Prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD., vysokoškolské vzdelanie dosiahla na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študovala odbor knihovníctvo a vedecké informácie a angličtinu. Po skončení štúdia (1983) pracovala v Ústrednej knižnici Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského, o dva roky neskôr v Matici slovenskej, Slovenskej národnej knižnici v Bratislave (1985 – 1988) a následne v Slovenskej technickej knižnici (1988 – 1992). Od roku 1992 pôsobí na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Absolvovala viaceré zahraničné odborné pobyty a stáže, získala medzinárodné granty. Je členkou medzinárodných organizácií (ISKO, EUCLID a ďalších), členkou redakčných rád (Mousaion, IT Lib, Information Research), predsedníčkou redakčnej rady vedeckého zborníka Knižničná a informačná veda, členkou viacerých odborných a expertných komisií. Je organizátorkou medzinárodných konferencií v SR, autorkou 4 monografií, množstva výskumných prác a vedeckých publikácií,  ktoré boli publikované nielen v SR, ale aj v zahraničí. (Viac informácií obsahuje CV v prílohe.)   

M. Bartošovičová: Pani profesorka, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 29. marca 2012 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Prečo potrebujeme informačnú ekológiu? Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky vo vedeckej kaviarni, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pod názvom Veda v CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.
Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

J. STEINEROVÁ: Informačná ekológia osvetľuje zložité vzťahy medzi informáciami a človekom, sociálnym a technologickým v tzv. infosfére. V prednáške budem stopovať tému informačnej ekológie z hľadiska praxe aj teórie. Budem hľadať odpovede na otázky o príčinách „znečistenia“ informačného prostredia a informačného preťaženia. Celistvý pohľad na vzťahy medzi človekom, technológiami a informačnými zdrojmi poskytuje záchranné kolesá v oceáne informačných problémov. Informačná ekológia skúma aj informačné technológie v organizáciách, každodenné informačné procesy a informácie vo vzdelávaní a vede. Prejavuje sa v mnohonásobných formách informácií, bohatých spôsoboch pôsobenia človeka a systémov, približovaní služieb prirodzenému informačnému správaniu človeka. Rieši aj negatívne pôsobenie informačných technológií, napríklad digitálnu priepasť medzi informačne bohatými a informačne chudobnými.

Stopy informačnej ekológie predstavím v niekoľkých prístupoch – filozofickom, manažérskom, technologickom, znalostnom. Príkladmi informačnej ekológie sú digitálne knižnice prispôsobené požiadavkám používateľov (napríklad pre deti). Možné riešenia sú ekologické nástroje organizácie informácií, informačné stratégie a novšie modely knižníc a informačných systémov. Predstavím výsledky vlastných výskumov informačného správania, relevancie a informačnej ekológie akademického prostredia. Informačnú ekológiu potrebujeme najmä preto, aby sme sa mohli brániť pasciam infosféry – informačnému preťaženiu, informačnému stresu, informačnej chudobe. Účinnosť informačných ekosystémov závisí do toho, ako sa budú prispôsobovať informačnému správaniu človeka. Informačná činnosť potom môže lepšie „liečiť“ negatívne prejavy infosféry.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave?

J. STEINEROVÁ: V rodine aj počas štúdia som vždy inklinovala k filozofickým, literárnym a umeleckým oblastiam. Veľmi rada a ľahko som sa učila cudzie jazyky. Tým bolo dané moje smerovanie na odbory, ktoré sa študujú na filozofickej fakulte. Po maturite som chcela študovať angličtinu alebo hudobnú vedu, ale v tom čase to nebolo reálne kvôli politickým problémom môjho otca. Situácia pri rozhodovaní vyplynula z mantinelov a možností vtedajšieho prostredia. Napriek malým šanciam som sa prihlásila na Filozofickú fakultu UK, katedru knihovníctva, najmä kvôli možnosti kombinácie štúdia s angličtinou. Urobila som skúšky a nakoniec ma prijali až po zložitých odvolaniach. V štúdiu som našla určité zaujímavé oblasti, napríklad semiotiku, komunikáciu a angličtinu, vyhrala som študentské vedecké súťaže a začala som publikovať.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

J. STEINEROVÁ: Už počas štúdia som mala sklony k teoretickému mysleniu a písaniu. Spracovala som vedecké práce, začala som písať a publikovať prvé recenzie. Neskôr som pracovala v Slovenskej národnej knižnici a v Slovenskej technickej knižnici v odboroch metodiky, automatizácie a výskumu. Zapojila som sa do väčších výskumných projektov zameraných na automatizáciu knižníc. Popri tom som stále sledovala teoretický vývoj v odbore. Najmä po roku 1989 som bola nadšená možnosťou štúdia zahraničnej literatúry, ktorá tu dovtedy nebola dostupná. Postupne som začala objavovať pravú tvár knižničnej a informačnej vedy, ktorá bola u nás za socializmu ideologicky deformovaná. S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti som bola na študijnom pobyte v Oxforde v roku 1991. Tam som stretla zaujímavých vedcov a dokončila dizertačnú prácu. Konal sa tam vtedy aj kongres veselých a farebných astrológov.

Po obhájení dizertačnej práce som vďaka pozvaniu profesora Kimličku prišla v roku 1992 na Katedru knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave. Začala som prednášať a hlbšie sa zaoberať výskumom, bola som na študijných pobytoch v Bruseli, Florencii, v Kongresovej knižnici vo Washingtone. Začala som tiež prednášať na zahraničných konferenciách a spoznala významných zahraničných profesorov. Uvedomila som si, že tu ešte stále existuje určitá priepasť medzi tým, čo obsahuje tento odbor u nás a tým, čo sa deje v zahraničí. Preto som sa spolu s kolegami pokúsila zaplniť túto intelektuálnu medzeru „prenosom“ najvýznamnejších koncepcií a výsledkov zo zahraničia do nášho prostredia.  Zúčastňovala som sa najprv na výskumných projektoch riešených na katedre. Spracovala som nové koncepcie teórie informačného prieskumu a tvorby informačných produktov. Od roku 2002 som začala riešiť vlastné projekty spolu s tímami kolegov. Priniesli sme najmä novú koncepciu skúmania človeka v informačných procesoch z aktuálnych zahraničných výskumov – informačné správanie. Vznikla prvá vedecká škola informačného správania v SR a ČR, vyšla moja monografia. Zapojili sme sa aj do medzinárodných projektov zameraných na digitálne knižnice, informačnú gramotnosť a tvorbu medzinárodnej encyklopédie knižničnej a informačnej vedy.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

J. STEINEROVÁ: Významné pre mňa vždy bolo konfrontovanie so zahraničím a možnosť stať sa rovnocenným partnerom v medzinárodných projektoch a na vedeckých konferenciách. Tiež som sa vždy tešila z úspešných medzinárodných konferencií, ktoré sme v našom odbore zorganizovali u nás a z publikácií, ktoré mi vyšli v zahraničných odborných periodikách či vydavateľstvách. Cením si aj publikované monografie a výskumné správy. Podľa mňa sa v našich podmienkach niektoré dôležité výstupy nehodnotia celkom správne. Napríklad som publikovala príspevok v Medzinárodnej encyklopédii knižničnej a informačnej vedy pod redakciou najvýznamnejších osobností súčasnej informačnej vedy, ktorá bola vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve. Je to tá najlepšia spoločnosť, v akej sa autor z nášho odboru môže ocitnúť. V hodnotení publikačnej činnosti podľa formálnych kritérií je to však len tzv. „menej hodnotná“ publikácia.

Za významné považujem aj pravidelné vydávanie vedeckých zborníkov na katedre, ktoré organizujem ako predsedníčka redakčnej rady. Význam pre mňa mali aj ukončené vedecké projekty a medzinárodné granty, či už zamerané na informačné správanie, relevanciu alebo informačnú ekológiu a priaznivé ohlasy zo zahraničia na výsledky našej práce. Na inej úrovni sa teším zo svojich úspešných žiakov – doktorandov a diplomantov, pretože pokračujú v rozvíjaní tém, ktorým sa doteraz u nás nevenovalo dosť pozornosti a sú dôležité pre prax aj teóriu.

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia, či už počas študijných pobytov alebo vedeckých a odborných aktivít?

J. STEINEROVÁ: V našom odbore sme zažili v posledných dvadsiatich rokoch turbulentné obdobie. Je to obrovská zmena spôsobená nielen technológiami a informačnou spoločnosťou, ale aj inštitucionálnymi zmenami v informačných procesoch a službách. Veľké zmeny sa odohrali aj v teórii, často musíme osvetľovať rôzne „obraty“ a formulovať nové paradigmy. Dnes hovoríme o interaktívnej, kognitívnej a relevančnej revolúcii v informačnej vede. Rozmanitosť prístupov rôznych vied sa prehlbuje, ale na druhej strane sa rôzne príbuzné informačné disciplíny začínajú integrovať. Jediná istota je neustála zmena. V takomto zložitom sociotechnickom kontexte je preto dôležité nájsť určité renomované kognitívne autority, ktoré podporia ukotvenie teoretickej aj výskumnej práce.

V tomto zmysle boli a sú skúsenosti zo zahraničia pre náš odbor nenahraditeľné. Pritom to súvisí aj s existujúcou kognitívnou priepasťou vyplývajúcou z nedostupnosti aktuálnej kvalitnej zahraničnej literatúry u nás pred rokom 1989. Študijné pobyty a medzinárodné vedecké a odborné aktivity sú pre nás základom. Najprv sme museli postaviť ten most cez kognitívnu priepasť. Myslím, že práve s možnosťou zapojiť sa do zahraničných tímov a zúčastniť sa na zahraničných pobytoch sa nám tento most podarilo postaviť. Dúfam, že si to všimnú aj naši mladí kolegovia, pretože pre nás nebol vždy úplne samozrejmý prístup ku kvalitným zahraničným zdrojom. Najcennejšie sú však osobné kontakty s profesormi a medzinárodnými autoritami. Bez toho sa ani v našom odbore nedá robiť zmysluplný a kvalitný výskum. Aj keď to znie zvláštne, vždy ma potešilo, keď som za menom zahraničnej odbornej autority objavila príjemnú osobnosť s nadhľadom a humorom.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

J. STEINEROVÁ: Postavenie vedcov na Slovensku ma dosť znepokojuje. Vyplýva však z celkovej sociálno-ekonomickej situácie, v ktorej vládnu iné hodnoty ako poznanie či tvorivosť. Potom sa netreba čudovať, že v globálnom svete zaostávame vo vzdelaní, inováciách, kultúre, ekonomike a nakoniec aj v kvalite života. Po roku 1989 sme si mnohí mysleli, že deformované prostredie sa postupne ozdraví aj v oblasti vzdelávania a vedy. Ukazuje sa, že nádeje boli príliš optimistické. Prostredie sa síce zmenilo, ale skôr k deformáciám iného ako ideologického typu. Prevažuje pragmatizmus a deformovaný prístup k financovaniu tak dôležitých oblastí ako veda a vzdelávanie. Zámerne tieto dve oblasti spájam, pretože výchova dobrého vedca sa začína už v škole. A najlepší výchovný vzor je príklad. Je až prekvapujúce, že napriek podceňovaniu všetkých foriem duševnej práce a produkcie ešte stále na Slovensku existujú výborní vedci, pre ktorých je veda poslanie a nie zamestnanie.

Z mojej praxe viem, že veľkou prekážkou tvorivej vedeckej práce je byrokratická nadvláda, ktorá sa prejavuje mimoriadnym administratívnym zaťažením výskumníkov. Naši vedci sa často výborne uplatnia v zahraničí a doma ostávajú nedocenení a nepovšimnutí. To je obrovská celospoločenská škoda. Mohli by sme sa spýtať, prečo si vlastne takto navzájom škodíme a viac nepodporujeme vedu a vedcov. Nepozdáva sa mi celkom ani model absolútneho spojenia vedy a biznisu, pretože tvorivosť je ťažké spútať komerčným modelom bez hodnôt.

Samozrejme, tu sú veľké rozdiely medzi vednými odbormi. Vzniká aj novšia koncepcia vedy v elektronickom prostredí (digitálna veda, veda 2.0), ktorá hlbšie integruje technológie a sociálne médiá do vedeckej komunikácie. Myslím si, že informačná veda by mohla zohrať určitú integračnú úlohu pri interdisciplinárnych prepojeniach medzi inými vedami. Zdá sa, že by sme sa pri formovaní vedeckého aj informačného prostredia mali vrátiť k hľadaniu nových modelov vedeckej komunikácie najmä v elektronickom prostredí. Nové vedecké stratégie by mohli definovať novšie spoločné hodnoty a ciele, hlbšiu intelektuálnu komunikáciu medzi vedcami z rôznych odborov a cieľavedomý systém výchovy k vedeckej práci, založený napríklad na intenzívnej práci s doktorandmi. V našich výskumoch sme skúmali doktorandov pri posudzovaní relevancie aj stav akademického informačného prostredia. Z výsledkov vyplývajú aj odporúčania na hlbšiu integráciu a kooperáciu ľudí, systémov a nástrojov vo vzdelávaní a vede.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

J. STEINEROVÁ: Veda na Slovensku potrebuje oživenie a postavenie viacerých (zelených) mostov. Popularizácia vedy je jedným z takých mostov medzi vedeckým poznaním a verejnosťou či riadiacou sférou. Veľmi si cením aktivity Centra vedecko-technických informácií v tejto oblasti. Popularizácia vedy môže pomôcť pri hľadaní nového modelu vedeckej komunikácie aj pri hľadaní nových strategických partnerov na podporu vedy. Dobrá novinárska a marketingovo-komunikačná práca je pritom nenahraditeľná – od vytvárania príkladov pre mladých vedcov až po finančnú podporu a budovanie „značky vedy“. Treba viac využívať nové médiá na komunikovanie vo vede, o vede aj pre vedu. Vede by však najviac prospelo zlepšenie vzdelávania vo všetkých školách a povzbudzovanie prirodzenej zvedavosti a tvorivosti mladých ľudí pri objavovaní fungovania sveta.

M. B.: Pani profesorka, ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila PhDr. Marta Bartošovičová 

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:
Veda v CENTRE: Prečo potrebujeme informačnú ekológiu?

CV_prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD. 

Foto: NCP VaT