Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Emil Belluš – zakladateľská osobnosť slovenského architektonického školstva a vedy 

 
Emil Belluš - portrét 

Slovenský architekt Emil Belluš, predstaviteľ funkcionalizmu, sa narodil dňa 19. septembra 1899 v Slovenskej Ľupči. Základné vzdelanie a neskôr aj klasické osemročné gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. Roku 1918 začal študovať na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti, vtedajšom hlavnom meste Uhorska. Už nasledujúci rok ale odišiel na štúdiá do Prahy, hlavného mesta novovzniknutej Česko-Slovenskej republiky, kde pokračoval v štúdiu na Fakulte architektúry ČVUT.

V roku 1924 ako absolvent projektoval svoju prvú budovu v tradicionalistickom duchu – polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Od roku 1925 už mal vlastný ateliér v Bratislave. V roku 1928 sa stal členom kuratória novozaloženej Školy umeleckých remesiel (spolu s D. Jurkovičom a F. Weinwurmom).

V rokoch 1939 – 1970 pôsobil na Slovenskej škole technickej (dnešná Slovenská technická univerzita – STU) ako profesor, v rokoch 1945 – 1946 ako dekan odboru inžinierskeho staviteľstva. V roku 1955 sa stal akademikom Slovenskej akadémie vied a roku 1956 získal titul DrSc. Zaslúžil sa o založenie SVŠT (Slovenskej vysokej školy technickej) a architektonického školstva na Slovensku. Jeho poslednou budovou je Mladá Garda v Bratislave z roku1954 (neskôr sa venoval už iba teoretickej a pedagogickej činnosti).

Emil Belluš mal tiež veľký podiel na založení spolkovej činnosti architektov. Bol predsedom Spolku architektov Slovenska (1945 – 1953) a Zväzu slovenských architektov (1955 – 1956). Založil viaceré odborné časopisy – v roku 1939 Technický obzor slovenský, neskôr v SAV Architektúru a urbanizmus a Životné prostredie. Napísal Encyklopédiu pozemného staviteľstva.

Tridsiate a štyridsiate roky boli pre Emila Belluša vrcholným tvorivým obdobím. Vyprojektoval množstvo verejných, administratívnych, obytných aj priemyselných stavieb. Tie bratislavské silne ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú tvár mesta, či už to boli tzv. družstevné domy z rokov 1934 – 1935 v dolnej časti terajšieho Námestia SNP, alebo budova Národnej banky (dnešná Generálna prokuratúra SR) na Štúrovej ulici, administratívna budova Coburg na Dostojevského rade (v spolupráci s architektmi Weinwurmom a Vécseim) z roku 1937, budova obchodnej komory (dnes sídlo Syndikátu novinárov) na Župnom námestí či 400 sociálnych bytov na Miletičovej a Trenčianskej ulici. Podobne aj hlavná pošta v Piešťanoch a mestské sporiteľne (dnes banky) v Martine a v Banskej Bystrici sú aj v súčasnosti dôležitými bodmi v urbanizme týchto miest.

Skutočnou učebnicou dokonalých proporcií je mlyn „NUPOD“ v Trnave (1936) a vodojem z roku 1941 v tom istom meste, ktorý je považovaný za jednu z Bellušových najkrajších stavieb. Málokto pozná pôsobivú továreň Dinas v Banskej Belej, kde Belluš navrhol sústavu škrupinových striech, vďaka ktorým budova dokonale zapadá do kopcovitého terénu. Poslednou budovou Emila Belluša je Mladá Garda v Bratislave z roku1954 (neskôr sa venoval už iba teoretickej a pedagogickej činnosti).

Tvorivý záber Emila Belluša bol nesmierne široký. Jedným z takmer neznámych rozmerov jeho tvorby bola aj jeho scénografická práca. Manželkin brat Ján Jamnický, ktorý bol známym avantgardným režisérom, Belluša uviedol do novej tvorivej oblasti – scénického výtvarníctva. Belluš bol zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej scénografie a spolu s Jamnickým poriadne predbehli svoju dobu.

Dielo Emila Belluša znamená významný prínos nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku funkcionalistickú architektúru. Kolonádový presklený most ponad Váh v Piešťanoch z prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia zaradila medzinárodná únia architektov medzi najzaujímavejšie stavby sveta, čo mu prinieslo miesto v zozname iných slávnych mostov planéty. Architektonické projekty Emil Belluš otvoril moderným trendom, ale rešpektoval aj národné tradície. Veľká časť jeho diel sa stala národnými kultúrnymi pamiatkami.

Uznávaný architekt ovplyvnil podobu mnohých slovenských miest nielen vlastnou tvorbou, ale sprostredkovane aj tvorbou svojich nasledovníkov.  Za jeho dielo mu bol v roku 1965 udelený titul Národný umelec a roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Akademickí hodnostári Fakulty architektúry STU v Bratislave sa rozhodli pomenovať aulu STU Bellušovým menom a vo vestibule auly umiestnili bustu tohto významného slovenského architekta.

Emil Belluš zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo.

 Kolonádový most v Piešťanoch  budova bratislavského magistrátu
 budova Generálnej prokuratúry SR  študentský domov Mladá Garda v Bratislave

 ukážky z diela Emila Belluša

Zdroje:

Wikipedia.sk
HNonline.sk
E-obce.sk
Fotozdroje:
Wikipedia.sk
ASB.sk
Commons.wikimedia.org
Wikipedia.org

Spracovala: Ľubica Fordinálová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR