Rozhovor s prof. Ľubošom Pástorom, profesorom University of Chicago Booth School of Business

Ľuboš Pástor (1974) pochádza z Košíc. Študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, odkiaľ v roku 1994 odišiel na študijný pobyt do USA. Do r. 1999 študoval na Wharton School University of Pennsylvania, kde získal titul PhD. vo financiách. Na základe jeho dizertačnej práce, publikovanej v roku 2000 v Journal of Finance, dostal pracovné ponuky od viacerých univerzít (Chicago, MIT, Yale, Columbia, atď.). Rozhodol sa pre University of Chicago, jednu z najlepších výskumných univerzít sveta, kde je od roku 2005 profesorom finančnej ekonómie. 

Od roku 2006 je členom redakčných rád pre tri špičkové svetové časopisy v oblasti finančnej ekonómie: Journal of Finance, Journal of Financial Economics, Review of Financial Studies. Od roku 2002 je tiež výskumníkom pre National Bureau of Economic Research. Od roku 1999 výskumník pre Centre for Economic Policy Research.   

Ľuboš Pástor je držiteľom siedmich prestížnych cien za výskum, vrátane ceny o najlepší článok roka publikovaný v Journal of Finance, dvoch cien o najlepší článok roka publikovaný v Journal of Financial Economics, ceny o najlepší článok odprezentovaný na výročnej konferencii Európskej finančnej asociacie a ceny o najlepší článok odprezentovaný na výročnej konferencii Západnej finančnej asociácie. Svoje publikácie uverejňuje v najlepších odborných časopisoch na svete v oblasti finančnej ekonómie. (Viac informácií obsahuje jeho CV prof. Ľ. Pástora v prílohe.)

Prof. Ľuboš Pástor bude dňa 18. 7. 2013 o 17.00 hod. hosťom Vedy v CENTRE – Letný špeciál, ktorého organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah vášho vystúpenia na tému Reálne a finančné dôsledky politickej neistoty?

Ľ. PÁSTOR: Budem hovoriť o politickej neistote, ktorú ponímam zoširoka ako neistotu o budúcich krokoch vlád. Napríklad nie je jasné, či a v akej podobe dôjde k bankovej únii v eurozóne, aké nás čakajú štrukturálne či daňové reformy a podobne. Konkrétne budem hovoriť o tom, ako takáto neistota vplýva na ekonomiku a finančné trhy.

M. B.: Kto vás usmernil alebo čo vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave a následne na Wharton School, University of Pennsylvania?

Ľ. PÁSTOR: Od malička som sa zaujímal o matematiku. Keby sa komunisti udržali pri moci ešte o rok – dva dlhšie, bol by som asi študoval na pražskom matfyze. Keď som však mal 15 rokov, prišla nežná revolúcia a tá vo mne prebudila záujem o to, ako funguje spoločnosť. Vďaka tejto kombinácii záujmov o spoločnosť a matematiku bolo pre mňa prirodzené ísť študovať ekonómiu a odbory s ňou súvisiace, ako financie a manažment. Fakulta manažmentu Univerzity Komenského bola trochu riskantnou voľbou, keďže to vtedy bola novozaložená fakulta, ale páčilo sa mi tam a stretol som tam veľa zaujímavých ľudí (vrátane mojej manželky!). Naopak Wharton nebol riskantnou voľbou – táto škola má dlhú a bohatú tradíciu, najmä v oblasti financií. Tam sa nebolo o čom rozhodovať. Keď ma nečakane prijali do svojho doktorandského programu, neváhal som ani minútu.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k špičke medzinárodne rešpektovaných ekonómov?

Ľ. PÁSTOR: Mal som šťastie, že mi po štúdiu na Whartone ponúkli miesto na University of Chicago. Mám tu skvelých kolegov, ktorí ma vždy motivovali vysoko nasadzovať latku a tvrdo pracovať.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Ľ. PÁSTOR: Ťažko povedať, robím rôzne veci. V odbornom výskume sa mi podarilo získať niekoľko ocenení o článok roka, napríklad v časopisoch Journal of Finance (2003 a 2012) a Journal of Financial Economics (2002 a 2006), a tiež na niekoľkých konferenciách. Môj zatiaľ najvplyvnejší článok, ktorý vyšiel v roku 2003 v Journal of Political Economy, však nezískal žiadne ocenenie. Vo výuke si najviac cením the McKinsey Award for Excellence in Teaching od našej fakulty. V praxi sme spolu s kolegom vyvinuli nové akciové indexy, tzv. CRSP Indexes, na ktoré začiatkom tohto roka americká firma Vanguard presunula 16 investičných fondov v celkovej hodnote takmer 400 miliárd dolárov.

M. B.: Mohli by ste porovnať úroveň vysokoškolského štúdia v Spojených štátoch a na Slovensku? 

Ľ. PÁSTOR: To je asi ako keď porovnáte NHL so slovenskou extraligou. Obe majú slušnú úroveň, ale predsa je tam rozdiel. Podľa najnovšieho shanghajského rebríčka sa 17 z 20 najlepších univerzít sveta nachádza v USA. V mojej oblasti ekonómia/business je to dokonca 12 z 12 (http://www.shanghairanking.com/SubjectEcoBus2012.html). Ale aj na Slovensku sa dá nadobudnúť kvalitné vzdelanie, napríklad v tradične silných odboroch, ako prírodné vedy, matematika, informatika a ďalších. Slovenskí študenti sú šikovní a na vysoké školy prichádzajú dobre pripravení zo stredných škôl. Najlepší absolventi slovenských univerzít by nemali mať žiaden problém presadiť sa, či už doma alebo v zahraničí.

M. B.: Ako hodnotíte súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku a čo by jej prospelo?

Ľ. PÁSTOR: Na to, že sa Slovensko nachádza v srdci pokrivkávajúcej Európy, sa mu darí celkom dobre. Vždy to však môže byť lepšie. Potrebujeme riešiť najmä problémy dlhodobej nezamestnanosti a verejných financií. Tiež by nám prospela väčšia podpora vzdelávania, vedy a výskumu a podnikateľského prostredia.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

CV_Ľuboš Pástor

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope:

Fotozdroj: http://www.chicagobooth.edu/faculty/directory/p/lubos-pastor