľskej oblasti na adaptáciu rastlín.
M. Bartošovičová: Pán doktor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 28. apríla 2011 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému: Život rastlín v zamorenom Černobyle. Ako sa im darí? Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.
Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?
M. HAJDUCH: V našej práci využívame novú technológiu – proteomiku. Pomocou proteomiky vieme identifikovať stovky proteínov v biologickej vzorke. A na základe tejto informácie si vieme poskladať mozaiku biologických procesov, ktoré sa odohrávajú v skúmanej vzorke. Náš výskum sa zameriava na skúmanie mechanizmov, ktoré pomáhajú rastlinám adaptovať sa na zvýšenú úroveň rádioaktivity, ktorá aj po 25 rokoch je stále prítomná v Černobyľskej oblasti. Vytvorili sme dve experimentálne políčka, jedno v rádioaktívnej a druhé v nerádioaktívnej Černobyľskej oblasti. Od roku 2007 na týchto políčkach pestujeme sóju a ľan. Každoročne analyzujeme semená pomocou proteomiky a snažíme sa porozumieť rastlinám rastúcich v rádioaktívnej Černobyľskej oblasti. Na základe našich výsledkov sme vytvorili pracovný model adaptácie rastlín na rádioaktivitu. Taktiež nás zaujímajú rastliny, ktoré rastú v remediovanej, v minulosti rádioaktívnej, Černobyľskej oblasti.
M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?
M. HAJDUCH: Pôvodne som sa hlásil študovať biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Prijali ma ale na jadrovú chémiu. Tá ma potom začala celkom baviť.
M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?
M. HAJDUCH: Ako študent som brigádoval v reklamnej agentúre, takže som si myslel, že po skončení univerzity sa vydám na komerčnú dráhu. Neočakávane som ale dostal ponuku na doktorandské štúdium z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied, kde som mohol spojiť jadrovú chémiu s biológiou pri vypracovávaní témy mutačného šľachtenia sóje pomocou žiarenia. Počas doktorandského štúdia ma vedecká práca začala baviť a tak som jej ostal verný.
M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?
M. HAJDUCH: Sú to naše výsledky zo skúmania rastlín v Černobyľskej oblasti, kde sme spojili prudko sa rozvíjajúcu novú vedeckú disciplínu proteomiku s odpoveďami na otázky, ktoré sú tu už minimálne od čias Marie-Curie Sklodowskej, objaviteľke rádioaktivity.
M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?
M. HAJDUCH: Veda pracuje na základe projektov, ktoré financujú vedecký výskum. My máme projekty jednak zo slovenských a európskych grantových agentúr, ale aj zo súkromnej sféry.
M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?
M. HAJDUCH: Spoločenské postavenie vedcov je veľmi rôznorodé, záleží na tom akým výskumom sa zaoberajú a čo momentálne zaujíma médiá a verejnosť. Ja osobne som strávil výskumnou prácou tri roky v Japonsku, dva vo Francúzsku a tri v USA. Na základe mojich skúseností si nemyslím, že postavenie vedcov na Slovensku je iné ako v spomenutých krajinách.
M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?
M. HAJDUCH: Popularizácia vedy je veľmi dôležitá pre vedu samotnú. Ak ľudia budú rozumieť tomu čo robíme a podporovať našu prácu, politici budú našu prácu taktiež podporovať. A od toho veľakrát závisí financovanie našich výskumov.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
Fotozdroj: Informačný servis SAV
Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:
Veda v CENTRE: Život rastlín v zamorenom Černobyle. Ako sa im darí?