Prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc., je profesorom na Katedre športovej kinantropológie Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1980 získal atestáciu z vnútorného lekárstva a v roku 1985 z telovýchovného lekárstva. Titul CSc. v odbore  telovýchovné lekárstvo získal v roku 1985. V roku 1992 sa stal docentom a od roku 2000 je profesorom. Pracuje na Katedre športovej kinantropológie Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Oblasť jeho profesionálnych záujmov zahŕňa funkčnú diagnostiku, osobitne vývoj počítačom riadených systémov na hodnotenie funkčného stavu a trénovanosti tak športovcov, ako aj pacientov. Okrem toho sa venuje problematike silového tréningu pre výkon a zdravie a kinetike kardiorespiračných parametrov pri rôznych formách zaťaženia. V marci tohto roku bolo na Fakulte telesnej výchovy a športu UK slávnostne otvorené Diagnostické centrum prof. Hamara. Hlavným cieľom tohto centra je podpora vedeckovýskumných aktivít v oblasti vied o športe a ich prepojenie s praxou.

Absolvoval študijné pobyty v Rakúskom inštitúte telovýchovného lekárstva a v Inštitúte vied o športe CONI (Talianskeho olympijského výboru) v Ríme. Publikoval viac ako 180 článkov a knižných kapitol v angličtine, nemčine, španielčine, slovenčine a češtine. Bol pozvaný prednášajúci na medzinárodných konferenciách vo viac ako 40 krajinách - v Európe, USA, Ázii a Austrálii. Bola mu udelená cena za najlepší príspevok na 9. Európskom kongrese telovýchovného lekárstva v roku 1988 v Barcelone a Medaila Ludwiga Prokopa za prínos pre funkčnú diagnostiku v telovýchovnom lekárstve (1995).

Prof. Hamar bol v rokoch 2002 – 2010 predsedom Vedeckej komisie Medzinárodnej federácie telovýchovného lekárstva, v r. 1994 – 2002 bol členom Výkonného výboru Medzinárodnej federácie telovýchovného lekárstva a od r. 2001 je podpredsedom Lekárskej komisie Medzinárodnej federácie univerzitného športu. Je tiež členom edičných rád časopisov Journal of Sports Medicine and Physical Fitness (Turín), Medicina dello Sport (Rím), Brasilian Journal of Sports Medicine (Sao Paulo), Archivos de Medicina del Deporte (Pamplona), Medicina Sportiva Bohemica et Slovaca (Praha), Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Gymnica (Olomouc) a Muscle and Fitness – česká a slovenská edícia (Bratislava). Od svojej mladosti  je aktívnym športovcom, najskôr ako reprezentant bývalej ČSSR v atletike, neskôr ako bežec, lyžiar, cyklista, tenista a golfista.

V rámci popularizácie vedy a techniky bude prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc., dňa 30. 5. 2013 o 17.00 hod. hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky vo vedeckej kaviarni, ktorú pod názvom Veda v CENTRE už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.   

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, mohli by ste stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky pod názvom Silové cvičenia a zdravie – mýty a fakty?

D. HAMAR: V prednáške budú prezentované fakty, ktoré spochybňujú tradičné mýty o silových cvičeniach. Budú objasnené faktory, ktoré určujú reakcie srdcovocievneho systému na silové zaťaženie, vrátane špecifikácie podmienok zabezpečujúcich „bezpečný vzostup kvného tlaku“. Osobitne budú opísané odlišnosti reakcie krvného tlaku na silové a vytrvalostné zaťaženie a ich praktický význam z hľadiska prekrvenia srdcového svalu. Hlavná časť prednášky bude venovaná priaznivým zdravotným účinkom silových cvičení, najmä zvyšovaniu svalovej sily, podielu svalovej hmoty, stimulácii pokojového energetického metabolizmu, spevňovaniu kostného tkaniva, zvyšovaniu citlivosti inzulínových receptorov a zlepšovaniu proprioceptívnych funkcií.

Následne bude objasnený ich preventívny a terapeutický význam pri celom rade ochorení ako diabetes mellitus, obezita, srdcovocievne ochorenia, bolesti chrbta, osteoartróza, osteoporóza a iné. Osobitne bude zdôraznený fakt, že silové cvičenia svojimi účinkami nezriedka presahujú lieky, ktoré sa na liečbu týchto chronických ochorení používajú. Objasnený bude aj zdravotný význam samotného zvýšenia sily, ktorej nedostatočná úroveň, najmä u starých ľudí, môže výrazne obmedzovať vykonávanie bežných pohybových úkonov každodenného života, ako aj  zvyšovať riziko pádov a s tým súvisiacich úrazov. Prednášku ukončia praktické odporúčania pre uplatňovanie silových cvičení ako bezpečného a efektívneho prostriedku na posilnenie priaznivých účinkov aerobných aktivít.

M. B.:  Starší ľudia, ale aj tí, ktorí majú vysoký krvný tlak, sa spravidla obávajú silových cvičení. Aký šport alebo ktoré cvičenia by ste im odporučili?
   
D. HAMAR: Vysoký krvný tlak považuje nielen laická verejnosť, ale aj mnohí lekári za typickú kontraindikáciu akejkoľvek pohybovej aktivity, nehovoriac o silových cvičeniach. Opakovane bolo však preukázané, že aj keď pri samotných cvičeniach krvný tlak stúpa, z dlhodobého hĺadiska vedú pravidelné cvičenia k jeho miernemu poklesu, pričom to neplatí iba pre vytrvalostné aktivity, ale aj silové cvičenia. Samozrejme, že sa neodporúčajú cvičenia vykonávané maximálnym úsilím, ale také, pri ktorých prekonávaný odpor nepresahuje 70 percent jednorazového maxima. V praxi to zodpovedá napr. dvíhaniu závažia, ktoré dokážeme vykonať desaťkrát.

M. B.:  Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

D. HAMAR: Od skorých školských rokov som veľmi ľahko absorboval vedomosti z exaktných predmetov ako matematika, fyzika, chémia. Fascinovala ma ich logika, vzájomná previazanosť. Vždy ma zaujímalo ako veci fungujú, aké sú príčiny javov, ktoré nás obklopujú. Ľudský organizmus mi pripadal ako fascinujúci stroj, ktorý stojí za to spoznávať. 

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

D. HAMAR: Ako to často býva, aj v mojom prípade zrejme zohrali určitú úlohu gény. Starý otec mal na svoju dobu vynikajúco zariadenú dielňu a bol mimoriadne zručný a všestranný laický remeselník. Otec, takisto bez špeciálneho vzdelania, bol velmi šikovný domáci majster schopný vyrobiť funkčnú práčku, či kompletne rozobrať, opraviť a zložiť traktor. Myslím si, že robím niečo podobné, akurát v inom prostredí, v oblasti telovýchovného lekárstva. Okrem toho, že sa snažím prispieť k spresneniu poznatkov o bezprostredných reakciách, či dlhodobých adaptačných zmenách ľudského organizmu na rôzne formy telesného zaťaženia, vymýšľam a konštruujem zariadenia na funkčnú diagnostiku a zvyšovanie účinnosti tréningu, ktoré možno využívať tak v športe, ako aj rehabilitácii. 

M. B.: Ktoré zo svojich pracovných úspechov považujete za najvýznamnejšie?

D. HAMAR: Ako mladý som dostal cenu za najlepšiu prednášku na Európskom kongrese telovýchovného lekárstva v Barcelone. Bolo to pre mňa vtedy veľkým povzbudením. Za najväčší úspech ale považujem, že viaceré z diagnostických systémov, ktoré sme na našom pracovisku vyvinuli, našli široké uplatnenie v praxi a používajú sa nielen u nás, ale aj v zahraničí, vrátane USA a Japonska. Ako príklady môžem uviesť FITRODYNE, zariadenie na testovanie dynamickej sily, alebo izokinetický bicyklový ergometer, ktorý pri rehabilitácii po vážnom zranení používala aj rakúska lyžiarska legenda Herman Meier.

M. B.:  Zúčastnili ste sa študijných pobytov v zahraničí, prednášali ste na mnohých medzinárodných konferenciách vo viac ako 40-tich krajinách sveta. Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

D. HAMAR: Z profesionálneho hľadiska boli cesty do zahraničia vždy inšpirujúce. Možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy, riešia podobné problémy vždy doplní mozaiku poznania, pomôže pri hľadaní riešení a zníži riziko blúdenia po slepých uličkách. Ako väčšina ľudí, ktorí zažili obmedzenia cestovania v minulom režime, si veľmi vážim, že som mal možnosť spoznávať spôsob života a kultúry v krajinách na všetkých kontinentoch. Na druhej strane sa svojim zahraničným priateľom pri ich návšteve rád pochválim našou Bratislavou či inými peknými kútmi Slovenska.

M. B.: Aký je Váš názor na popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej, podľa Vás, prospelo?

D. HAMAR: Mnohí vedci popularizáciu neuznávajú a skôr takéto aktivity považujú za plytvanie časom. Na druhej strane sú názory, s ktorými sa zhodujem aj ja, že vedec by mal byť schopný vysvetliť aj laickej verejnosti čím sa zaoberá, aké získal nové poznatky a aké majú, resp. potencinálne možu mať praktické uplatnenie. Dokonca si myslím, že je to do určitej miery jeho povinnosť. Vítam preto každú iniciatívu v tejto oblasti, ako napr. činnosť Centra vedecko-technických informácií, či zaradenie špeciálnych populárno-náučných programov do vysielania 2. programu Slovenskej televízie. Myslím si, že je povinnosťou verejnoprávnych inštitúcií podieľať sa na popularizácii vedy a ich činnosť v tejto oblasti by sa mala ďalej rozširovať.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
 

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope: Silové cvičenia a zdravie – mýty a fakty

Fotozdroj: www-proefekt-sk