Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Ján Jessenius 

 
Jan Jesenius 

Preslávil sa ako lekár, ktorý vykonal prvú pitvu pred  413 rokmi  v Prahe – na dvore cisára Rudolfa II. Pitval obeseného zločinca.

Hoci sa narodil vo Vroclave, kam jeho otec Baltazár ušiel pred Turkami – považujeme ho za Slováka. Jeho meno má niekoľko tvarov, ako je príznačné v uhorských dejinách. MUDr., PhDr. Ján Jesenius alebo Ján Jessenius alebo Ján Jesenský alebo Ján/Jan z Jesenu. Bol slovenský lekár, filozof, politik a autor vedeckých prác.

Pochádzal zo starobylého  uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci.  Vzdelanie získal najprv na univerzite v nemeckom Wittenbergu, kde študoval filozofiu a medicínu (od roku 1583), v štúdiu neskôr pokračoval na univerzite v Lipsku (od roku 1585) a v talianskej Padove (od roku 1588), ktorá bola vychýrená výučbou anatómie. Doktorom medicíny sa Jessenius stal v roku 1591 (za spis „O ochorení žlče po trojdennej zimnici“), zároveň získal aj doktorát z filozofie, ktorý mu bol uznaný až na pražskej univerzite. Padovská (katolícka) univerzita mu ju ako evanjelikovi odmietla.

Od roku 1600 prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v Prahe (pitvané bolo telo obesenca). Popis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom  Pražská pitva — „Anatomiae Pragae anno MDC solenniter administratae historiai". Prispel ním k rozvoju anatómie, ktorú odborná verejnosť prijala s nadšením, nie však pospolitý ľud.
V roku 1602 prišiel Jessenius do Prahy opäť, a to na osobnú žiadost cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov.
V roku 1608 Ján Jessenius Prahu opustil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Matyáša v službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku 1612. V roku 1617 sa Jessenius vrátil do Prahy tretíkrát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal profesorom histórie.

V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe.
Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol 21. júna 1621, spolu s ďalšími 27 vojvodmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Údajne mu vyrezali  jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku 1631 ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dodnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.

 

 Vedecká pitva:Obraz Anatomia doktora Tulpa od Rembrandta znázorňujúci prednášku Nicolaesa Tulpa  Poprava 27 českých „pánov“ 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe
Tvorba

Odbornou lekárskou spisbou sa zaoberal najmä počas pôsobenia vo Wittenbergu. Anatomickými prácami sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto disciplíny vo svojej dobe. Jeho opis pitvy mal veľký ohlas v lekárskej i laickej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu. V podstate išlo o výber z Vessaliovho diela, ktorý obohatil o najnovšie poznatky talianskych anatómov. Obsahoval však aj niektoré nové poznatky, ktorými prekonal svojich predchodcov (napr. nové objavy pri opise a hodnotení činnosti sluchových a rečových orgánov; jeho poučky o spôsobe videnia použil v novej teórii videnia J. Keppler).

Znaky pôvodnosti mala jeho rozprava o kostiach – podrobne opísal sústavu, počet a skladbu kostí. V návode k chirurgickej praxi zdôvodnil význam chirurgie (staršie lekárske autority ju nepokladali za lekársku disciplínu, ale za remeslo) pre medicínu, rozobral jednotlivé chirurgické úkony, opísal nástroje a spôsob ich používania, výrobu protéz. Za základ mu slúžili najmä práce francúzskeho chirurga A. Parrého. Vložil do neho aj svoje kritické pripomienky a chirurgické skúsenosti. Záujem odborníkov vyvolala jeho rozprava o krvi – Diagnostika chorôb podľa farby, hustoty a zrážavosti krvi  (podobná práca o moči zostala v rukopise). V nevydanom osobitnom liste P. Magnovi, lekárovi panovníka Mateja, vyložil názory na vlastnosti liečivých, najmä karlovarských prameňov. Osobitnú skupinu prác tvoria dizertácie absolventov medicíny vo Wittenbergu, napísané pod jeho vedením. Spravidla v nich vyjadrovali jeho názory, prevažne v prácach z internej medicíny.
Vo svojej tvorbe sa venoval aj filozofickým dielam, politickým dielam a príležitostne písal aj verše.

Zdroje:

Eracareers.sk

Osobnosti.sk

Leikert, Jozef. 2010: Osobnosti Slovenska I. diel . Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, s. r. o.  2010. s. 163 – 165. ISBN 978-80-07-01849-5.

Wikipédia

Fotozdroj:

Wikipédie, Jan Jessenius

Pitva, Wikipedie (obraz Rembrandta)

Spracovala Mgr. Mária Izakovičová

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR