Jozef Masarik sa narodil 5. 10. 1959 v Handlovej. Po absolvovaní tamojšieho gymnázia študoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave, odbor jadrová fyzika. Od roku 1983 doteraz pracuje na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK v Bratislave. V priebehu rokov 1992 až 1999 absolvoval viacero dlhodobých zahraničných pobytov, a to v Los Alamos National Laboratory, Los Almos v USA, Max-Planck-Institute fuer Chemie Mainz v Nemecku, EAWAG/ETH Duebendorf vo Švajčiarsku a SSL, UC Berkeley v USA.  

V pedagogickej činnosti má na svojom konte viac ako 400 semestrohodín, viedol 9 diplomantov, 6 doktorandov, množstvo študentských vedeckých prác. Vo vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na jadrovú a subjadrovú fyziku, ako aj ich aplikácie v oblasti geofyzikálneho a kozmického výskumu. Bol vedúcim 12 domácich a 9 zahraničných grantov, spoluriešiteľom 8 domácich a 7 zahraničných grantov. Má rozsiahlu publikačnú činnosť (zhruba 160 prác, H - index 21). Je prodekanom FMFI UK, vedúcim fyzikálnej sekcie, členom viacerých komisií, garant všetkých stupňov VŠ štúdia na FMFI UK, člen redakčných rád medzinárodných časopisov, člen pracovnej skupiny akreditačnej komisie, zástupca Slovenska v Európskej nukleárnej agentúre atď. Boli mu udelené viaceré významné ocenenia, napr. Cena MŠ SR za vedu a techniku v roku 2004, cena Literárneho fondu za vedecký ohlas v roku 2003, Vedec roka SR 2009 a ďalšie. 

Viac informácií o prof. RNDr. Jozefovi Masarikovi, DrSc., je uvedených v priloženom životopise. 

M. Bartošovičová: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 25. novembra 2010 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému: Produkty kozmického žiarenia na Zemi a vo vesmíre. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu Veda v CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

J. MASARIK: Kozmické žiarenie galaktického pôvodu je produkované v katastrofických procesoch prebiehajúcich hlavne v centre našej galaxie. Hustota jeho toku je nižšia ako v prípade slnečného žiarenia, avšak energie jeho častíc vysoko presahujú aj energie udeľované časticiam na najvýkonnejších urýchľovačoch skonštruovaných ľudstvom. Pri jeho transporte k Zemi dochádza k jeho absorpcii a modulácii Slnkom. Pri zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme vznikajú jadrové reakcie, v ktorých sú produkované aj kozmogénne nuklidy. Tie sú nástrojom na štúdium vlastností  kozmického žiarenia, ale i radiačnej histórie ožarovaných objektov. V prípade atmosféry Zeme nám nuklidy poskytujú informáciu o transportných javoch v atmosfére, o variáciách intenzity geomagnetického poľa Zeme, o variabilite intenzity slnečnej činnosti a podobne. Modelovanie procesov a jeho aplikácia na experimentálne údaje pochádzajúce z ľadovcov či sedimentov umožňuje rekonštruovať napríklad klimatickú históriu Zeme počas niekoľkých posledných stá tisíc rokov.

Štúdium kozmogénnych nuklidov na povrchu Zeme umožňuje robiť závažné závery o erózii zemského povrchu, o striedaní teplých a studených epoch a podobne. Kozmogénne nuklidy produkované v extraterrestriálnych objektoch ako sú meteority, povrchy planét, asteroidov či mesiaca poskytujú zaujímavé informácie o ich vzniku, vývoji, ako aj ich radiačnej histórii a tiež umožňujú datovať mnohé závažné udalosti v ich evolúcii. Gama žiarenie produkované v reakciách galaktického kozmického žiarenia je indikátorom ich elementálneho chemického zloženia. Spoločná detekcia gama žiarenia a neutrónov emitovaných z planetárnych objektov umožňuje robiť závery o prítomnosti ľahkých prvkov, a dokonca i zlúčenín, ktoré ich obsahujú, ako je napríklad voda. V prednáške budem na elementárnej úrovni prezentovať fyziku kozmického žiarenia, ako aj jej najčastejšie aplikácie.  

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave?

J. MASARIK: Ja som sa pre štúdium na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave rozhodol preto, že som chcel študovať fyziku a chcel som ju študovať na najlepšej škole. Rozhodol som sa pre fyziku v podstate sám, vďaka udalostiam, ktoré sa odohrávali vo vede v čase mojej školskej dochádzky. Keď som začal chodiť do školy, v novinách sa písalo a v elektronických médiách hovorilo o kozmickom výskume, a to nielen sovietskom, ale v priamom prenose sme mohli vidieť napríklad prvé kroky pozemšťana na Mesiaci, a to na mňa urobilo obrovský dojem. Tak som chcel byť kozmonautom. Potom som si však zrovnal túžby a sny s realitou a preto som sa už asi v piatej triede základnej školy rozhodol pre fyziku, o ktorej som bol a stále som presvedčený, že najpodstatnejšou mierou prispela k týmto ohromným úspechom ľudstva. Mal som vynikajúcich učiteľov matematiky a fyziky na základnej a strednej škole, ktorí ma v tomto mojom zameraní podporovali, a tak som prišiel študovať v tom čase ešte na Prírodovedeckú fakultu UK, doštudoval som však už na matfyze odbor jadrová fyzika a cez jej aplikácie v kozmickom výskume a v astrofyzike som sa vlastne dostal do kozmu, aj keď nie ako kozmonaut. 

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

J. MASARIK: Moja cesta k vede bola pomerne priama a jednoduchá. Už ako študent som začal chodiť na semináre na katedru teoretickej fyziky, ktoré vtedy boli oveľa častejšie ako dnes, a na základe týchto seminárov som sa rozhodol robiť diplomovú prácu z fyziky elementárnych častíc. Po skončení štúdia som nastúpil na katedru jadrovej fyziky a tam som sa začal venovať časticiam z kozmu, ale hlavne produkcii kozmogénych nuklidov v mesačných vzorkách, ktorých analýzy sa vtedy na katedre robili. Ja som pracoval na vývoji počítačových programov na simuláciu ich produkcie. Po obhájení kandidátskej práce som sa na odporúčanie môjho školiteľa dostal do Los alamoských národných laboratórií, kde som pokračoval v simulácii produkcie kozmogénych nuklidov. Tam som sa začal zapájať aj do konkrétnych kozmických misií, zameraných predovšetkým na prieskum Marsu. Toto bola hlavná línia v mojej práci a popri nej som sa dostal k riešeniu množstva menších problémov, ktoré sa ukázali často ako veľmi zaujímavé nielen pre mňa, ale i pre širšiu vedeckú komunitu. Nuž a nakoniec som asi od polovice 90-tych rokov aplikoval poznatky a metódy z kozmického výskumu aj na štúdium procesov v zemskej atmosfére a na zemskom povrchu.   

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

J. MASARIK: Za moje najvýznamnejšie pedagogické výsledky považujem výchovu diplomantov a doktorandov, ktorí sú v súčasnosti úspešní v špičkových svetových vedecko-výskumných inštitúciách, ako sú CENR či LANL. Vo vedeckej oblasti za môj najvýznamnejší výsledok považujem vývoj programu na simuláciu interakcií kozmického žiarenia a ním vyvolaných jadrových reakcií  a jeho aplikáciu pri výskume objektov slnečnej sústavy, ale i pri výskume procesov prebiehajúcich v zemskej atmosfére a na zemskom povrchu. Z aplikačných výsledkov patria medzi najzaujímavejšie príspevok k vývoju hafnium – wolfrámového chronometra, príspevok k objaveniu vody na Marse, ako aj interpretácia mnohých významných javov v radiačnej a geomagnetickej histórii Zeme.   

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?

J. MASARIK: Úspešnosť vo vede závisí aj od schopnosti získať prostriedky na vedeckú prácu. Ja som bol a som zodpovedným riešiteľom viacerých zahraničných projektov udelených americkými agentúrami NASA, NSF USA, IGPP, ďalej projektov 6. Rámcového programu a množstva projektov udeľovaných rôznymi domácimi agentúrami. Tieto projekty boli zamerané väčšinou na štúdium kozmického žiarenia a ním vyvolaných jadrových reakcií.  Okrem toho som mal aj zahraničné (NSF Švajčiarsko, MPG Nemecko) aj domáce projekty zamerané na podporu vedecko-výskumnej infraštruktúry a podporu mladých vedeckých pracovníkov (ESF, SFEU).  

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

J. MASARIK: Vo všeobecnosti postavenie vedcov na Slovensku nie je veľmi dobré. Je to ovplyvnené viacerými faktormi. Jedným z podstatných je dlhodobé nedostatočné financovanie vedy. Druhým je zlý obraz slovenskej vedy v spoločnosti. Naša spoločnosť je presvedčená, že slovenská veda neprodukuje nič bez čoho by sme sa nezaobišli, že v podstate ničím neprispievame k svetovému poznaniu a ani k zdokonaľovaniu výroby, zdravotného stavu či životného prostredia našich občanov. Väčšina spoločnosti považuje financie vynaložené na vedu za málo efektívnu investíciu. Časť viny za takýto názor majú samotní vedci, ktorí málo robia pre popularizáciu, keď už nie pre reklamu svojich výsledkov v širokej verejnosti. Bez presvedčenia verejnosti o prospešnosti financovania vedy sa zrejme prostriedky na jej lepšie financovanie nenájdu. Veda sa musí stať slovom, ktoré bude v spoločnosti tak často frekventované, že si ho zapamätajú aj politici a budú ho používať aj po voľbách, nielen niekoľko dní pred voľbami. Samotní vedci si však musia tiež urobiť poriadok medzi sebou. Mám na mysli stanoviť si objektívne, svetovo zrovnateľné kritériá hodnotenia vedy, ktoré by umožnili oddeliť vedu od pseudovedy alebo od úplnej kamufláže či politického obchodu. 

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

J. MASARIK: Popularizácia by mala byť samozrejmou súčasťou činnosti každého vedca a mala by byť súčasťou každého vedeckého projektu. Ľudom, z ktorých daní je vedecký výskum platený, treba zrozumiteľnou formou vysvetliť na čo idú ich peniaze. Popularizácia vedy by značnou mierou mohla prispieť aj k celoživotnému vzdelávaniu a k efektívnejšiemu využívaniu technických výdobytkov, ktoré sú výsledkom moderného vedeckého výskumu. Úloha vedcov v popularizácii vedy je nenahraditeľná, avšak mali by sme nájsť spôsob ako do nej zapojiť profesionálov z médií a reklamy, aby sa zvýšila jej efektívnosť.   

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Súvisiace články:

Jozef Masarik: Skúmanie vesmíru je najlepšia investícia