Prvá slovenská lekárka Mária Bellová (1885 – 1973) sa narodila na Liptove (Liptovský Peter) v rodine evanjelického farára Petra Štefana Bella. Študovala na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici ako externá študentka (v r. 1905) a po maturite sa rozhodla študovať medicínu v Budapešti.

Na začiatku ju prijali len ako externistku. Prvé roky boli náročné – okrem iného musela presviedčať profesorov, že sa nebojí rán ani krvi, a že aj učivo zvládne rovnako ako muži. Keď sa osvedčili jej schopnosti, prijali ju za riadnu študentku. V roku  1910 prebrala do svojich rúk ako prvá a jediná slovenská študentka na budapeštianskej univerzite lekársky diplom.

Počas prvej svetovej vojny pracovala na pohotovosti v rumunskom meste Tirgu Mures, za čo jej Červený kríž neskôr udelil vyznamenanie. Po vojne sa vrátila na Slovensko. Rozvíjajúce sa bronchiektázie ju nakoniec doviedli do Dolného Smokovca, kde v rokoch 1925 ─ 1957 pôsobila ako lekárka, neskôr primárka v Ústave pre tuberkulózne deti. V  roku 1947 bola vymenovaná za hlavnú slovenskú odborníčku na TBC a taktiež bola vyznamenaná Radom práce. Svojej práci venovala vyše 30 rokov.

Ako prvá slovenská lekárka podstatnou mierou prispela k rozvoju lekárskej vedy v oblasti detskej tuberkulózy, skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tohto ochorenia, zaoberala sa výskumom liečivých účinkov bylín pri liečení tuberkulózy kože. Odbornými prednáškami prispela k rozvoju zdravotnej výchovy, v ktorej patrila medzi priekopníkov na Slovensku.

Vychovala viacerých odborníkov detských ftizeológov. Roku 1918 ocenená vyznamenaním Pro patri et humanitatis a pri príležitosti 80. narodenín aj zlatým diplomom budapeštianskej lekárskej fakulty. Posledné roky života prežila  v Príbovciach.

Zdroj a fotozdroj:

Lexikón slovenských žien, Národný biografický ústav, SNK, Martin, 2003. str. 24
Slovenka č. 5/2006, Čo nebolo v učebniciach: Prvá slovenská lekárka, str. 49 – 50.

Liptovský Peter


Spracovala Mária Izakovičová