RNDr. Juraj Tóth, PhD., (38) – astronóm, vedec, pedagóg a popularizátor vedy z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Oblasťou jeho vedeckého záujmu sú malé telesá Slnečnej sústavy, ich pôvod, interakcia a frekvencie zrážok s našou Zemou.
V Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu UK v Modre sa zaoberá ich pozorovaním a vyhľadávaním novými technikami od roku 1998. Okrem rozsiahlej publikačnej činnosti je tiež spoluautorom vedecko-populárnej publikácie Dotyky s vesmírom.

RNDr. Juraj Tóth, PhD., bude dňa 25. 4. 2013 o 17.00 hod. hosťom Vedy v CENTRE, ktorej organizátorom je už tradične Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán doktor, mohli by ste nám populárnou formou priblížiť obsah Vášho vystúpenia vo vedeckej kaviarni? Zároveň by ma zaujímalo, prečo ste si zvolili práve názov: “Asteroidy, meteoroidy a čo my NA TO?”

J. TÓTH: Prednáška je venovaná malým telesám Slnečnej sústavy, hlavne asteroidom a ich fragmentom, ktoré nazývame meteoroidy. Priblížime si ako tieto telesá vznikali a aké sú ich dynamické cesty v medziplanetárnom priestore. Pre nás sú zaujímavé z troch aspektov: obsahujú informáciu o pôvodných podmienkach ich vzniku, teda z počiatkov Slnečnej sústavy ako pre nás jedinečného planetárneho systému, ktorého sme súčasťou; zároveň v minulosti ako aj dnes dopadajú na našu Zem a sú potenciálnou hrozbou, niekedy až príliš reálnou (napr. Tunguský prípad 1908, Čeljabinsk 2013); a sú cieľom pripravovaných automatických a pilotovaných kozmických misií NASA a ESA, ako aj vznikajúcich súkromných spoločností za účelom ťažby vzácnych kovov a iných prvkov.

Ten názov mi napadol spontánne a ako slovná hračka. Ale je v tom aj trochu pointy a provokácie smerom k politickým a vojenským elitám. V prípade, že by sme sa chceli aktívne brániť pred dopadom malých asteroidov, musela by existovať politická a vojenská dohoda na využitie konvenčných vojenských rakiet na deštrukciu týchto telies pred dopadom na Zem. Toto by bol vysoko pozitívny nevojenský zmysel pre tieto rakety.

M. B.: Študovali ste na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium astronómie a astrofyziky na tejto fakulte?

J. TÓTH: V detskom veku ma priťahovala kozmonautika, lety do vesmíru, neskôr som sa zameral na blízku oblasť – astronómiu. A samozrejme, astronómia a astrofyzika je súčasťou fyziky. Preto bola pre mňa logická voľba fakulty, vtedy mala ešte názov Fakulta matematiky a fyziky. Tento smer som si vysníval ešte na základnej škole a aj preto som pokračoval štúdiom na gymnáziu. Cez našu rodinnú známu L. Richterovú som sa počas strednej školy stretol aj s vtedajším vedúcim katedry astronómie a astrofyziky doc. P. Paľušom.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede? 

J. TÓTH: Pozitívne bolo, že ma všetci povzbudili v tomto rozhodnutí, vrátene mojich rodičov. Síce som ešte koncom gymnaziálnych štúdií rozmýšľal nad štúdiom teológie, ale nakoniec som sa predsa len rozhodol pre vedu, hoci viera je stále súčasťou môjho života. Mladý človek pri rozhodovaní a namáhaní počas štúdia musí mať motiváciu. Pre niekoho to môže byť ekonomický aspekt budúcej práce, ale pre mňa motiváciou bolo rozumieť svetu, vesmíru okolo nás. Spomínam si, ako som ako dieťa asi celý rok čítal encyklopédiu astronómie, ktorá vyšla u nás v roku 1986. Bola to výborná kniha, zostavená prof. Hajdukom a dr. Štohlom a ďalšími slovenskými odborníkmi, ale vo veku 12 – 13 rokov som skoro ničomu nerozumel. Po roku sa mi súvislosti začali spájať a mal som zážitok, že tomu rozumiem.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

J. TÓTH: Observačná astronómia je o zaznamenaní jedinečných udalostí, ktoré sa zvyčajne neopakujú. Tento prístup je iný v porovnaní s "laboratórnou fyzikou", kde sa dá experiment zopakovať. Nenazval by som to osobnými úspechmi, pretože som nadväzoval na prácu kolegov, ale som rád, že som bol pri udalostiach ako bol meteorický dážď jasných meteorov roja Leoníd v novembri 1998, z ktorého existuje unikátna fotografia používaná v publikáciách a učebniciach. Alebo som organizoval expedície pri hľadaní Košického meteoritu, pozorovaného a nájdeného čerstvého meteoritu na našom území po 115 rokoch. Samozrejme vedecké články, ktoré sme s kolegami písali by sme mohli zaradiť medzi úspešné, ako vysvetlenie vzniku prúdov meteoroidov slapovým rozpadom asteroidov pri tesnom prelete okolo Zeme a podobne. Ale asi najviac ma teší, keď sa darí naším mladým študentom a kolegom uplatniť sa na prestížnych zahraničných pracoviskách, ako sú Univerzity of Hawaii, alebo University of Bern.

M. B.: Aktívne sa zapájate do medzinárodných a národných projektov. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť? 

J. TÓTH: Riešime niekoľko projektov v oblasti malých telies Slnečnej sústavy. Za viaceré môžem spomenúť úspešnú medzinárodnú leteckú kampaň pri pozorovaní meteorického roja Drakoníd, kde sme mali na palube lietadla našu vlastnú aparatúru AMOS, systém na registráciu meteorov. Alebo rozbiehajúci sa projekt vyhľadávania malých asteroidov ADAM-WFS, ktorý chceme zrealizovať po nájdení financií na našom observatóriu UK v Modre. Sú to naše originálne projekty, ale nevyhnutne musíme na nich spolupracovať aj s kolegami zo zahraničia.

M. B.: Okrem vedeckej činnosti pôsobíte aj ako pedagóg a popularizátor vedy.  Čo by, podľa Vás, prospelo popularizácii vedy na Slovensku a k zvýšeniu záujmu mladých ľudí o štúdium prírodovedných a technických odborov?

J. TÓTH: Záujem o astronómiu je stále veľmi vysoký aj medzi študentmi. Ale najlepšou motiváciou by pre nich bolo uplatnenie v reálnych projektoch po skončení štúdia, ktoré by boli zmysluplné a konkurencie schopné. A to je naša starosť, vrátane financovania týchto projektov.

Ako veľmi dôležité vnímam, aby sa Slovensko stalo členom ESA – Európskej vesmírnej agentúry a prípadne ESO – Európskeho južného observatória, kde prebieha špičkový astronomický a vesmírny výskum. Takto aj naši mladí študenti by mohli stážovať a pracovať na top pracoviskách a podieľať sa na výskume, ktorý niečo znamená. To by určite pritiahlo ešte viac záujemcov o prírodné a technické disciplíny a mali by aj uplatnenie. Nielen v zahraničí, ale aj doma pri výskume a vývoji.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Veda v CENTRE: Asteoridy, meteoridy a čo my NA TO?

Foto: Soňa Gažáková, FMFI UK

CV – RNDr. Juraj Tóth, PhD.