Rozhovor s prof. RNDr. Liborom Ebringerom, DrSc., emeritným profesorom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Profesor Libor Ebringer (1931) pochádza z Bratislavy. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia (mikrobiológia). Od roku 1956 pracoval na tejto fakulte ako učiteľ. Od roku 2005 je emeritným profesorom Univerzity Komenského. Špecializuje na výskum mikroorganizmov, ktorým sa venuje už od roku 1962. Najcennejšie sú jeho originálne práce o nových účinkoch antibiotík. Jeho poznatok o baktériovom pôvode chloroplastov a mitochondrií je československý objav. Absolvoval prednáškové turné v USA. V r. 1963 – 1964 stážoval na Lekárskej fakulte v Sao Paulo. V r. 1974 uviedol do praxe nový laboratórny testovací systém na stanovovanie mutagénov a potenciálnych karcinogénov (tzv. Amesov test), ktorý začal uplatňovať pri testovaní priemyslových chemických produktov a ekotoxických látok. Od r. 1990 sa zaoberal problematikou probiotík. V tejto oblasti je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu Enterococcus forte + selén. Zaviedol originálnu výrobu prvých napolitánových tyčiniek s aktívnymi probiotickými baktériami s obchodným názvom Dr. Ebi.

Profesor Ebringer vykonával rôzne akademické a iné funkcie. Je nositeľom viacerých vyznamenaní vysokých škôl a SAV, bola mu udelená Patočkova medaila a čestné členstvo Československou mikrobiologickou spoločnosťou, čestné členstvo a Weberova medaila Slovenskej farmaceutickej spoločnosti. Bol členom redakčnej rady prestížneho interdisciplinárneho časopisu Antimicrobial Agents and Chemotherapy, vydávanom vo Washingtone (ako prvý a doteraz jediný zástupca “východnej Európy”). Je dlhoročným členom redakčnej rady časopisu Folia Microbiologica. Od roku 2002 sa venuje najmä probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Vďaka jeho výskumu bolo zistené, že slovenská bryndza z ovčieho mlieka má vysoký obsah probiotických kultúr, ktoré majú mimoriadne blahodárne účinky na náš organizmus. Profesor Libor Ebringer je považovaný za vášnivého propagátora pôvodnej salašníckej bryndze a zdravotného významu mlieka a mliečnych produktov.

M. Bartošovičová: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 29. septembra 2011 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Mliečne výrobky. Prečo sú zdravé a niektoré aj zdravšie? Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

L. EBRINGER: Mlieko patrí medzi najvýživnejšie potraviny. Mlieko je charakteristický sekrét cicavcov, ktorých poznáme asi 5500 druhov. Mlieko všetkých cicavcov z hľadiska obsahu výživných zložiek je podobné, avšak existujú určité špecifické rozdiely medzi jednotlivými druhmi. Ako príklad uvedieme rozdiely v zložení mlieka kravského, ovčieho a kozieho. Porovnávacie analýzy ovčieho a kravského mlieka dokumentujú, že ovčie mlieko je bohatšie na zložky významné z hľadiska výživy ako aj z hľadiska ochrany pred prenosnými a neprenosnými chorobami. „Pridanú hodnotu“ mlieku dodávajú mliečne mikroorganizmy, ktorým vďačíme za pretvorenie mlieka na kyslomliečne výrobky (jogurt) a syry (bryndza). Enzýmy mliečnych mikroorganizmov natrávia mliečnu bielkovinu a uvoľňujú z nej rôzne bioaktívne peptidy užitočné pre zdravie.

Osobitný význam z hľadiska udržovania zdravia a vitality majú mliečne mikroorganizmy s prívlastkom „probiotické“. Sú to tie, ktoré prejdú žalúdkom a tenkým črevom  do hrubého čreva nepoškodené. V ňom sa zúčastňujú tráviaceho procesu, produkujú niektoré vitamíny a ďalšie bioaktívne látky a rozkladajú nestráviteľné zložky potravy. Sú to väčšinou zložky rastlinného pôvodu, ktoré nazývame „prebiotiká“ (vláknina). „Prebiotiká“ podporujú rozmnožovanie iba „dobrých“ baktérií čím obmedzujú rast patogénov a tvorbu rakovinotvorných faktorov.

Bryndza ako živý ovčí syr okrem toho, že je výdatným zdrojom kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov obsahuje množstvo  prospešných mliečnych baktérií a kvasiniek, ktorých počty výrazne prevyšujú počty probiotických mliečnych baktérií v jogurtoch. Kým v jogurtoch a acidofilnom mlieku sa nachádzajú iba dva alebo tri druhy mliečnych baktérií, v tradičnej bryndzi je druhová rôznorodosť podstatne pestrejšia. Napriek vysokému obsahu tuku v bryndzi (45 – 48 % v sušine, čiže toľko ako sa nachádza vo väčšine tvrdých syrov ), odborníci na zdravú výživu zaraďujú tradičnú bryndzu do skupiny potravín odporúčaných v antisklerotickej výžive. Okrem iného je to tým, že ovčie mlieko má vyšší podiel „zdravých" mastných kyselín.
 

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave? 

L. EBRINGER: Ako gymnazista som navštevoval „botanický krúžok“, ktorý pútavo viedol vysokoškolák, dnes uznávaný vedec prof. Milan Ružička. Moje záujmy boli však pestrejšie. Veľmi ma vzrušovali poznatky aj o baktériách, ktoré v tom období boli považované za najnižšie rastlinky. Fascinovali ma najmä „Krujfovky“ – populárne vedecké diela Paul de Kruifa, medzi ktorými je azda najznámejšie dielo „Lovci mikróbov.“ Kde inde by som sa mohol viac dozvedieť o mikroorganizmoch?

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

L. EBRINGER: Ako prvoročiak som sa dostal „pod ruky“ profesora Pavla Nemca, zakladateľa oddelenia mikrobiológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Profesor Nemec v krátkom čase bol preradený na Chemickú fakultu vo funkcii vedúceho Katedry technickej mikrobiológie a biochémie. Pán profesor nám veľkoryso ponúkol (doc. Márii Zemanovej – mojej prvej učiteľke a mne ako študentskej vedeckej sile) laboratóriá na Chemickej fakulte. Tam som zotrval takmer 20 rokov, hoci kmeňovo som patril na Prírodovedeckú fakultu. Toto pracovisko už vtedy bolo semenišťom zanietených a bádaniu oddaných nadšencov. Najviac ma ovplyvnili práce v laboratóriách skúmajúcich rôzne aspekty antibiotík a antimikróbnych látok (izotiokyanáty, nitrofurány). Myslím, že toto tvorivé a priateľské prostredie ma natrvalo poznačilo. Už ako študent som participoval na štúdiu živín významných z hľadiska biosyntézy penicilínu, za čo sme aj dostali cenu Slovenskej akadémie vied. 
 
M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

L. EBRINGER: Už v priebehu vysokoškolského štúdia som si všimol, že viaceré antibiotiká poškodzujú semiautonomné bunkové organely, konkrétne chloroplasty bičíkovca Euglena gracilis. V rámci kandidátskej práce som sa mal zamerať na štúdium látok, ktoré by mohli byť účinné aj proti prvokom. Naučil som sa kultivovať 8 druhov prvokov, medzi ktoré som zaradil aj zeleného bičíkovca Euglena gracilis, najmä pre jeho jednoduchú kultiváciu. Postupne som zistil, že antibiotiká likvidujú chloroplasty podobnými mechanizmami ako baktérie, čo bolo určitou podporou vtedy ešte len hypotézy o baktériovom pôvode chloroplastov a mitochondrií. Tieto poznatky ma podnietili „k prešmyku“ aj na štúdium evolučných otázok. Neskôr sme tento fenomén „vybielovania euglén“ využili aj na detekciu mutagénov, resp. aj antimutagénov, pretože aj mutagény ho indukujú, hoci čiastočne odlišným mechanizmom.

Teoretické poznatky sme sa pokúšali uplatniť aj v praxi. „Euglénový test“ s ďalšími oficiálnejšími testami na detekciu genotoxických látok sme uplatnili pri dokazovaní zdravotného rizika nitrofurylakrylovej kyseliny, ktorá sa od r. 1975 používala ako stabilizátor vín. Musím poznamenať, že do tohto „zápolenia“ sa významne zapojili najmä študenti, pretože kompetentní pracovníci v období normalizácie sa obávali politických následkov a radšej sa sporom vyhýbali. Bolo to asi tým, že autorom patentu na použitie nitrofurylakrylovej kyseliny v potravinárstve politické orgány prisľúbili dokonca štátnu cenu Klementa Gottwalda.

V roku 1990 som sa začal zaoberať problematikou probiotík. S viacerými priateľmi z pracovísk Univerzity Komenského, najviac z Lekárskej fakulty (najmä s prof. Miroslavom Ferenčíkom) sme výsledky previedli až do „skonštruovania“ nášho prvého probiotického preparátu obohateného o selén (Enterococcus forte + selén, vyrábala firma IVAX) a probiotických napolitánových tyčiniek (Dr. EBI, výrobca Pečivárne Sereď). Neskôr sme skúsenosti s probiotikami uplatnili aj pri poznávaní probiotických vlastností živej slovenskej bryndze.
 
M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

L. EBRINGER: Počiatočné obdobie môjho zasväcovania do tajomstiev mikroorganizmov bolo veľmi priaznivé aj pre popularizačnú aktivitu. Myslím, že stimuloval to najmä prof. Nemec. Z jeho pracoviska často vychádzali kratšie časopisecké, ale aj knižné popularizačné diela. Medzi takýmito úspešnými popularizátormi zvlášť produktívny bol profesor Vladimír Betina. Nechcel som ostať bokom od tohto úsilia, takže som sa pokúšal sem-tam čosi uverejniť aj popularizačného charakteru. Významnú úlohu v popularizačnom úsilí pripisujem aj existencii Vedecko-technickej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, známej aj ako Socialistická akadémia, ktorá bola ekonomicky výdatne dotovaná. V súčasnosti popularizácia vedy má progredujúcu a celkom slušnú úroveň.

M. B. Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová 

Životopis prof. Libor Ebringera

Fotozdroj: www.fns.uniba.sk/Ebringer.jpg

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v CENTRE: Mliečne výrobky. Prečo sú zdravé a niektoré aj zdravšie?