Profesor RNDr. Ivan Tkáč, PhD. (56), pôsobí vo Výskumnom centre magnetickej rezonancie Univerzity v Minnesote (Center for Magnetic Resonance Research, University of Minnesota), Minneapolis, USA. Venuje sa vývoju metód in vivo NMR spektroskopie pri veľmi vysokých magnetických poliach a ich využitiu pri štúdiu neurochemických procesov v mozgu. Ako člen organizačného výboru International Society for Magnetic Resonance in Medicine sa podieľa najmä na vzdelávaní a organizovani výukových kurzov zameraných na nové progresívne metódy in vivo NMR spektroskopie.

Ivan Tkáč sa narodil v roku 1954 v Bratislave. Absolvoval Gymnázium na Metodovej ulici. Vyštudoval fyzikálnu chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1984 úspešne absolvoval doktorandské štúdium. Pracoval v Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied a neskôr prešiel na pracovisko magnetickej rezonancie v nemocnici na Kramároch. V roku 1997 prijal ponuku pracovať vo Výskumnom centre magnetickej rezonancie na University of Minnesota v USA, kde pracuje dodnes.  

V rámci popularizácie vedy a techniky na Slovensku bol prof. RNDr. Ivan Tkáč, PhD., hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve s názvom Veda v CENTRE, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v Centre vedecko-technických informácií SR. Dňa 24. 3. 2011 o 17.00 hod. vystúpil prof. Ivan Tkáč s prednáškou na tému: Magnetická rezonancia – pohľad do mozgu. Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor aj redakcii Vedeckého kaleidoskopu. 

M. Bartošovičová: Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

I. TKÁČ: Magnetická rezonancia (Magnetic Resonance Imaging) je jednou z najprogresívnejších zobrazovacích techník v klinickej praxi a v dnešnej dobe je neodmysliteľnou súčasťou rádiodiagnostických vyšetrovacích metód. Jej veľkou prednosťou je to, že nepoužíva ionizujúce žiarenie a navyše má výborný kontrast a citlivosť pre zobrazovanie mäkkých tkanív. Metódy magnetickej rezonancie sa dominantne využívajú v neurológii pre diagnostiku patofyziologických zmien mozgu. Nové progresívne metódy, založené na princípe magnetickej rezonancie, umožňujú nielen zobrazovať anatómiu mozgu, ale navyše poskytujú informácie aj o jeho činnosti. 

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium fyzikálnej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

I. TKÁČ: Moje rozhodovanie určite ovplyvnilo to, že môj otec bol fyzikálnym chemikom. Už ako malého chlapca ma vodieval na jeho pracovisko a často sme sa doma rozprávali o chémii. Po skončení gymnázia som mal záujem ísť v jeho šľapajach a vyštudovať fyzikálnu chémiu. Otec bol profesorom na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, kde sa však stal obeťou „normalizačného procesu" po vstupe sovietskych vojsk do Československa v roku 1968. Ako bolo v sedemdesiatych rokoch bežné, „normalizátori" sa snažili znepríjemniť život i rodinným príslušníkom. Aby som sa vyhol možným komplikáciám s prijatím na univerzitu, kde bol môj otec v nemilosti vedenia, rozhodol som sa pre Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. Tam sa tiež dala študovať fyzikálna chémia.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

I. TKÁČ: Už ako gymnazista som sa zúčastňoval chemických a fyzikálnych olympiád. Počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK ma bavila práca v laboratóriu. Prvé výsledky svojej práce som prezentoval na súťažiach Študentskej vedecko-odbornej činnosti. Musím sa priznať, že mnohé zmeny v mojej vedeckej kariére boli skôr vecou náhody ako uváženého plánovania. Moja dizertačná práca bola zameraná na štúdium oscilačných reakcií. Profesor Treindl mal záujem, aby som po obhajobe svojej dizertačnej práce pokračoval pod jeho vedením v štúdiu týchto zaujímavých reakcií.

Bohužiaľ, doba bola taká, že vedúca úloha strany výrazne zasahovala do personálnej politiky univerzity a tak ako nestraník som nemal šance. Našťastie v ústavoch Slovenskej akadémie vied boli politické tlaky miernejšie, keďže pracovníci SAV sa zväčša priamo nepodieľali na výchove študentov. A tak som si úplne náhodou našiel miesto na Ústave anorganickej chémie, kde som sa dostal do kontaktu s nukleárnou magnetickou rezonanciou, ktorej sa venujem dodnes. Čiže, aby som to zhrnul, magnetickej rezonancii sa venujem len vďaka vedúcej úlohe strany.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

I. TKÁČ: Po príchode do USA som mal šťastie. Dalo by sa povedať, že som sa ocitol v správnom čase na správnom mieste. Výskumné centrum magnetickej rezonancie na University of Minnesota bolo skvelo technicky vybavené. Navyše práve v čase, keď som prišiel do Minneapolisu bol v centre nainštalovaný prvý 7 teslový magnet na svete. Mal som to šťastie, že som bol jeden z prvých, ktorý si na tento unikátny prístroj siahol. Výsledkom je vôbec prvá publikovaná práca o MR spektroskopii ľudského mozgu pri 7T. Toto bolo možné len vďaka výraznej podpory mojich spolupracovníkov, špecialistov na elektroniku, supravodivé magnety, RF cievky, počítače, programovanie a ďalšie.

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach v zahraničí? 

I. TKÁČ: Možnosť pracovať s špičkovými odborníkmi, prístup k najprogresívnejšej technike, možnosť spolupodieľať sa na smerovaní jednej vednej disciplíny.

M. B.: Aký máte názor na postavenie vedcov na Slovensku?

I. TKÁČ: Vedci na Slovensku to nemajú jednoduché. Výskum sa nedá zmysluplne realizovať bez finančnej podpory. Často je problémom zastarané technické vybavenie. Nádej vidím v širšej spolupráci v rámci Európskej únie a v spoločných projektoch s pracoviskami v USA.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo? 

I. TKÁČ: To čo som zažil a videl v súvislosti s mojou prednáškou, predčilo akékoľvek moje očakávania. Centrum vedecko-technických informácií odviedlo úžasnú prácu s propagáciou celej akcie. Navyše web stránka „Vedy v centre" je kvalitná a poskytuje množstvo užitočných informácií. Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa na tejto aktivite podieľajú.

M. B.: Pán profesor, ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v Centre: Magnetická rezonancia – pohľad do mozgu