Viac informácií o MA Monike Gullerovej, PhD., obsahuje jej životopis (v prílohe).

V rámci popularizácie vedy a techniky bude MA Monika Gullerová, PhD., dňa 19. 7. 2012 o 16. hod. hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré pod názvom  Veda v CENTRE – Letný špeciál už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v Centre vedecko-technických informácií SR. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor. 

M. Bartošovičová: Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky na tému Vypínanie génov – dizajn pre ideálnu bunku?

M. GULLEROVÁ: Genetická informácia je uložená v dvojvláknovej molekule DNA, ktorá sa nachádza v jadre každej bunky. DNA obsahuje kódujúce časti alebo gény a nekódujúce časti. Informácia z génov je prepisovaná do RNA, v procese zvanom transkripcia. RNA ďalej preloží genetickú informáciu do konečnej molekuly proteínu. Tento proces sa volá translacia a prebieha v cytoplazme bunky. To, koľko proteínu sa v bunke vytvorí, závisí od toho, koľko génu sa prepíše do RNA a koľko RNA molekúl sa preloží do proteínov. Transkripcia je preto jedným z najdôležitejších esenciálnych procesov v bunke.

DNA je základnou súčasťou chromatínu, ktorý tvorí chromozómy. Chromatín sa môže nachádzať v dvoch základných stavoch: buď je aktívny, čiže v ňom prebieha transkripcia génov, alebo neaktívny, keď je transkripcia vypnutá. Ak je chromatín v aktívnom stave, neznamená to, že všetky gény sú prepisované v rovnakom množstve a v tom istom čase. Mnohé gény sú v istej fáze bunkového cyklu, alebo vývoja jedinca, celkom vypnuté a zapínajú sa len v určitých podmienkach. Čo riadi a spôsobuje vypínanie a zapínanie génov je hlavným predmetom môjho výskumu. Témou mojej prednášky budú konvergetné gény a “transcriptional gene silencing” čiže transkripčné vypínanie génov pomocou konvergentnej transkripcie v ľudských bunkách. Túto novú metódu na vypínanie génov sme spolu s Oxford University opatentovali. Vypínanie génov pomocou konvergentnej transkripcie je nielen atraktívne pre biotechnologický priemysel, ale zároveň aj pre základný výskum.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor molekulárna biológia?

M. GULLEROVÁ: Moji rodičia sú obaja lekári, preto medicína a prírodovedné smerovanie bolo u nás odjakživa predmetom záujmu. Už od malička ma zaujímalo všetko živé a vďaka môjmu otcovi som sa naučila klásť otázky, na ktoré bolo fascinujúce hľadať odpovede.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

M. GULLEROVÁ: Počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK som pracovala v laboratóriu Čestmíra Altanera v Ústave experimentalnej onkológie. V tom čase som sa podielala na projekte génovej terapie mamalných karcinómov. Experimenty, a celkovo veda ako taká, ma uchvátili a ja som vedela, že toto je to, čo chcem robiť.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

M. B.: V jednom z nespočetných rozhovorov, ktoré ste poskytli médiám v súvislosti s ocenením Mladý výskumník roka SR za rok 2008, ste okrem iného uviedli, že Vašou hlavnou životnou ambíciou je robiť kvalitnú vedu. To sa Vám bezo sporu darí. Plánovali ste tiež osamostatniť sa a otvoriť si vlastné laboratórium. Ako to vyzerá v tomto smere, uvažovali ste aj o Slovensku?   

M. GULLEROVÁ: Otvoriť si vlastné laboratórium je mojim cieľom pre tento rok. Momentálne aplikujem na niekoľko grantov, ktoré by mi mohli poskytnúť dostatočné financie na vlastné laboratórium, buď v Oxforde alebo Cambridge. Nad Slovenskom som samozrejme uvažovala tiež, ale, bohužiaľ, nevidím ako a kde by boli porovnateľné podmienky ako mám tu v UK.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

M. GULLEROVÁ: Vedci na Slovensku majú môj úprimný obdiv. Sú podľa mňa veľmi finančne podhodnotení a aj napriek tomu robia kvalitnú vedu. Je žalostné, ako málo financií ide na vedu z rozpočtu štátu. Česká republika je na tom neporovnateľne lepšie. Taktiez by určite slovenskej vede prospelo, keby sa vracalo viac vedcov zo zahraničia, ktorí majú neoceniteľné skúsenosti nielen s tým ako vedu robiť, ale aj ako získať zahraničné granty alebo viesť medzinárodné spolupráce.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy a čo by jej podľa Vás prospelo?

M. GULLEROVÁ: Vedu treba popularizovať, pretože vývoj celej spoločnosti závisí od vedeckého pokroku. Treba si uvedomiť, že ak vedci zostanú v nedocenenej pozícii, čoraz menej mladých ľudí pôjde vedu študovať a robiť. Jednoznačne by prospelo, keby slovenské inštitúcie a univerzity sledovali svojich absolventov v zahraničí, pozývali ich späť, povedzme prednášať, a tým umožnili slovenským študentom osobne sa stretnúť s vedcami zo zahraničia. Taktiež je dôležité viac popularizovať jednotlivých vedcov, ktorí sa presadili svojou prácou. Napr. v top vede je stále veľmi málo žien. Určite by pomohlo, keby sa viac hovorilo o ženách – vedkyniach, ktoré dokážu zvládnuť top kariéru aj rodinu.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope: Veda v CENTRE: Vypínanie génov – dizajn pre ideálnu bunku

 CV Dr. M. Gullerovej

Foto: archív M. Gullerovej
Kliknutím na fotografie získate ich plnú veľkosť