RNDr. Andrea Fedorková, PhD., (27) pracuje na Katedre analytickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pochádza z Humenného. Po absolvovaní Strednej priemyselnej školy chemickej a potravinárskej v Humennom, študovala na Katedre fyzikálnej a analytickej chémie Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Magisterské štúdium ukončila s vyznamenaním. Doktorandské štúdium absolvovala na Katedre analytickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci štúdia absolvovala viacero zahraničných pobytov na renomovaných pracoviskách v Nemecku a Španielsku. Je spoluriešiteľkou domácich i medzinárodných projektov a členkou Slovenskej chemickej spoločnosti. Viac informácií obsahuje jej životopis.
    
M. Bartošovičová: Pani doktorka, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 21. júla 2011 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Zachránia elektromobily svet? Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE – Letný špeciál.  Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

A. FEDORKOVÁ: Vo svete jazdí približne 800 miliónov automobilov, z nich len asi milión je vybavených iným ako spaľovacím motorom. Doprava sa aj napriek enormnej snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách. Hluk, ktorý vozidlá produkujú, nielen nepríjemne ovplyvňuje našu pohodu, ale spôsobuje tiež poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a vyšší výskyt stresov. Jednou z možností znižovania emisií je využitie alternatívnych pohonov. Vývoj alternatívnych pohonov sa uberá tromi hlavnými smermi, a to elektrické pohony, hybridné pohony a palivové články. Aj keď fosílne palivá sú neobnoviteľné a ich zásoby stále klesajú, nie je to najvážnejší dôvod na zmenu. Tou hlavnou príčinou sú klimatické zmeny, topenie severných morí, narušenie biodiverzity a životného prostredia. Tieto zmeny spôsobujú v hlavnej miere fosílne palivá. Hybridný a elektrický pohon je najefektívnejší pri používaní v mestách a na krátke vzdialenosti. Keďže elektromobily neriešia problematiku exhalátov pri výrobe elektrickej energie, najideálnejšie by bolo, ak by sa mohli dobíjať z energeticky obnoviteľných zdrojov – napr. solárnych článkov.

Osobne sa zaoberám prípravou a charakterizáciou nového katódového materiálu pre Li-iónové batérie na báze LiFePO4. Kapacitu a vodivosť tohto materiálu sme vylepšili použitím vodivého polyméru – polypyrolu. V prednáške sa budem venovať hlavne rôznym druhom alternatívnych pohonov – Li-iónové batérie, palivové články, superkapacitory. Definujem ich základné vlastnosti, porovnám ich výhody a nevýhody. V závere prednášky priblížim aj metódy základného výskumu Li-iónových batérií.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte?

A. FEDORKOVÁ: Prvým impulzom bolo, že som sa rozhodla študovať na chemickej priemyslovke v Humennom. Potom bolo moje prírodovedné smerovanie už viac-menej jasné. Mama bola chemická laborantka a chémia ma vždy zaujímala. Takže po maturite som už bola rozhodnutá pre Prírodovedeckú fakultu.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

A. FEDORKOVÁ: Na začiatku vysokoškolského štúdia som konkrétne neuvažovala o vedeckej kariére.  No postupne ma to lákalo čoraz viac. V treťom ročníku na PriF UPJŠ v Košiciach som absolvovala výmenný pobyt Socrates Erasmus na univerzite v nemeckom Münsteri. Potom to už bolo jasné. Po návrate sa mi podarilo v jednom roku ukončiť bakalárske aj magisterské štúdium s vyznamenaním. V doktorandskom štúdiu som pokračovala na PriF UK v Bratislave v spolupráci s PriF UPJŠ no podstatnú časť štúdia som strávila v Nemecku a neskôr aj v Španielsku. Znie to síce trocha komplikovane, ale takáto medzi univerzitná spolupráca má veľa výhod. Spoznala som mnoho zaujímavých ľudí, vedeckých osobností a nadobudla nové poznatky a skúsenosti.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

A. FEDORKOVÁ: Za najvýznamnejšie považujem ocenenie Študentská osobnosť Slovenska za rok 2010 a Cena prezidenta SR Ivana Gašparoviča za mimoriadne študijné a vedecko-výskumné výsledky. Je to veľmi povzbudzujúce a teším sa z toho, že práve moja práca bola ocenená, že niekto si všimol moje výsledky získane hodinami práce v laboratóriách, strávene písaním článkov a príspevkov.

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

A. FEDORKOVÁ: Skúsenosti zo zahraničia sú nenahraditeľné, počas svojich pobytov som stretla naozaj špičkových vedcov, profesorov pod vedením, ktorých som mohla pracovať. Stretla som kolegov, ale aj kamarátov, s ktorými sme stále v kontakte. Tí mi v mnohom pomohli, poradili, objektívne kritizovali a nabádali k novým riešeniam. Ak prídete do úplne nového kolektívu, musíte sa vedieť presadiť, byť samostatní, naučiť sa veľa nových vecí. Aj keď je veda tímová práca, v mnohom som musela byť samostatná. Nie vždy bolo všetko jednoduché, ani v zahraničí vám výsledky nedajú na striebornom podnose. Aj špičkové prístroje sa kazia, aj tam musíte pracovať rovnako ako doma a možno ešte viac. No je to výborná škola. Skúsenosti, ktoré som tam získala za pár rokov, by som len ťažko nadobudla niekde inde. Určite to môžem všetkým študentom a mladým kolegom len odporúčať.

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?

A. FEDORKOVÁ: Svoj samostatný väčší projekt zatiaľ nemám, no som spolu riešiteľkou viacerých projektov VEGA a APVV. Taktiež som bola spoluriešiteľkou dvoch projektov DAAD,  v rámci ktorých som strávila skoro dva roky na WWU Münster. Ako doktorandka som získala štipendium na pobyt v Barcelone v rámci Národného štipendijného programu.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

A. FEDORKOVÁ: Postavenie vedcov na Slovensku je podľa mňa dosť podhodnotené. Hlavne čo sa týka finančného ohodnotenia sú vedci nedocenení. Pritom sa tu robí naozaj veda na medzinárodnej úrovni.  Práve preto mnohí po čase odchádzajú do súkromnej sféry a do zahraničia. Na druhej strane ak sa rozhodnete podať väčší projekt a získať viac peňazí, byrokracia, ktorá je s tým spojená vám zaberie všetok voľný aj pracovný čas.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

A. FEDORKOVÁ: Popularizácii vedy a celkovo vede by v prvom rade pomohlo viac peňazí, hlavne čo sa týka podielu HDP. Momentálne dotujeme vedu jedným z najnižších percent HDP. Ešte aj Rumunsko dáva na vedu viac ako my. Vede a jej popularizácií by taktiež pomohlo viac priestoru v médiách, viac diskusných relácií s vedcami a odborníkmi pre dospelých a hlavne pre deti a mládež. Ľudia nepoznajú našich špičkových vedcov, mnohí si myslia, že na Slovensku sa poriadna veda nerobí, čo nie je pravdou. Verejnosť ani len netuší čo všetko sa u nás skúma a aké výsledky tento výskum prináša.

M. B. Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová 

Životopis RNDr. Andrey Fedorkovej, PhD.