RNDr. Anna Totková, PhD., odborná vedecká pracovníčka, parazitologička a pedagogička, pracuje v Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave (od februára 2008).
Anna Totková sa narodila v Trenčíne, býva v Bratislave. Vysokoškolské štúdium dosiahla na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia. Doktorandské štúdium vo vednom odbore parazitológia absolvovala v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Bola dlhoročnou pracovníčkou Parazitologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, kde pracovala až do zrušenia ústavu v januári 2008.
RNDr. Anna Totková, PhD., je spoluautorkou knižnej publikácie Lekárska parazitológia (2008). Vo vedeckých a odborných článkoch a prednáškach doma i v zahraničí sa venuje problematike črevných parazitóz v našej populácii. Spolupracovala na úspešnom riešení viacerých vedeckých projektov VEGA z oblasti lekárskej parazitológie. Je popularizátorkou vedy a zdravotnej výchovy. Viac informácií obsahuje jej životopis (v prílohe).
M. Bartošovičová: Pani doktorka, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 30. júna 2011 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Črevné parazity – nevítaní hostia v našom tele. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.
Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?
A. TOTKOVÁ: Tým, že sa niektoré organizmy dokázali prispôsobiť parazitickému spôsobu života, postupne osídlili ako telo živočíchov, tak aj človeka. Parazitujú všade, v čreve (tenké a hrubé črevo), v dutinách (ústna dutina, pošva, močová rúra), v tkanivách (vo svaloch, v rôznych vnútorných orgánoch), a tiež v krvnom a lymfatickom systéme. Parazitárnymi nákazami sú najviac ohrozené deti, ktoré navštevujú predškolské a školské kolektívne zariadenia. Z týchto kolektívov sa prostredníctvom detí parazity šíria ďalej do rodín, kde bývajú často postihnutí všetci členovia rodiny. Práve úzky osobný kontakt umožňuje prenos parazitárnych ochorení z jednej osoby na druhú.
V 70. a v 80. rokoch minulého storočia sa nám podarilo eliminovať niektoré druhy črevných parazitov v populácii, o čom svedčia aj mnohé epidemiologicko-parazitologické štúdie robené v Parazitologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v Ústave epidemiológie Jeséniovej Univerzity v Martine a v Helmintologickom ústave SAV v Košiciach. Takéto zníženie črevných parazitóz v populácii sa nám podarilo dosiahnuť len na základe dlhodobého parazitologického monitorovania a navyše v tom čase (MZ SSR) nariadených povinných preventívnych parazitologických vyšetrení detí. Preto mnohí odborníci, zaoberajúci sa touto problematikou, nadobudli presvedčenie, že ich výskyt na Slovensku má už klesajúcu tendenciu. Zmenou legislatívy v zdravotníctve od 90. rokov minulého storočia sme však pri parazitologických vyšetreniach detí a dospelých postupne zistili opäť narastajúci výskyt črevných parazitov v našej populácii, čo potvrdili aj parazitologické nálezy z výskumných úloh riešených na túto problematiku. Črevné parazitózy posúvajú jednotlivé klinické príznaky ochorení do interdisciplinárnej medicínskej roviny.
 |
M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia?
A. TOTKOVÁ: Pochádzam z rodiny, kde zdravotnícke povolanie nebolo vzácnosťou. Strýko bol gynekológ, babička pôrodná asistentka (voľakedy sa im hovorilo babice) a moja mama tiež milovala toto povolanie a s láskou sa starala o chorých. A tak aj ja, už na základnej škole som uvažovala nad tým, že raz budem pomáhať ľuďom a chorým vracať zdravie. Ale páčilo sa mi aj učiteľské povolanie, pretože som sa s obľubou venovala takým, ktorí to potrebovali a prišli za mnou, aby som im podala pomocnú ruku. Na strednej škole som v každom mojom voľnom čase (okrem hrania na akordeón) čítala, ba priam hltala riadky z kníh s medicínskou tematikou, ktoré som si požičiavala v školskej knižnici.
Kniha, ktorá sa zaoberala starovekou a novovekou medicínou, dodnes ju mám v pamäti, mala názov “ Od Hipokrata po Pavlova“. V nej bol zhrnutý celý vývoj medicíny. Prečítala som ju aj viackrát, pretože ma fascinovala. Ak mi bolo niečo nejasné, prípadne som niečomu nerozumela, moja mamička sa mi snažila všetko dôkladne vysvetliť. Potom prišla prvá Biologická olympiáda na Slovensku a bolo rozhodnuté. Biologickú olympiádu som absolvovala s úspechom pod vedením môjho triedneho profesora RNDr. Kamila Vajnorského (za čo mu patrí aj moja úprimná vďaka), ktorý sa mi počas prípravy na olympiádu svedomite venoval a podporoval ma v tom, aby som išla študovať na prírodné vedy, že mám k tomu všetky predpoklady. A tak som sa nakoniec rozhodla pre vedu a pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia. |
M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?
A. TOTKOVÁ: I keď moja cesta k vede bola neľahká a často aj tŕnistá, nakoniec som sa predsa dostala k môjmu vytúženému cieľu. Čo bolo veľmi zaujímavé na tejto ceste životom? To, ako sa so mnou život zahral. Po skončení Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského som bola konkurzným konaním prijatá na Parazitologický ústav Lekárskej fakulty UK, kde som aj začala pracovať ako vedecký pracovník v humánnej parazitológii, a tiež aj učiť. Postupne som graduovala a stala som sa odborným pracovníkom vo výskume. A čo je v mojom živote najzaujímavejšie? To, že predsa pomáham ľuďom riešiť ich zdravotné problémy z hľadiska parazitárnych ochorení. Pracovala som a stále pracujem na grantových úlohách a iných odborných vedeckých štúdiách, kde sa rieši problematika črevných a iných parazitov v našej populácii, no najmä u detí v predškolských a školských zariadeniach. Parazity detský organizmus veľmi zaťažujú a bránia mu v správnom fyzickom a psychickom vývoji. Záverom môžem dodať len toľko: splnil sa mi môj dávno vysnívaný sen, teda nie som len vedec, ale aj pedagóg a túto prácu nadovšetko milujem.
M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?
A. TOTKOVÁ: V roku 2008 vyšla učebnica „Lekárska parazitológia“ autorov Totková, Klobušický, Valent, ktorú vydala Osveta Martin (400 s.) Táto učebnica bola výsledkom našej mnohoročnej plodnej výskumnej a pedagogickej práce na Parazitologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý bol k 31. 1. 2008 zrušený. Ide o prvú slovenskú vysokoškolskú učebnicu lekárskej parazitológie. Má širší záber, pretože je určená pre lekárske i nelekárske študijné programy. Poslúži aj pri postgraduálnom vzdelávaní absolventov lekárskych, farmaceutických a prírodovedeckých fakúlt v praxi. Táto učebnica ako prvá na Slovensku obsiahla kompletne problematiku humánnej parazitológie, kde poskytuje informácie v jednom celku o parazitických prvokoch, červoch a článkonožcoch človeka naraz. Kniha bola vysoko hodnotená oponentmi i recenzentmi a bola nimi odporúčaná na významné ocenenie, ktoré udeľuje Nadácia SLOVAK GOLD. Dňa 15. 6. 2008 kniha získala toto výnimočné ocenenie – Certifikát a Zlatú medailu SLOVAK GOLD.
M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?
|
A. TOTKOVÁ: Bola som zodpovednou riešiteľkou (v rámci riešiteľského kolektívu) troch domácich grantových úloh VEGA Ministerstva školstva SR a vedúcou štvrtého domáceho výskumného projektu VEGA MŠ SR. Prvý projekt riešil sledovanie oportúnnych parazitóz vo vybraných zoocenózach a populáciách obyvateľstva, prípadne v skupinách imigrantov. Druhý projekt riešil parazitárnu nezávadnosť prevádzky predškolských a školských zariadení. V ďalšom projekte sme riešili kontamináciu bratislavských sídlisk helmintami Toxocara sp. Vo štvrtom projekte v rokoch 2007 – 2009 sa riešila kontaminácia vôd plaveckých bazénov črevnými parazitmi.
M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?
A. TOTKOVÁ: Postavenie vedcov na Slovensku ešte stále nedosahuje takú úroveň ako v iných krajinách Európskej únie, či v USA. Nejde pri tom len o finančnú motiváciu, ale chýba tu aj viac podpory zo strany štátu. Prečo? Lebo špičková veda sa nedá robiť len tak „na kolene“. Predovšetkým je tu nutná modernizácia vedeckých pracovísk a laboratórií, ich vybavenosť prvotriednou modernou technikou. Hoci máme u nás dostatok popredných a vynikajúcich vedcov, ktorí sú uznávaní doma i v zahraničí, je nám ľúto, že naši mladí a talentovaní vedci stále častejšie odchádzajú do zahraničia za vidinou lepšej perspektívy do budúcnosti. Mnohí z nich už naspäť neprídu. Je to naozaj škoda, ale aj veľká strata pre štát, ktorý každoročne investuje do vysokoškolákov nemalé financie, ktoré sa mu takto nevrátia. Preto by som ocenila, keby štát investoval viac financií do moderných technológií, čím by sa vysoko skvalitnila práca vedcov aj u nás. Nesmieme zabúdať na to, že ide predsa o investíciu, ktorá sa nám v budúcnosti možno aj dvakrát vráti. |
 |
M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa vás prospelo?
A. TOTKOVÁ: Popularizácia vedy na Slovensku by v rebríčku hodnotenia určite nebola na poprednom mieste. Pritom stačí sa len pozrieť na našich okolitých susedov, napríklad na našich českých kolegov. Tí sú v popularizácii vedy v porovnaní s nami oveľa iniciatívnejší. No, musím však oceniť, že u nás na Slovensku máme Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky, ktoré tradične raz do mesiaca organizuje pravidelné stretnutia verejnosti s osobnosťami vedy a techniky VEDA V CENTRE. Okrem toho majú na internete svoju webovú stránku Veda a technika, ktorá poskytuje množstvo cenných informácií z oblasti vedy a techniky pre širokú laickú i odbornú verejnosť, za čo im patrí úprimná vďaka.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
Životopis RNDr. A. Totkovej, PhD.
Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:
Veda v CENTRE: Črevné parazity – nevítaní hostia v našom tele