Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Autor viacerých vodných diel na Slovensku — Peter Danišovič 

 
Peter Danišovič 

Prof. Ing. Dr. techn. Peter Danišovič, Dr. h. c. je spoluzakladateľom prvej slovenskej polytechniky, vynikajúci pedagóg, vedec a nestor v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby na Slovensku. Pripomíname si 106 rokov od jeho narodenia.

Jeho vedeckovýskumná aktivita bola zameraná najmä na Dunaj a Váh, konkrétne na problémy vodohospodárskeho, energetického a stavebného využívania štrkonosných tokov a na štúdium regulačných stavieb na veľkých štrkonosných tokoch.
Presadzoval myšlienku energetického využitia Dunaja a jeho zlepšenia plavebných podmienok.

Životopis

Peter Danišovič pochádza z Bolerázu, zo skromnej, slovenskej roľníckej rodiny. Narodil sa  1. júna 1907 ako piate dieťa zo siedmich súrodencov.
Ako uvádza jeho žiak, kolega a priateľ Miroslav B. LIŠKA vo svojej prezentácií k 100. výročiu P. Danišoviča: „Napriek skromným podmienkam, dosiahol najvyšší stupeň vzdelania v odbore inžinierskeho, vodného a kultúrneho staviteľstva – nie pre svoj prospech, ale aby svoje bohaté poznatky mohol odovzdávať svojim žiakom a spolu s nimi „premieňať vodu na svetlo“. Aby aj z dedín Slovenska vytlačil sviečky a petrolejky, aby podporil čo najširšie vzdelávanie národa a industrializáciu jeho hospodárstva."

Základnú školu vychodil v rodnej obci.  Na gymnáziu v Trnave študoval v rokoch 1919 – 1927. Maturoval s vyznamenaním. Štúdium inžinierskeho staviteľstva, smeru vodohospodársko-kultúrneho, začal v roku 1927 na Českém  vysokém učení technickém v Prahe. Štátnice urobil v roku 1929 a 1932. Druhá – ktorú zložil s vyznamenaním – bola na tému:  „O využití vodnej energie“.

Zakladanie a pôsobenie na  Slovenskej vysokej školy technickej  (SVŠT)

Už v roku 1930 v Prahe sa  v rámci spolku POVAŽAN usiloval o zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej. Za ministra Dérera snahy o zriadenie SVŠT neuspeli – rozhodnutie padlo až v roku 1937, z iniciatívy predsedu vlády Dr. M. Hodžu. Sídlo v Košiciach musela SVŠT opustiť po okupácii južného Slovenska Maďarskom v roku 1939. SVŠT sa usídlila  v Bratislave, hoci sa uvažovalo o mestách Prešov a Martin. Na tejto škole v roku 1939 začal Danišovič pracovať ako mimoriadny profesor a ako prednosta Ústavu staviteľstva a vodného hospodárstva. Prednášal náuku o hydraulike, úpravách vodných tokov a vodárenstve, vodné právo a náuku o úprave horských bystrín. Pri zakladaní SVŠT z 9 profesorov len dvaja boli Slováci. Odborne zdatný a vzdelaním mimoriadne kvalifikovaný inžinier Danišovič si považoval za povinnosť prispieť k výchove slovenskej technickej inteligencie. V roku 1944 ho vymenovali za riadneho profesora v odbore staviteľstvo a vodné hospodárstvo. Na škole potom pôsobil ako prodekan a dekan. Súbežne sa zúčastňoval aj riadenia a práce na výstavbe vodných elektrární a priehrad. Po ôsmich rokoch pôsobenia na vysokej škole z nej v roku 1947 odišiel, aby sa venoval projektom a stavbám vodných elektrární situovaných na Slovensku.

Pôsobenie v Prahe a v Bratislave

Na Zemskom úrade v Prahe pracoval v rokoch 1934 – 1935. V apríli 1935 prešiel – ako technický úradník – do Krajinského úradu v Bratislave. V októbri 1938 odišiel pracovať na Ministerstvo hospodárstva a dopravy. Tu sa oboznámil  s projektom splavnenia Váhu (z r. 1930) a s prvou vodnou elektrárňou (VE) na Váhu v Ladcoch (1932 – 1936). Dôkladne sa oboznámil s  historickými návrhmi na využitie Dunaja (Lafranconi, Holeček a i.).

Pôsobenie v stavebníctve

Ešte počas vojny pracovala firma Petri-Danišovič na stavbe VE Ilava a firma Bugan-Danišovič pokračovala v zastavenej výstavbe vodného diela Orava. V rokoch 1943 – 1944 sa Danišovič podieľal na výstavbe viacerých budov v Bratislave a aj novej školy v Boleráze.
Po vojne bola mimoriadne dôležitá rekonštrukcia vojnou poškodených objektov,  priemyslu, bytov a elektrifikácia obcí.  Danišovič sa podieľal na stavbe mostov v  okrese Trenčín a rodinných domov v okrese Trebišov. ČSSZ, závod pre vodné stavby poveril   Ing. Danišoviča v r. 1948 vedením stavieb  vodných diel Orava, Dubnica, Palcmanská  Maša a prečerpávacej vodnej elektrárne  Dobšiná.

Pôsobenie v projekčných ústavoch

• V rámci ČSSZ sa Danišovič stal aj správcom vlastných firiem, ale prešiel ako vedúci strediska do Vodoprojektu, ktorý sa premenoval na Hydroprojekt a neskôr na Hydroconsult.
• V Hydroprojekte bol riaditeľom v rokoch 1956 – 1958 a intenzívne sa zapojil do prípravy Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) na Dunaji.
• V roku 1972 išiel do dôchodku, ale pracoval na čiastočný úväzok až do roku 1981.

Ocenenia:

• 2003 — plaketa akademika Bellu za celoživotné dielo a významný príspevok k rozvoju Stavebnej fakulty STU v Bratislave
• 2006 — Zlatá medaila Matice slovenskej za prínos v oblasti aplikácie dlhoročného vodohospodárskeho výskumu, vedúceho k výstavbe Vodného diela Gabčíkovo
• 2007 — medaila Slovenskej technickej univerzity za mimoriadne zásluhy v rozvoji univerzity a za celoživotné dielo
• 2007 — Veľká medaila svätého Gorazda (najvyššie vyznamenanie Ministerstva školstva SR) za celoživotné dielo  

 oslava stých narodenín

 

Okrem spomínaných ocenení  si vyslúžil aj titul najvyšší: „Otec Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Chľaba“ (Chľabu odborníci v Maďarsku nahradili pomenovaním  Nagymaros). V r. 2001 bolo toto vodné dielo  vyhodnotené za stavbu storočia v kategórii vodohospodárskych stavieb.

Slovenská strana  už ocenila význam tejto stavby, hlavne v súčasnom období, kedy vodné dielo Gabčíkovo plní stanovené ciele a v plnom rozsahu chráni pre ničivými záplavami.

Profesor Danišovič sa už nedožil skompletizovania sústavy vodných diel aj o dolný stupeň Nagymaros, čo je veľká škoda. Zomrel  9. júla 2011 v Bratislave vo veku 104 rokov.

 
         Busta od majstra KULICHA

Poznámka:
Medzinárodnú zmluvu o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros uzatváralo ešte niekdajšie Československo s Maďarskom v roku 1977. O 22 rokov neskôr však Maďarsko zastavilo práce na stupni Nagymaros (desať dní predtým, ako malo prehradiť Dunaj haťou pri Dunakiliti).
Československá strana sa rozhodla napriek tomu Gabčíkovo dokončiť a dnes je jasné, že urobila dobre. Nebyť vodného diela, dopadne zrejme dunajská povodeň v roku 2002 i tá terajšia katastrofálne.

Zdroje:

Osobnosti.sk
Peter  DANIŠOVIČ (Spracoval: Miroslav B. LIŠKA) — prezentácia
Wikipédia (ocenenia) 

Fotozdroj:

Peter  DANIŠOVIČ (Spracoval: Miroslav B. LIŠKA) — prezentácia

Spracovala Mgr. Mária Izakovičová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR