RNDr. Katarína Bíliková, PhD. – uznávaná biochemička, vedúca vedecká pracovníčka Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave

Katarína Bíliková pochádza z Bratislavy. Po ukončení štúdia organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1987) absolvovala ročný študijný pobyt v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied. Následne pracovala vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva (1988 – 1991), vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva (1991 – 1995), v Slovenskej agentúre životného prostredia (1995 – 1997) a v Chemickom ústave SAV v Bratislave (1997 – 2005). Od roku 2005 pracuje v Ústave molekulárnej biológie SAV, na Oddelení molekulárnej apidológie.  

Absolvovala zahraničné pobyty v Poľsku (Pansowy Základ Higieny, Warszawa, 1990), v Španielsku (CID-CSIC, Environmental Chemistry Dept., Barcelona, 1994) a dvakrát  v Nemecku (Freie Universität Berlin, Fachbereich Biologie, Chemie, Pharmazie, Institute für Kristallographie, Berlin, 1999 a Max-Planck Institute for Molecular Genetics, Berlin, 2003 – 2005).

RNDr. Katarína Bíliková, PhD., vypracovala originálnu metódu na hodnotenie kvality a pravosti medu. V marci 2010 jej bola udelená cena Vedec roka 2009 v kategórii Výsledky v programoch Európskej únie.

M. Bartošovičová: Pani doktorka, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 23. februára 2012 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému: Včelí med ako liek. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky vo vedeckej kaviarni, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pod názvom Veda v CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

K. BÍLIKOVÁ: Hlavným zameraním Oddelenia molekulárnej apidológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied je systematický molekulárno-genetický výskum proteínov a peptidov sekretovaných včelou do včelích produktov (materská kašička, med, včelí peľ, propolis), s cieľom objasniť ich funkciu vo včelstve z nutričného, fyziologického a defenzívneho aspektu, ako aj prispieť k objasneniu liečivých účinkov včelích produktov.

Liečivé účinky medu sú známe od pradávna a jeho používanie je založené na empirických skúsenostiach tradovaných po stáročia. Súčasný výskum sa zameriava na objasnenie liečivých účinkov medu na základe identifikácie a charakterizácie fyziologicky aktívnych látok prítomných v mede. Výsledky nášho výskumu dokazujú, že bielkoviny materskej kašičky sú esenciálnou zložkou medu a majú významné fyziologické vlastnosti. 

Hlavná bielkovina materskej kašičky apalbumin1 má schopnosť samousporiadania do rôznych pravidelných štruktúr (nanomembrán), čo vysvetľuje jej funkciu v procesoch spracovania nektáru na med a pri zbere kvetového peľu. Vypracovali sme novú metódu na stanovenie a kvantifikáciu apalbumínu1, ktorá je vhodná pre zisťovanie falšovania včelích produktov lacnými sirupmi a umelými medmi.

Možno povedať, že vedecké poznatky o vlastnostiach včelích bielkovín prítomných v mede, materskej kašičke a včeľom peli znamenajú významný vedecký prínos, otvorili novú etapu vo výskume fyziologických vlastností včelích produktov a ich definovanie ako funkčných potravín. 

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

K. BÍLIKOVÁ: Určite značný vplyv na moje rozhodovanie o ďalšom štúdiu malo domáce prostredie, v ktorom som vyrastala. Obidvaja rodičia pracovali vo výskume, mama v oblasti analytickej chémie vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva a otec v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied, v oblasti organickej chémie, syntézy vzácnych sacharidov. Doma rodičia často diskutovali o vedeckých problémoch, prácu si brávali so sebou domov, písali sa záverečné správy a publikácie, tak ako to robím teraz aj ja. Chémia ma vždy bavila, no mala som rada aj matematiku, fyziku, geológiu… Organická chémia ma upútala hlavne preto, že v podstate zahrňovala väčšinu oblastí, ktoré mi boli blízke, navyše vyžadovala logické myslenie, predstavivosť a dala mi dobrý základ pre biochémiu a molekulárnu biológiu, ktorým sa teraz viac venujem.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

K. BÍLIKOVÁ: Aj keď som mala veľa záujmov ako literatúra, psychológia, kreslenie, hru na klavír, plávanie a ďalšie, na ktoré teraz nemám dosť času, vždy som mala vzťah k prírode a všetkému čo s ňou súvisí. Túžba po poznaní a pochopení  javov sú hnacou silou a motiváciu každého vedca. Vtedy nevnímate čas, ktorý tejto práci venujete, pretože je to práca, ktorá vás baví a napĺňa. Ja som mala šťastie, že moji rodičia mi boli dobrým vzorom a umožnili mi dobrý štart v mojej práci. Do molekulárnej biológie ma zasvätil doc. Jozef Šimúth, DrSc., ktorý bol mojim školiteľom doktorandského štúdia a tiež ma uviedol do včelárskej problematiky. Počas riešenia spoločných projektov som sa od neho veľa naučila. Aj touto cestou by som mu rada poďakovala za jeho pomoc, usmernenie a vzácne rady.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

K. BÍLIKOVÁ: Vo vedeckej práci treba byť trpezlivý a vytrvalý, pretože na výsledky sa musí často dlho čakať. Je skôr šťastie, než pravidlo, ak máte možnosť vidieť, že výsledky vašej práce majú výstup do bežnej praxe. Z toho pohľadu mám osobne radosť z metódy stanovenia hlavnej bielkoviny materskej kašičky – apalbuminu1 v mede, ktorú sme vyvinuli v rámci riešenia 6. RP EÚ – BeeShop. Metóda je vhodná na hodnotenie kvality medu a hlavne na odhalenie falšovaných medov, čo je dobrá správa pre bežného spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť rozoznať, či kupuje pravý včelí med, alebo iba jeho lacnú náhradu. Navyše naša metóda poskytuje základ pre vypracovanie novej európskej normy pre hodnotenie pravosti a kvality medu, a v súčasnosti je snaha zaradiť ju do oficiálnych štandardných metód na kontrolu pravosti medu v rámci Európskej únie.

Prínos vidím tiež v objavení antibiotického účinku včelieho defenzínu royalizínu, proti P. larvae, primárnemu pôvodcovi závažného bakteriálneho ochorenia včiel – moru včelieho plodu (AFB, American Foulbrood disease), ako aj jeho antifungálnych vlastností. Tento včelí peptid je antibiotikom prirodzene dobre tolerovaným včelstvami, pretože je autentickou zložkou ich vlastnej výživy, medu a materskej kašičky. Je teda perspektívnou náhradou antibiotík pri liečení včelstiev voči mikrobiálnym patogénom. Používanie antibiotík vo včelárstve je totiž od roku 2005 v Európskej únii zakázané, vzhľadom na výskyt ich reziduí v mede. Navyše, prítomnosť royalisinu v mede nie je kontaminujúcou, ale pozitívnou liečivou – antimikrobiálnou – zložkou medu.

Dôležitým výsledkom je aj izolácia minoritných bielkovín materskej kašičky. Jednu z nich – apalbumin2a – sme aj detailne charakterizovali na molekulárnej a genetickej úrovni. Prekvapujúce bolo zistenie, že ide o minoritný homológ hlavnej bázickej bielkoviny materskej kašičky apalbumínu2. Ide o produkt toho istého génu, avšak je odlišne postranslačne modifikovaný (predovšetkým ide o rozdielnu glykozyláciu). Dôsledkom tejto zmeny v štruktúre apalbumín2a nadobúda antimikrobiálne vlastnosti, na rozdiel od materského proteínu – apalbumínu2, ktorý nepôsobí antibioticky. Apalbumin2a odhaľuje novú triedu antimikrobiálnych bielkovín materskej kašičky o vysokej molekulovej hmotnosti, s potenciálnym využitím nielen vo včelárstve, ale i v humánnej medicíne.

Pre potenciálne využitie bielkovín materskej kašičky v humánnej medicíne ma podstatný význam aj naše zistenie, že tieto bielkoviny majú imunostimulačné účinky a pôsobia na imunitný systém nielen včiel, ale aj vyšších organizmov. Tento poznatok taktiež prispieva k objasneniu liečivých účinkov medu.

Určite je prínosom aj izolácia a charakterizácia peptidu materskej kašičky apisiminu. Zatiaľ nebol nájdený jemu podobný peptid iných insektov, resp. u iných živočíšnych druhoch. Je pre včelu špecifický a má zaujímavé fyziologické účinky, vrátane antibiotických, ktorých štúdium je naďalej predmetom nášho výskumu.

M. B.: Úspešne sa zapájate do domácich i zahraničných projektov. Mohli by ste zo svojho pohľadu zhodnotiť prínos týchto projektov? 

K. BÍLIKOVÁ: Účasť v zahraničných projektoch má veľký význam jednak preto, že umožňuje vstup do širokej medzinárodnej spolupráce a výmenu skúseností s partnermi so svetovými vedeckými pracoviskami a jednak má finančný prínos, ktorý je nevyhnutný pre realizáciu samotného výskumu.

Projekty, ktoré riešime na našom oddelení, iniciované doc. Šimúthom, DrSc., sú zamerané hlavne na štúdium biologicky aktívnych látok včelieho pôvodu, prítomných predovšetkým v materskej kašičke, v mede, v peli a propolise. Cieľom je objasniť ich funkciu vo včelstve z nutričného, fyziologického a defenzívneho aspektu, ako aj prispieť k objasneniu liečivých účinkov včelích produktov (5. RP EÚ Incocopernicus, 6. RP EÚ BeeShop, Partner Group – spoločný projekt MPI MG v Berlíne a ÚMB SAV v Bratislave, financovaný MaxPlackovou spoločnosťou).

Téma ochrany včelstiev voči chorobám je v súčasnosti veľmi aktuálna. V posledných rokoch dochádza k významnému poklesu včelstiev vo svete (CCD, Colony Collapse Disorder). Európska únia i Spojené štáty preto finančne podporili nové výskumné projekty zamerané na riešenie situácie, ktorá ohrozuje nielen včelárstvo ako také, ale môže mať ďalekosiahle straty na úrodách poľnohospodárskych plodín v dôsledku zníženia opeľovania. V Európe sa vytvoril nový výskumný projekt 7. RP EÚ BeeDoc, zameraný na prevenciu a liečbu včelstiev voči chorobám a škodcom, na riešení ktorého sa podieľame spolu s ďalšími desiatimi európskymi vedeckými ústavmi Anglicka, Belgicka, Bulharska, Francúzska, Nemecka, Španielska a Švédska.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

K. BÍLIKOVÁ: Na Slovensku je veľa schopných a kvalitných vedeckých pracovníkov. Práca vo vede je však náročná, vyžaduje si veľa úsilia, trpezlivosti a neustáleho štúdia, mnohokrát i na úkor vlastného voľného času a tiež treba aj trochu šťastia. Žiaľ, táto práca nie je u nás docenená a adekvátne finančné ohodnotená. Možno preto záujem mladých ľudí o prácu vo vede klesá. Niektorí odchádzajú pracovať do zahraničia, kde sú podmienky lepšie, ale je to len dočasné riešenie. Je to veľmi smutné. Myslím, že by sa malo na Slovensku viac investovať do vzdelania a vedy, pretože vzdelanie je obrazom kultúry národa. Podpora vedy a aplikovaného výskumu, zavedenie vedeckých výsledkov do praxe má vplyv na zvyšovanie kvality života a zdravia národa.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

K. BÍLIKOVÁ: Veľmi oceňujem vašu aktivitu organizovania vedeckých kaviarní. Je to vhodná forma priblíženia našej práce a vedeckých poznatkov širokej verejnosti jednoduchou populárnou formou. Je veľmi prospešné vysvetliť a priblížiť význam vedeckej práce ostatným skupinám obyvateľstva, pre ktorých je často naša práca dosť vzdialená a možno aj nepochopená. Popularizácia vedy prostredníctvom televízie, rozhlasu či tlače je tiež veľmi dôležitá, hlavne preto, že osloví širší okruh poslucháčov, resp. divákov. Priame stretnutia na verejných prednáškach sú však konkrétnejšie, osobnejšie, pretože je tu daná možnosť diskusie, ľudia sa môžu pýtať, a to je dôležité dať ľuďom odpovede. Navyše, takéto stretnutia sú prínosom nielen pre poslucháčov, ale aj pre prednášajúcich, obohacujeme sa navzájom. Aj jednoduchá otázka poslucháča môže byť inšpiráciou i podnetom pre ďalší smer výskumu.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: archív RNDr. K. Bílikovej, PhD.

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v CENTRE: Včelí med ako liek